BRATISLAVA 19. mája (SITA) - Parlament poslal neprijatím novely zákona o sociálnej pomoci signál občanom, že potreba jednotlivca a všetkých ľudí nie sú rovnako dôležité. Predkladateľka návrhu - poslankyňa KDH Monika Gibalová pre agentúru SITA povedala, že Národná rada nepomohla zabrániť diskriminácii neverejných poskytovateľov a konaniam samosprávnych krajov v rozpore so zákonom.
Postoj samosprávnych krajov k činnosti subjektov poskytujúcich sociálnu pomoc je podľa Gibalovej diskriminačný a nedôstojný. V niektorých prípadoch boli podľa Gibalovej poskytovatelia sociálnych služieb, ktorými sú fyzické i právnické osoby, najmä domovy dôchodcov a sociálnych služieb, nútení zákonom o sociálnej pomoci a platnými zmluvami vymáhať určené práva súdnou cestou, hromadne prepúšťať zamestnancov a radikálne obmedzovať a rušiť služby. Podľa Gibalovej zákon upravuje, koľko musí VÚC týmto zaregistrovaným subjektom po splnení podmienok poskytnúť. "Niekde sa stáva, že zariadeniam, ktoré majú nárok zo zákona o sociálnej pomoci v súlade s prílohou č. 14 zákona ktorá určuje minimálne finančné prostriedky, sa protizákonne znižujú príspevky samosprávnych krajov pre neverejných poskytovateľov na 70-80 percent, čo znamená, že majú problém prežiť. Je tu problém prepúšťania zamestnancov i problém čo s klientmi,“ povedala Gibalová. Poukázala na to, že sa preferujú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. „Je tu nebezpečenstvo nezdravého lobizmu a korupcie,“ dodala Gibalová a uviedla príklad z Prešovského samosprávneho kraja, kde museli v Spišskej katolíckej charite prepustiť asi 160 zamestnancov a zrušiť terénne služby. "Preto som chcela touto novelou spresniť podmienky podľa ktorých by mal povinnosť samosprávny kraj aspoň v minimách poskytnúť financie neverejným poskytovateľom, aby dokázali ďalej fungovať,“ povedala Gibalová s tým, že by sa mala zachovať pluralita systému poskytovateľov, avšak pri fungujúcom systéme kontroly kvality poskytovaných služieb. Podľa Gibalovej sú navyše zariadenia v správe krajov plne financované z daní často drahšie ako neverejné, ktoré si vedia zohnať prostriedky aj z iných zdrojov. „Sú tu politické tlaky na úrovni regiónov i zhora na zachovanie zariadení v správe kraja, aj zabezpečenie zamestnanosti blízkych osobám vo vedení samosprávnych krajov,“ dodala Gibalová.
