Vďaka výraznému všestrannému hereckému talentu, osobnej charizme, skromnosti a kultivovanosti patrí dlhodobo medzi najobľúbenejšie a najobsadzovanejšie herečky u nás aj v Čechách. Narodila sa 18. mája 1942. Rodáčka z Hornej Štubne pri Martine prežila detstvo v učiteľskej rodine v Banskej Štiavnici.
V roku 1963 absolvovala štúdium herectva na VŠMU v Bratislave a potom krátko pôsobila na bratislavskej Novej scéne. Od roku 1964 je členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Už ako mladú divadelnú herečku ju režiséri obsadzovali do rolí prevažne klasického repertoáru od slávnych svetových a domácich autorov. Je charakterovou herečkou, predstaviteľkou veľkých dramatických postáv a tragických hrdiniek. Z množstva postáv, ktoré stvárnila počas svojej dlhej hereckej divadelnej kariéry spomenieme aspoň niektoré z posledných rokov. Diváci ju mohli vidieť napríklad v Tančiarni (M. Huba a M. Porubjak), v inscenácii hry Hypermarket Viliama Klimáčka, v Ionescových Stoličkách a v Sartrovej hre S vylúčením verejnosti. Od roku 2001 hrá jednu z hlavných úloh v Sofoklovom Vládcovi Oidipovi a stvárnila aj slávnu opernú speváčku Máriu Callasovú. Na divadelných doskách zažiarila aj v Aréne v hre Koza alebo kto je Sylvia? Od začiatku 90. rokov hosťuje v pražskom Divadle Na zábradlí a v Činohernom klube.
Súbežne s divadlom sa úspešne rozvíjala aj jej filmová a televízna kariéra. Stvárnila rôznorodé charakterové postavy vo filmoch prevažne tých najvýznamnejších a najvýraznejších tvorcov.
Prvý raz hrala vo filme Dáždnik sv. Petra (1958), kde jej partnerom bol Karol Machata. Ako poslucháčka VŠMU hrala aj vo filme Na pochode sa vždy nespieva (1960). Český režisér Krejčík jej zveril postavu Katky vo filme Polnočná omša (1962). Ďalším filmom, ktorým zaujala a v ktorom hrala po boku Jana Wericha, bol film Až príde kocúr (1963).
Patrí k herečkám, ktoré si už v mladosti vedeli poradiť aj s rôznorodými a zložitými charakterovými postavami. Medzi jej nezabudnuteľné filmové úlohy patrí postava Katky Mališovej v Polnočnej omši Jiřího Krejčíka, Lenky v Bláznovej kronike Karla Zemana, Evy Weimannovej v Námestí svätej Alžbety Vladimíra Bahnu, Niny vo Fričovom filme Lidé z maringotek alebo Evy vo filme Eduarda Grečnera Drak sa vracia. Účinkovala aj v dielach Martina Hollého, ktoré patria k najhodnotnejším v slovenskej kinematografii svojej doby. Nezabudnuteľne stvárnila postavu Musje vo filme Balada o siedmich obesených. Zahrala si aj vo filmoch Medená veža a Kto odchádza v daždi. Viackrát hrala aj v televíznych filmoch Andreja Lettricha Červené víno, Prípad krásnej nerestnice, Povstalecká história či Alžbetin dvor a vo filmoch Martina Ťapáka a Igora Ciela.
Medzi jej posledné slovenské filmy nakrútené koncom 90. rokov patrí Modré z neba Evy Borušovičovej a Orbis pictus Martina Šulíka.
V súčasnosti hrá v seriáli Ordinácia v Ružovej záhrade, ktorý vysiela TV Markíza.
Často sa objavuje vo filmoch českých tvorcov, napríklad Návrat strateného raja (Vojtěch Jasný) či Čert ví proč (Roman Vávra). V roku 1999 ju do filmu Pelíšky obsadil režisér Ján Hřebejk. V roku 2004 za postavu Věry Horeckej v ďalšom Hřebejkovom filme Horem pádem získala Českého leva. Zatiaľ ich posledným spoločným filmom bola Kráska v nesnázích, jednu z postáv stvárnila aj vo filme Jiřího Menzla Obsluhoval jsem anglického krále.
Emília Vášáryová sa venuje aj pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave, kde je profesorkou hereckej tvorby.
Známa je tiež podpora herečky mimovládnym organizáciám. Je členkou Správnej rady Nadácie na pomoc onkologickým pacientom a čestnou predsedníčkou v medzinárodnom charitatívnom projekte Hodina deťom.
Za doterajšie pôsobenie získala množstvo ocenení. Okrem umeleckých o jej záslužnej práci hovoria aj štátne vyznamenania od dvoch prezidentov. Rudolf Schuster jej v roku 2002 udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a Václav Havel Medailu Za zásluhy.
Je manželkou kostýmového výtvarníka Milana Čorbu.
