BRATISLAVA 15. mája (SITA) - Dvadsaťpercentná hranica pre používanie jazyka menšín v úradnom styku neumožňuje jeho používanie v obciach, kde používatelia jazyka žijú vo zvýšenom počte, hoci nedosahujú 20-percentný podiel na populácii.
Tvrdí to Výbor expertov, ktorý pre Výbor ministrov Rady Európy (RE) vypracoval správu o úrovni aplikácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku. Výbor na jej základe vypracoval odporúčania pre SR. Správu o priebehu a výsledkoch prvého kola monitorovania úrovne implementácie charty jazykov v SR predkladá na stredajšie rokovanie vlády minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Za ďalší problém považuje výbor aj fakt, že aj po prijatí charty jazykov stále platí zákon o štátnom jazyku. Podľa výboru obsahuje ustanovenia, ktoré obmedzujú zapracovanie niektorých ustanovení charty v praxi. Ide napríklad o používanie dvojjazyčných označení miest a používanie jazyka v zariadeniach sociálnych služieb. Podľa výboru preto treba zákon o štátnom jazyku novelizovať.
Viaceré odporúčania, ktoré na základe správy Výboru expertov adresoval Výbor ministrov RE Slovensku, sú venované školstvu. Poukazuje napríklad na nedostatočné vzdelávanie pedagógov. V súdnictve upozorňuje na to, že nie je zaručené právo na používanie jazyka pred súdmi. Podľa výboru sú tiež nedostatky v používaní jazyka v styku s miestnymi orgánmi a problémy s právom žien prijať a používať priezvisko v regionálnom alebo menšinovom jazyku. S výnimkou maďarského jazyka sú podľa správy menšinové médiá nedostačujúco a nepravidelne financované. Výbor osobitne hodnotí situáciu jednotlivých jazykov, najviac sa venuje rómskemu. Tvrdí, že vyučovanie rómčiny by malo byť tam, kde je o ňu záujem. Navrhuje urýchlenie zavedenia školských osnov pre rómsky jazyk a kritizuje neodôvodnené zápisy rómskych detí do špeciálnych škôl. Odporúčania prijal Výbor ministrov RE 21. februára. Ich prijatím sa skončilo prvé kolo monitoringu implementácie charty jazykov v SR, ktoré sa začalo v roku 2003. Odporúčania nemajú záväzný charakter.
"Je na každom štáte, akým spôsobom sa vyrovná s odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy," konštatuje okrem iného v odpovedi na odporúčania výboru Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR. Neexistuje totiž dokument, ktorý by upravoval ďalší postup. MZV navrhuje, aby vláda uložila vybraným členom vlády a splnomocnenkyni pre rómske komunity oboznámiť sa do 30. novembra s výsledkami prvého kola monitoringu a odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy, posúdiť možnosť ich realizácie a v rámci prípravy druhej implementačnej správy informovať ministra zahraničných vecí o prijatých opatreniach. Druhú správu o uplatňovaní charty v praxi má Slovensko predložiť do februára 2008.
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov je jedným z dohovorov Rady Európy. Bola prijatá v roku 1992 a platí od 1. marca 1998. Zo 46 členských štátov Rady Európy ju ratifikovalo 21. Je vytvorená na ochranu a podporu regionálnych alebo menšinových jazykov ako ohrozeného aspektu európskeho kultúrneho dedičstva. Má kultúrny rozmer, chráni a podporuje regionálne alebo menšinové jazyky, nie jazykové menšiny.
V mene Slovenska podpísal chartu bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan v Štrasburgu 20. februára 2001 a slovenský parlament s ňou súhlasil 19. júna 2001. Predchádzajúci prezident SR, Rudolf Schuster ju ratifikoval 20. júla 2001 a ratifikačná listina bola uložená a zaregistrovaná v Rade Európy 5. septembra 2001. Charta začala na území SR platiť 1. januára 2002. Týka sa deviatich jazykov - bulharského, českého, chorvátskeho, maďarského, nemeckého, poľského, rómskeho, rusínskeho a ukrajinského. Na Slovensku je síce uznaných 11 menšín, no židovská komunita o definovanie svojho materinského jazyka ako menšinového nepožiadala a Moravania používajú český jazyk. Najvyššiu mieru uplatnenia menšinových jazykov priznáva charta maďarčine. Za územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk, považuje slovenská verzia charty obce, v ktorých tvorí národnostná menšina aspoň 20 percent.
