Vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach vystavia dva najväčšie zlaté poklady mincí z 15. až 17. storočia v strednej Európe. Ide o známy Košický zlatý poklad a maďarský objav z mestečka Újfehértó. Mince sa takto stretnú spolu po prvý raz, verejnosti ich predstavia 18. mája v Deň múzeí, vernisáž výstavy bude v piatok 18. mája o 15:00 a potrvá do konca augusta.
Ako dnes na tlačovej besede informoval riaditeľ múzea Róbert Pollák, 261 zlatých mincí našli v Újfehértó v apríli 2002, pričom ide o najvýznamnejší hromadný nález zlatých mincí za posledné desaťročia.
Pollák uviedol, že poklad z Újfehértó je veľmi podobný Košickému zlatému pokladu. Jeho unikátnosť spočíva v tom, že obsahuje mince v dvoj-, štvor- a desaťnásobnej hodnote dukátu, ako aj zlatý odrážok guldinera Vladislava II. z roku 1506 v hmotnosti sedem dukátov. Maďari odhadujú hodnotu zbierky na približne 130 miliónov forintov, no jej historická hodnota, podobne ako Košického zlatého pokladu, je nevyčísliteľná.
Ako informoval Pollák, na jeseň sa bude Košický zlatý poklad s hmotnosťou 11,5 kilogramu za prísnych bezpečnostných opatrení sťahovať z Košíc pravdepodobne do Bratislavy. Dôvodom je rekonštrukcia historickej budovy múzea.
Košický zlatý poklad je inštalovaný v osobitne upravenej trezorovej miestnosti. Poklad zlatých mincí z 15. – 17. storočia objavili v medenej schránke pri demolovaní časti budovy Košickej komory v centre Košíc v roku 1935. Unikátny nález obsahuje 2 920 kusov dukátov a dvojdukátov, tri medaily a zlatú renesančnú reťaz. Expozíciu dopĺňajú nálezy zlatých a strieborných mincí z Bohdanoviec, Veľkého Folkmara a Košíc.
Východoslovenské múzeum v Košiciach vzniklo v roku 1872 založením Hornouhorského múzejného spolku. Jeho prvé zbierky, darované mecenášmi a občanmi mesta, boli sprístupnené verejnosti už v roku 1876 v budove (dnes už neexistujúcej) zvanej Zlatá hviezda na Hlavnej ulici.
V rokoch 1896 –1899 postavilo mesto reprezentačnú budovu múzea na dnešnom námestí Maratónu mieru a v roku 1899 prešlo múzeum pod správu mesta a o desať rokov neskôr ako Hornouhorské Rákocziho múzeum pod správu štátu. Po roku 1918 sa múzeum premenovalo na Východoslovenské múzeum a svojou činnosťou patrilo medzi popredné kultúrne inštitúcie 1. Československej republiky.
Po II. svetovej vojne zostalo Východoslovenské múzeum štátnou inštitúciou. Rozsiahlou zbierkovou a neskôr aj vedecko-výskumnou a prezentačnou činnosťou získalo postupne charakter odborného pracoviska a dodnes sa radí k najvýznamnejším a najväčším múzeám na Slovensku.
Autor: zh

Beata
Balogová
