Vláda súhlasila aj s návrhom, aby štát uzatváral s STV a SRo zmluvy, pravdepodobne na 5 rokov. Mali by definovať "programové a iné úlohy na strane vysielateľov a výšku verejných financií, garantovaných štátom". Legislatívne má tento návrh minister predložiť vláde do konca júna. Maďarič je presvedčený, že najmä STV sa bez podpory štátu nepodarí navrátiť verejnej službe jej podstatu. Štát by mal dávať STV minimálne 3,4 až 3,8 miliardy korún, aby dokázala plniť úlohy a prebudiť domáci kreatívny potenciál.
Výrazné zvýšenie koncesionárskych poplatkov nie je podľa MK SR priechodné a sociálne akceptovateľné. Pri 30tich percentách neplatičov sa chce zamerať na vyššiu vymožiteľnosť poplatkov, stratu za oslobodených od platenia by mal vysielateľom kompenzovať štát. Okrem zmluvne garantovaných peňazí zo štátneho rozpočtu navrhuje Maďarič dočasné zvýšenie času na reklamu, určeného zákonom. "Smernica (EÚ) Televízia bez hraníc teoreticky pripúšťa pre verejných vysielateľov limit až 15 percent, hoci tam, kde funguje systém koncesionárskych poplatkov sa takýto podiel nevyužíva," uviedlo MK SR.
Ďalšiu možnosť financovania verejných vysielateľov vidí MK SR v plánovanom Audiovizuálnom fonde. "Dá sa očakávať, že zo zdrojov verejnej televízie bude doň prúdiť do 20 percent programového rozpočtu, ale pri predpokladanom minimálnom objeme fondu 350 miliónov korún sa na programové projekty verejného vysielateľa vráti oveľa viac." Sumu nevie odhadnúť, pretože nie je jasné, či by z fondu mohli čerpať len verejnoprávni, alebo aj iní vysielatelia. Prínos vidí MK SR aj v moderných formách spolupráce s nezávislými producentmi a v profesionálnom posudzovaní pripravovaných projektov. Skončiť by sa mal systém pokus-omyl, STV by potom mohla zarábať aj na predaji programov, ktorý je teraz nulový.
Pre budúcnosť považuje za sľubný dynamicky rastúci príjem z internetovej reklamy. "Pri súčasnom tempe penetrácie internetu v domácnostiach a pri predpokladanom rastovom indexe internetovej reklamy cca 30 percent ročne na obdobie najbližších 5 rokov by televízna verejná služba mohla v horizonte 3 – 4 rokov vygenerovať dodatočné zdroje cca 100 až 150 miliónov korún ročne," uvádza MK SR.
Ministerstvo nie je spokojné s reguláciou médií na Slovensku. "Regulácia médií (vrátane verejnoprávnych) – to nie sú zďaleka len zákony a sankcie. Je to celý komplex mechanizmov a nástrojov, je to súhra samoregulácie, koregulácie a štátnej mediálnej politiky („klasická“ regulácia). Na Slovensku sa tento široký repertoár nástrojov využíva dosť nešikovne, chabo a akosi ostýchavo. Na počudovanie to doteraz vyhovovalo aj viacerým manažmentom STV, ale aj súkromným vysielateľom a profesijným organizáciám v oblasti médií a audiovízie. Takáto pasivita je výsledkom absencie mediálnej vzdelanosti a profesionality."
V návrhu optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania, ktorý dnes schválila vláda, myslí ministerstvo kultúry aj na sociálny rozmer digitalizácie, keď medzi jeden z cieľov zaradilo "pomôcť v prístupe k digitalizácii sociálne najslabším vrstvám obyvateľstva". Z návrhu nie je jasné, či by mal sociálne slabým prispievať na nové televízory, schopné zachytiť digitálne vysielanie, štát.
Maďarič verí, že budova pre verejnoprávne média bude čo najskôr
Minister kultúry Marek Maďarič dúfa, že nová spoločná budova pre Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas a prípadne aj Tlačovú agentúru SR bude postavená čo najskôr. Vláda dnes ministrovi uložila, aby jej do konca augusta predložil návrh a možnosti výstavby spoločného mediálneho centra.
"Tým, že vláda tento materiál schválila, tak vníma, že výstavba takéhoto spoločného sídla je jedným z riešení súčasných problémov verejnoprávnych médií s nevyhovujúcimi budovami," povedal novinárom Maďarič po rokovaní vlády. Spoločná budova by podľa neho bola nielen menej náročná na energie, ale technologicky novšia.
V rezorte kultúry sa naposledy stavalo nové Slovenské národné divadlo, ktorého výstavba trvala 21 rokov podobne ako budova Slovenského rozhlasu.
Plán postaviť novú budovu pravdepodobne na pozemku pri novom Slovenskom národnom divadle je podľa Maďariča prediskutovaný aj s vedeniami verejnoprávnych médií. Tie budú totiž musieť súhlasiť s odpredajom ich súčasných sídiel. Z takto získaných peňazí chce Maďarič stavbu novej budovy financovať. Obe médiá sa sťažujú na zlý stav ich budov a predimenzovanosť.
Vláda dnes tiež odobrila aj zámer prispievať na konkrétne činnosti televízie a rozhlasu prostredníctvom zmluvy. Verejnoprávne médiá totiž podľa Maďariča trpia nedostatkom financií. "V roku 2005 mala STV bezkonkurenčne najnižšie príjmy spomedzi vysielateľov verejnej služby v Európskej únii, 51,5 milióna euro. Druhá v poradí bola chorvátska televízia, 110 miliónov euro," uviedol minister.
Zlú finančnú situáciu médií chce minister vyriešiť novým zákonom o zlepšení výberu koncesionárskych poplatkov, ktorý onedlho predloží vláde, ale financovaním prostredníctvom zmluvy. Tá by sa uzatvárala na päť až šesť rokov. Presne by sa v nej pomenovali podporené oblasti, napríklad nakrúcanie filmov a ich plnenie by sa pravidelne vyhodnocovalo.
Vnútro chce budovu polície v Martine
Ministerstvo vnútra chce získať novú budovu okresnej polície v Martine. Budovu vymení so spoločnosťou etBay a doplatí jej takmer 6,840 milióna korún zo svojho rozpočtu. etBay ponúkla polícii zrekonštruovanú budovu na Komenského ulici, ktorú prispôsobila pre políciu.
"Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na rekonštrukciu policajnej budovy, ktorá si na základe rozpočtu vyžadovala takmer 100 miliónov Sk, krajské riaditeľstvo sa rozhodlo riešiť situáciu zámenou podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona predmetom zámeny môže byť i nehnuteľný majetok, ktorý nie je pre správcu prebytočný, ak do správy nadobudne majetok, ktorý mu bude slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti," uviedlo MV SR v návrhu vláde.
Na Slovensku sa stále nepodarilo zaviesť systém bezhotovostného ukladania pokút políciou, hoci systém mal fungovať už pred dvoma rokmi. V správe o plnení programu boja so zločinnosťou to konštatuje MV SR. Rezort sa bezhotovostnými platbami pokút zaoberal od roku 1998, dokonca zriadil komisiu.
Tá vypracovala návrh novely zákona o priestupkoch, nový centrálny informačný systém evidovania a vymáhania pokút, možnosti využitia technických prostriedkov, dopad návrhu na štátny rozpočet, prehodnotenie a úpravu tabuľkových miest policajtov a občianskych zamestnancov. Podľa komisie by to stálo peniaze a viac zamestnancov, preto ministerstvo rozhodlo, že sa tento systém platenia pokút nezavedie.
Ministerstvo predpokladá modernizáciu likvidácií ekologických havárií
V správe o ochrane obyvateľstva pred chemickými zbraňami MV SR oznamuje vláde, že v ďalších troch rokoch predpokladá modernizáciu materiálového a technického vybavenia a zásahovej mobilnej techniky na likvidáciu ekologických havárií. K prioritám patrí nákup meracej techniky na detekciu nebezpečných koncentrácií chemických bojových látok, antidot pre špecialistov prvého zásahu alebo nákup špeciálneho vozidla na monitoring, vybaveného stacionárnymi a mobilnými laboratóriami. Zabezpečenie týchto a ďalších úloh si vyžiada 133 miliónov korún. Osobitné bezpečnostné opatrenia robila polícia predovšetkým na hranici s Ukrajinou a na medzinárodných letiskách, kde využíva psov na hľadanie výbušnín. MV SR vlani obmenilo prostriedky individuálnej ochrany špeciálnych tímov, ktoré môžu byť pri záchranných prácach vystavené toxickým látkam a dokúpilo prístroje pre stacionárne aj mobilné laboratóriá. Ministerstvo obrany ukončilo výstavbu referenčného chemického laboratória na identifikáciu neznámych toxických látok za 74 miliónov korún.
Vláda má dokončiť odškodnenie za vlaňajšie povodne. Na preplatenie záchranných a zabezpečovacích prác na základe rozhodnutí krajských a obvodných povodňových komisií, náhrad za obmedzenie vlastníckeho alebo užívacieho práva, za poskytnutie osobnej pomoci a vecného prostriedku, náhrady škôd spôsobených plnením opatrení na ochranu pred povodňami v období máj - december 2006 má dať 150 miliónov korún z Všeobecnej pokladničnej správy.
Ministra zdravotníctva vláda zaviaže, aby jej do 1. júna predložil správu o vývoji v zdravotníctve. Správu si vyžiadal parlament, ktorý ju následne prerokuje.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
