Bratislava 24. mája (ČTK) - Mnohým ľuďom pohľad na pijavicu neprináša žiaden estetický zážitok, tieto "hrôzostrašné potvory" však robia zázraky v medicíne. Používanie pijavíc na liečebné účely či takzvané "púšťanie žilou" zažíva opätovnú renesanciu. ČTK to povedal hirudoterapeut Radko Legát z Turčianských Teplíc.
Na Slovensku sa o pijavice podľa Legáta zaujímajú laici, ale aj všeobecní lekári, plastickí a rekonštrukční chirurgovia. "Pri spájacích procedúrach pijavička zabezpečuje, že odtrhnutá alebo odrezaná časť tela sa naozaj prijme," vysvetlil. Precíznosť od pijavíc sa očakáva aj v mikrochirurgii, keď musia odstrániť zrazenú krv zo zranených miest či odviesť upchaté cievy. Pri prisatí pijavica vylučuje sliny, ktoré obsahujú liečivý hirudín. Práve ten totiž bráni zrážaniu krvi v organizme i mimo neho.
Trojgramovú pijavicu liečitelia jednoducho priložia na určité miesto na tele a nechajú ju nasávať krv dovtedy, kým sama neodpadne. Niekedy pijavicu nechávajú aj dve hodiny. Počas jednej procedúry pijavica dokáže vysať až 15 mililitrov krvi. "Pri nasávaní človek pociťuje slabé mravenčenie a pŕhlenie na pokožke, ale iba počas zahryzávania sa," povedal Legát o svojich pocitoch, keď pred niekoľkými rokmi vyskúšal hirudoterapiu pre vysoký krvný tlak.
Na medicínske účely spomedzi 600 existujúcich druhov sa používajú tri druhy pijavíc. Od iných sa odlišujú tým, že na chrbte majú zelené alebo žlto-oranžové prúžky. Pokiaľ sa s "krvilačným" živočíchom pracuje v salóne, medicínskom centre či nemocnici, po použití sa zásadne zabíja. Pri samoliečbe v domácich podmienkach pijavicu treba donútiť k "zvracaniu" a tak ju očistiť. "V tom prípade pijavička vydrží pol roka nejesť, avšak použiteľná je už po piatich týždňoch. Samozrejme tým istým človekom," povedal Legát. Podľa neho k liečbe pijavicami sa obracajú ľudia, ktorí už v klasickej medicíne vyskúšali takmer všetko. Sú však aj takí, ktorí pijavicu využívajú len tak zo zvedavosti.
Hirudoterapiu používali lekári už v starom Ríme a vo východnej medicíne, v súčasnosti vznikajú aj "chovné pijavicové stanice". Na prelome 18. a 19. storočia boli pijavice natoľko populárne, že napríklad Francúzsko ročne dovážalo okolo 90 miliónov pijavíc. Na začiatku 20. storočia pijavice pri liečení používali už len ľudoví liečitelia a mnísi.
