Bratislava 20. mája (ČTK) - Viaceré stredné školy od septembra zaniknú. O zlúčení štyroch škôl do dvoch už rozhodol napríklad Nitriansky samosprávny kraj.
Pre školy, ktoré budú učiť aj naďalej, plánuje minister školstva Ján Mikolaj prísnejšie pravidlá na získavanie peňazí. Žiakov totiž každoročne ubúda a mnohé školy podľa ministra nedokážu vychovať absolventov, ktorí si nájdu zamestnanie.
"Musíme sa pozrieť, ktorých škôl je prebytok. Veď odborné školstvo musí oveľa lepšie odpovedať požiadavkám praxe. Čiže do kritérií (pre rozdeľovanie peňazí) budeme musieť pridať ďalšie - uplatnenie v praxi," odpovedal Mikolaj na otázku ČTK. Ťažkosti s naplnením tried mali totiž v posledných rokoch najmä niektoré druhy odborných škôl a učilíšť. A to aj napriek tomu, že napríklad zástupcovia rozvíjajúceho sa automobilového priemyslu opakovane hovorili o nedostatku odborníkov.
Príčinou ťažkostí odborných škôl bol podľa učiteľov prirodzený úbytok detí a nárast počtu žiakov na gymnáziách či obchodných akadémiách. V roku 2002 študovalo napríklad na gymnáziách podľa Ústavu informácií a prognóz školstva takmer 91.700 žiakov. V tomto školskom roku ich je približne o 8000 viac. Keďže školy dostávajú peniaze na svoju prevádzku prostredníctvom takzvaných normatívov v závislosti od počtu žiakov, učilištiam chýbajú nielen uchádzači, ale aj peniaze.
Napriek tomu sa podľa riaditeľa handlovskej združenej strednej školy Miroslava Holčeka situácia začína meniť. "Na obchodnú akadémiu sa hlási stále veľa žiakov, u nás je však nosný (odbor) mechanik počítačových sietí," povedal riaditeľ, ktorého škola by sa od septembra mala zlúčiť s neďalekou priemyslovkou. Absolventi technických smerov sú v súčasnosti žiadaní a nemali by mať ťažkosti s hľadaním zamestnania, povedal Holček. Školy, ktoré ponúkajú menej úspešné odbory, ako napríklad krajčírstvo, čaká však podľa neho zrejme zánik.
Platí to aj o dvoch odborných učilištiach v Nitrianskom samosprávnom kraji. Od septembra sa zlúčia so strednými školami v ich susedstve. "Predpokladáme finančné úspory a zjednodušenie riadenia," povedal hovorca úradu samosprávneho kraja Peter Privalinec. Koľko peňazí by šetrenie malo priniesť, bližšie nespresnil.
Ministerstvo školstva chce naďalej regulovať typové zloženie škôl najmä prostredníctvom normatívov. Vyššie ohodnotenie by podľa Mikolaja mali dostávať tie, ktoré dokážu vychovať žiadaných absolventov. Nevylúčil však ani možnosť, že rozvoj škôl, ktoré síce rodičia naďalej preferujú, no z pohľadu pracovného trhu sú menej potrebné, zastaví aj obmedzením ich počtu.
grm fil