BRATISLAVA 24. mája (SITA) - Ivan Gašparovič odcestuje dnes popoludní na 14. summit prezidentov stredoeurópskych krajín v Brne. Ako pred schôdzkou uviedol prezident hostiteľskej krajiny Václav Klaus " za miesto konania som zvolil Brno ako tradične živé mesto, nie ako rekreačno-rezidenčné centrum, v ktorom by sa politici izolovali od verejnosti. Zmyslom stretnutia v Brne je robiť politiku medzi ľuďmi, na očiach občanov a v atmosfére ich záujmu a pozornosti." Na summite sa zúčastnia prezidenti 17 krajín, hlava Nemeckej spolkovej republiky Horst Köhler sa ospravedlnil.
Summit sa začne dnes oficiálnou večerou, ktorú usporiada český prezident. Pracovná časť odštartuje v piatok popoludní prvým plenárnym zasadnutím, po ktorom budú nasledovať bilaterálne stretnutia prezidentov. Večer si delegécie v Mahenovom divadle pozrú baletné vystúpenie a vypočujú koncert klasickej hudby. Slovenský prezidentský pár bude potom pokračovať do zámku Špilberk na večeru podávanú Václavom Klausom a jeho manželkou Líviou. Summit sa skončí v sobotu okolo poludnia po druhom plenárnom zasadnutí.
Myšlienka na vznik neinštitucionalizovaného fóra hláv štátov stredoeurópskeho regiónu sa zrodila v septembri 1993 na hudobných slávnostiach v rakúskom Salzburgu, kam na pozvanie rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila pricestovali vtedajší prezidenti Českej republiky, Maďarska a Nemecka. O rok neskôr sa v českej Litomyšli zišli na pozvanie prezidenta Václava Havla prezidenti siedmich krajín, keď sa schôdzka rozšírila o hlavy Slovenskej republiky, Poľska a Slovinska. V neformálnej atmosfére diskutovali o všeobecných politických a filozofických otázkach. Od samého začiatku prezidenti - zakladatelia zdôrazňovali, že nechcú mať žiadny spolok, nehodlajú prijímať iniciatívy alebo podpisovať štátnické dokumenty. Zrodila sa tradícia rozhovorov susedov medzi sebou.
Postupne sa na schôdzky prizývali ďalší prezidenti, až sa vykryštalizovala súčasná konštelácia 18 európskych štátov. Sú nimi: Albánsko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Česká republika, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko, Macedónsko, Moldavsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Čierna Hora a Ukrajina. Hoci to nie sú všetko iba stredoeurópske krajiny, ich každoročné summity sa naďalej označujú ako stretnutia prezidentov stredoeurópskych krajín. Diskutované témy navrhuje prezident hostiteľskej krajiny. Účastníci môžu požiadať o prípadné rozšírenie agendy. Pre krajiny, ktoré sú zatiaľ mimo euroatlantických štruktúr, je takéto stretnutie signálom, že sa na ne nezabúda a ich názory sú vypočuté. Minuloročný summit prezidentov stredoeurópskych krajín bol v bulharskej Varne.
Schôdzka stredoeurópskych prezidentov by sa nemala zamieňať so stretnutím tzv. Stredoeurópskej iniciatívy (SEI). Tá sa pokúša profilovať sa ako praktická organizácia, ktorá má svoju štruktúru, program a pravidelné schôdzky premiérov a ministrov, nie však prezidentov. Pôvodným zámerom SEI bolo odovzdávanie skúseností členských krajín EÚ kandidátskym štátom, v súčasnosti sa zameriava skôr na cezhraničnú spoluprácu, budovanie dopravnej infraštruktúry a vzdelávanie. Podobne ako na summite stredoeurópskych prezidentov, aj na schôdzkach SEI sa stretáva 18 krajín. Do SEI však nepatrí Nemecko, je však v nej Bielorusko.
