Mnohé firmy na Slovensku podľa ministerstva životného prostredia podvádzajú pri likvidácii odpadov. Krajina tak prichádza o peniaze, ktoré by mohla použiť napríklad na účinnejšie separovanie použitých surovín, povedal novinárom štátny tajomník ministerstva Jaroslav Jaduš.
Firmy podľa štátneho tajomníka často predkladajú falošné potvrdenky o likvidácii odpadu. Vyhýbajú sa tak povinným platbám do recyklačného fondu. "Je enormný počet firiem, ktoré si neplnia svoje povinnosti a vypadávajú zo systému zberu, separácie, recyklácie (odpadu). To znamená, že vypadávajú obrovské finančné čiastky," vyhlásil Jaduš. Finančné straty recyklačného fondu, ktorý podporuje ekologickú likvidáciu odpadov, však bližšie nespresnil.
Problém podľa Jaduša spočíva v tom, že potvrdenky môžu vydávať aj spoločnosti, ktoré napríklad na reálne recyklovanie surovín nemajú techniku. Oprávnenia pritom udeľuje ministerstvo životného prostredia.
"Bohužiaľ, ministerstvo akosi zaspalo v tomto smere," pripustil štátny tajomník. V budúcnosti ministerstvo podľa Jaduša plánuje vyššie pokuty pre nezodpovedné firmy, či viac inšpektorov životného prostredia, ktorí by dodržiavanie noriem mali kontrolovať.
Proti plánovaným zmenám nenamietal ani zástupca výrobcov z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Štefan Machalík. Prísnejšie pravidlá na ochranu životného prostredia však podľa neho nemôžu prekročiť finančné možnosti firiem. "Všetci výrobcovia sú veľmi zaťažení aj inými projektmi Európskej únie," dodal Machalík.
V odpadovom hospodárstve je potrebné začať riešiť otázku zhodnocovania odpadov z už nepoužívaných stavebných a poľnohospodárskych strojov či starých nákladných áut, ktoré predstavujú vážne ekologické záťaže.
Ako uviedol predseda správnej rady Recyklačného fondu (RF) Juraj Dlhopolček, na Slovensku je potrebné podporiť separáciu omnoho viac ako doteraz. "V minulom roku sa vyzbieralo okolo 200 tisíc ton odpadu. Podľa štatistík tu však máme okolo dvoch miliónov ton," konštatoval Dlhopolček. Ako dodal, RF navrhol do budúcnosti rozšíriť spoplatnenie niektorých komodít ako sú plasty, oleje, chladiace kvapaliny či staré stavebné stroje.
Prítomní otvorili aj otázku zálohovania PET fliaš. Ako uviedol Ladislav Hegyi z ochranárskeho združenia Priatelia Zeme, práve zálohovanie je zo skúsenosti zo sveta najúčinnejším nástrojom na znižovanie nezákonne pohodených odpadov a nelegálnych skládok. Environmentalisti v tejto súvislosti namietajú proti pripravovanému zákonu o obaloch z dielne MŽP. Práve nápojové obaly, takmer výlučne jednorazové, tvoria najväčší, až 38-percentný objem nezákonne pohodených odpadov v prostredí. Ako uviedla podpredsedníčka Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) Viera Krakovská, v súčasností sa do procesu separácie zapája okolo 1 800 obcí.
Priatelia Zeme žiadajú, aby MŽP riešilo iba to, k čomu má analýzy
Priatelia Zeme (SPZ) dnes vyzvali Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, aby novým zákonom o obaloch riešilo iba oblasti, ku ktorým má vypracované odborné analýzy. TASR o tom informoval mediálny koordinátor SPZ Milan Šebo.
SPZ tak reagoval na vyjadrenie predstaviteľov MŽP, že niektoré zmeny, ktoré v zákone navrhujú, nie sú podložené expertnými posudkami.
MŽP sa v pôvodnom návrhu vzdáva svojej právomoci zaviesť zálohovanie a recykláciu jednorazových obalov. "Na tento krok neexistujú žiadne dôvody, naopak, Slovensko zálohovanie potrebuje. Efektívne totiž znižuje množstvo pohodených odpadkov a zvyšuje mieru recyklácie," reagoval Ladislav Hegyi z Priateľov Zeme.
Priatelia Zeme podporujú zámer MŽP riešiť prostredníctvom nového zákona problematiku falošných potvrdeniek v oblasti fiktívnej recyklácie. Zároveň podľa Šeba vítajú ďalší dialóg s MŽP o zákone o obaloch, pričom očakávajú argumentáciu na základe odborných podkladov.
"Budeme požadovať aj vyhodnotenie škodlivosti jednotlivých druhov obalov," dodal Hegyi.
aktualizované o 17.32
Autor: ks

Beata
Balogová
