, podľa ktorého ak jeden senát dospeje k inému právnemu názoru odlišnému od iného senátu ÚS SR, potom k nim zaujme stanovisko plénum ÚS SR. Jeho stanovisko je potom záväzné pre ďalšie konanie pred ÚS SR. Táto skutočnosť je navrhovateľmi považovaná za protiústavnú.
Ako dnes povedala pred novinármi poslankyňa HZDS Katarína Tóthová, novela rozšírila kompetenciu pléna ÚS SR zjednocovať všetky rozhodnutia a vytvorila tak "opravný systém v rámci ústavného súdnictva, ktorý dovoľuje naprávať už prijaté rozhodnutia niektorého senátu ÚS SR".
NR SR neakceptovala prezidentove pripomienky k novele zákona o konaní pred ÚS SR, a tak 15. júna 2000 ho po opätovnom prerokovaní schválila. Zákon, okrem spomínaného paragrafu, sleduje ďalšie ciele, medzi ktorými je umožniť výkon funkcie súdnych poradcov ústavného súdu aj osobám s päťročnou právnou praxou, umožniť sudcovi súdu s odlišným stanoviskom k predmetnej veci zverejniť svoj postoj a v neposlednom rade ustanoviť mu povinnosť konať v prípade, že parlamentný výbor pre ľudské práva prijme na ďalšie konanie sťažnosť občana.
Tóthová sa dnes vyjadrila aj k dnešnému rozhodnutiu ÚS SR. Ten zamietol návrh skupiny 35 opozičných poslancov parlamentu, ktorí namietli novelu volebného zákona, konkrétne zvýhodňovanie koalícii. Rozhodnutie však rešpektuje. Pokračovala, že nemá ešte k dispozícii nález ÚS SR, iba jeho komuniké. Podľa jeho znenia môže konštatovať, že ústavný súd sa vyjadril k ústavnosti "obmedzovania", čo poslanci nenamietali, nie k "zvýhodňovaniu" koalícii.
