Slovensko nepodporuje otvorenie nových rokovaní o Európskej ústavnej zmluve. Premiér Robert Fico na konferencii parlamentov Európskej únie v Bratislave zdôraznil, že základná časť zmluvy by mala ostať zachovaná a jej podstata by sa nemala meniť.
Jednoznačne podporuje ďalšie rozširovanie únie, aj keď vidí príznaky únavy z prijímania nových členov. Únia by mala pokračovať v prístupových rokovaniach s krajinami, ktorým dala perspektívu členstva a rozšíriť tak sféru demokracie a bezpečnosti. "Pokračovanie rozširovania je nevyhnutné a nemalo by sa spájať s ratifikáciou Európskej ústavnej zmluvy," povedal.
EÚ by tiež mala oceniť pokrok na Ukrajine a zintenzívniť diskusiu o jej európskej budúcnosti. Významným ukazovateľom ďalšieho vývoja budú predčasné parlamentné voľby. Fico varoval, že krajiny východnej Európy majú aj iné alternatívy vývoja. Zároveň sa vyslovil za silnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku únie. Stanovisko EÚ k Iraku sa nemôže opakovať. Len jednotná politika EÚ zabezpečí pre úniu pozíciu silného hráča na medzinárodnom poli, podčiarkol.
Fico je za rýchle prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Kosove. Na rozdiel od minulosti nespomenul potrebu nových rokovaní. V duchu predchádzajúcich vyhlásení jeho šéfa diplomacie Jána Kubiša povedal, že rýchle prijatie rezolúcie je nevyhnutné, aby sa predišlo nekontrolovateľným procesom a jednostranným krokom zo strany Kosova, Srbska, alebo medzinárodného spoločenstva. Zdôraznil, že rozhodnutie o budúcnosti Kosova sa nesmie stať precedensom na riešenie problémov medzi štátmi a ich menšinami. Slovensko ako člen Bezpečnostnej rady by tiež chcelo viac zohľadniť Srbské záujmy. "Oficiálne stanovisko EÚ je iné ako stanovisko našich partnerov," povedal zástupcom európskych parlamentov. V dlhodobej vízii vidí budúcnosť balkánskych štátov v EÚ.
Lammert: Bez novej zmluvy nečaká EÚ žiadne rozširovanie
Ak sa členské štáty Európskej únie nedohodnú na základnej zmluve, tak k EÚ v najbližšej budúcnosti nepribudnú žiadni noví členovia. Povedal to v Bratislave na Konferencii šéfov parlamentov EÚ predseda nemeckého parlamentu (Bundestagu) Norbert Lammert. EÚ sa tak podľa jeho slov nebude môcť rozšíriť ani o Chorvátsko, Ukrajinu či Turecko, o Gruzínsku a Moldavsku už nehovoriac. „Európsky parlament formálne odsúhlasil, že bez zmluvy neschváli ďalšie rozširovanie a aj pre nemecký parlament stojí otázka rovnako,“ povedal. Budúcnosť európskeho spoločenstva je v rukách jednotlivých členských štátov Európskej únie, apeloval v Bratislave Lammert. Žiadna reforma nebude možná, ak sa všetci za ňu nepostavia. „Nemôžeme vylúčiť, že k dohode nedôjde, pretože nejde o väčšinové rozhodnutie, ale o konsenzus. Všetkých 27 krajín musí súhlasiť a dospieť k tomu istému záveru.“ Ak sa tak nestane, všetci si musia byť vedomí druhého dôsledku, že budeme mať Európu dvoch rýchlostí, povedal v diskusii na tému Budúcnosť Európy.
Predsedovia vlád budú mať koncom júna v Bruseli pred sebou historickú šancu a tú môže tento kontinent buď využiť alebo premrhať. „Znamenalo by to, že sme premárnili jednu z najväčších šancí, ktorú nám história v posledných rokoch ponúkla,“ povedal o prípadnom neúspechu rokovaní Lammert, ktorý dodal, že stať sa to môže, ak nebudeme mať dostatočnú vizionársku silu a nedokážeme prekonať národnú malosť. „To je tá výzva, pred ktorou stojíme.“ Väčšina musí akceptovať zmeny, aby došlo k reforme a menšina zas to, že pokrok Európy sa nedá dosiahnuť krokom späť. Úspech polstoročia európskeho spoločenstva máme za našim chrbtom, teraz sa podľa Lammerta potrebujeme dohodnúť na reforme európskych inštitúcií, posilniť akceptáciu Európy občanmi a zvýšiť akcieschopnosť Európy v čase globalizácie.
Portugalsko chce novú ústavu
Portugalsko chce začať nové rokovania o európskej ústavnej zmluve. Jej princípy by mal definovať júnový samit, text by vypracovala medzivládna konferencia do mája budúceho roku, aby ho členské štáty stihli prijať pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009 a pred skončením funkčného obdobia Európskej komisie. Povedal to dnes na konferencii predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie José Matos da Gama, predseda parlamentu Portugalska, ktoré v júli preberie od Nemecka predsedníctvo v únii. Predseda slovenského parlamentu Pavol Paška to považuje za nereálne. Pre agentúru SITA poukázal na to, ako dlho trvalo rokovanie národných konventov a následne konventu pre európsku ústavu. Podľa neho existuje viacero názorov - od úplne nového textu, po malú, päť- až desaťparagrafovú zmluvu. Portugalsko je podľa Pašku poučené z nesplnenej veľkej ambície Nemecka a kancelárky Merkelovej pohnúť s prijatím euroústavy.
Paška rovnako ako premiér Robert Fico odmieta otvorenie textu európskej ústavnej zmluvy, zablokovanej odmietavými referendami vo Francúzsku a Holandsku. "Pre slovenskú národnú pozíciu nie je vyťahovanie a riešenie len takých nejakých čerešničiek prijateľné," povedal. Slovensko by ale súhlasilo s drobnými úpravami. Bolo by ochotné akceptovať zmenu názvu, v ktorom mnohým prekáža anglický preklad "ústava EÚ" a vzdať sa inštitútu prezidenta Európskej únie. Napriek tomu, že Fico na úvod konferencie vyzdvihoval potrebu jednotnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie, podľa Pašku by SR oželela aj vytvorenie postu ministra zahraničných vecí EÚ, ako ho predpokladá euroústava.
Predsedovia parlamentov dnes v Bratislave prezentovali niekedy diametrálne odlišné názory na budúce usporiadanie EÚ, vrátane európskej ústavnej zmluvy. Za najväčší problém považuje Paška systém rozhodovania kvalifikovanou väčšinou. Holandsko deklarovalo potrebu rozšíriť väčšinové rozhodovanie na viac oblastí, v ktorých doteraz platilo právo veta, Poľsko zásadne nesúhlasí s počtom hlasov, ktoré mu pri väčšinovom hlasovaní priznáva blokovaná európska ústava. Dôležité podľa Pašku je, aby neprevládla tendencia dvojrýchlostnej Európy, teda rýchlejšie a pomalšie sa rozvíjajúcich členov alebo delenie na staré a nové štáty. Predseda slovenského parlamentu nie je ani po dnešnej diskusii pesimistom. "Naozaj pesimistické postoje zazneli z úst predsedu poľského a českého parlament. Ja som stále optimista," dodal.Hlavným problémom EÚ je fungovanie inštitúcií
Novú zmluvu pre Európu treba „inak zabaliť“, aby splnila očakávania občanov. Povedal to predseda francúzskeho Senátu Christian Poncelet. Odrážať by mala najmä ekonomické a sociálne záujmy ľudí. Pôvodný návrh ústavnej zmluvy EÚ bol podľa Ponceleta dlhým a zložitým textom, ktorý prinášal balík zmien a nemal hlavnú líniu. Občania musia mať pocit, že zmluva ich očakávania napĺňa. EÚ musí v dlhodobom horizonte prijať takúto základnú zmluvu ale na to je potrebný čas, dodal. Zodpovedať si však treba otázku ako priblížiť Európu občanom. „Občania musia pochopiť o čo nám ide, potom sa zvýši šanca, že bude základná zmluva prijatá,“ podčiarkol.
Predsedníčka holandského Senátu Yvonne Timmerman-Buck apelovala na členov únie, aby ustúpili zo svojich pozícií a hľadali riešenie, prijateľné pre všetkých členov únie. „Nikomu neposlúži, ak krajiny zostanú tvrdohlavo na svojich pozíciách,“ povedala. Ubezpečila, že Holandsko napriek tomu, že odmietlo v referende európsku ústavu, je jednoznačne proeurópske. Potvrdil to aj nedávny prieskum verejnej mienky, kde väčšina obyvateľov podporila členstvo v únii.
Európska únia podľa nej potrebuje právnu subjektivitu, ktorú jej má dať ústava. Tak by bola akčnejšia a mala by aj viac rozhodovať kvalifikovanou väčšinou na úkor jednotného súhlasu, kde môžu členovia použiť veto. Európska komisia by mala byť menej početná. „Netreba komisára za každý členský štát,“ uviedla ďalej predsedníčka holandského Senátu.
Za hlavnú výzvu v procese tvorby novej zmluvy pre Európu viceprezident Európskeho parlamentu Manuel dos Santos označil inštitucionálne otázky. „Potrebujeme nájsť ideálne podmienky pre fungovanie inštitúcií,“ povedal. Európa podľa neho v súvislosti s týmto procesom neprechádza ďalšou krízou, ale novým cyklom vývoja. Dos Santos pritom vyjadril presvedčenie, že sa v ňom určite dosiahne pokrok. „Budúcnosť Európy to je aj budúcnosť európskej zmluvy“, povedal a dodal, že Európsky parlament dúfa, že na konferencii v Bratislave sa zrodí jasné posolstvo k tejto otázke.
Euroústavu treba mať pred voľbami v roku 2009
Európska únia potrebuje mať novú ústavu ešte pred voľbami do europarlamentu v roku 2009 a je dôležité nájsť v nej nezúžený kompromis zohľadňujúci potreby úspešnosti Európy v globálnej súťaži. Zhodli sa na tom viacerí predsedovia parlamentov.
Predseda portugalského parlamentu Jaime José Matos da Gama vyslovil vieru, že nová zmluva bude prijatá ešte pre voľbami do EP a vyvedie Európu z „inštitucionálnej slepej uličky". Nemožno podľa neho zabudnúť, že treba spravodlivý vyvážený rozhodovací proces, ktorý nevylúči z rozhodovania národné parlamenty. Na to je podľa neho vhodná pôda práve na tejto konferencii. Potrebujeme podľa neho jednotnú centrálnu banku, hospodársku politiku bez ochranárskych čŕt, kohéznu politiku, zlepšovať poľnohospodársku politiku a tiež prijať spoločnú európsku ústavnú zmluvu. Európa považuje za náročné vyrovnať sa s globalizáciou, lebo v pomere k svetovej populácii je nás stále menej a stále menej je aj európskych výrobkov na svetovom trhu. „Máme nedostatok zdrojov v prípade medzinárodných kríz, nepodarilo sa získať nových spojencov a máme problémy aj s tradičnými,“ povedal Gama. Treba podľa neho vybudovať vzťahy s novými partnermi v Ázii či Latinskej Amerike, avšak bez protekcionizmu. Vo vzťahoch s Ruskom sa nesmieme vrátiť do obdobia studenej vojny, pokračoval. „Dúfam, že na stretnutí šéfov parlamentov o rok v Portugalsku budeme mať pred sebou návrh novej zmluvy, ktorú budeme ratifikovať,“ povedal Gama.
Predseda macedónskeho parlamentu Ljubiša Georgievski vyzdvihol vysokú podporu európskej integrácii medzi občanmi jeho krajiny. Vyzdvihol tiež pomalé, ale isté napredovanie regiónu práve za pomoci EÚ. Predseda českého senátu Přemysl Sobotka odmietol v EÚ prístup neopodstatneného optimizmu, ale aj prehnanej byrokracie budujúcej európsky „nadštát“. Prebyrokratizovaná EÚ pripomína časy tzv. reálneho socializmu, povedal. „Nie sme v kríze, konajme. Budujme poľnohospodársku politiku, bezpečnosť. Ak chceme dlhodobú úspešnosť európskej integrácie, musíme sa vrátiť k jej základom,“ uzavrel Sobotka.
Aj predsedníčka Národnej rady rakúskeho parlamentu Barbara Prammerová zdôraznila potrebu prijať novú európsku ústavu ešte pred novými voľbami do európskych orgánov v roku 2009. „Návrh zmluvy bol pozitívnym znakom do budúcnosti. Zmenšenie zmluvy by bola nesprávna cesta, lebo občania od nás očakávajú dôveryhodnosť,“ povedala Prammerová s tým, že cesta je v dialógu, v ktorom dokážu ľudia pochopiť a akceptovať aj negatívne stránky. Práve to je podľa nej úloha národných parlamentov, dodala. Šéfka maďarského parlamentu Katalin Sziliová položila otázku, ako majú občania veriť EÚ, keď počujú politikov hovoriť skepticky. „Hnacou silou je integrácia a nie izolácia,“ povedala Sziliová. Prioritami by podľa nej malo teraz byť dosiahnuť kompromis, zachovať hodnoty obsiahnuté v ústavnej zmluve, hovoriť o predstavách, ktoré sa vynorili v posledných dvoch rokoch, mať ústavu ešte pred voľbami v roku 2009 a jej rýchla a úspešná ratifikácia, ktorá zabráni štátom hľadieť do seba. „Našim poslaním je vytvoriť nový text, ktorý by vychádzal z ústavnej zmluvy a obsahoval aj nové veci,“ uzavrela Sziliová.
Doba reflexie nad európskou ústavnou zmluvou, neprijatou kvôli neúspechu referend vo Francúzsku a Holandsku, sa skončila, povedal dnes predseda poľského Sejmu Ludwig Dorn. Poľsko je podľa Dorna ochotné vyjsť ostatným krajinám EÚ "na pol cesty" v ústrety pri rokovaní o novom texte dokumentu. Jeho krajina by privítala spravodlivejší rozhodovací mechanizmus, než bol definovaný v navrhovanom texte euroústavy. Poliaci nie sú spokojní ani s dnešným, ktorý sa opiera o zmluvu z Nice. Podľa Dorna by vzhľadom na tému spolupráce národných parlamentov a inštitúcií EÚ "vystúpenia mali iný rozmer, ak by bol prítomný predseda Európskeho parlamentu (EP)".
Päť priorít v procese prijímania euroústavy prezentovala predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Podľa nej je potrebné nájsť čo najskôr kompromis, zachovať všetky hodnoty a výsledky, dosiahnuté pri bolestných rokovaniach o pôvodnom texte, zapracovať doň predstavy, ktoré sa vynorili počas posledných dvoch rokov, schváliť zmluvu ešte pred eurovoľbami v roku 2009 a rýchlo a úspešne ju ratifikovať. Naším všeobecným poslaním je vytvoriť nový text, ktorý by vychádzal z pôvodného textu zmluvy a obsahoval aj nové témy, napríklad problematiku globálneho otepľovania, povedala Sziliová. Zároveň sa opýtala, ako je možné očakávať úplnú dôveru v Európu od občanov, keď mnohí politici sa k celému projektu vyjadrujú skepticky. Hlavnou silou zmluvy je integrácia, nie izolácia, zdôraznila Sziliová.
Podľa predsedu cyperského parlamentu Demetrisa Christofiasa by ciele EÚ mali zahŕňať aj nové vymedzenie jej pozície na medzinárodnej scéne, boj proti chudobe, hladu, nespravodlivosti a vytvorenie protiváhy negatívnym dôsledkom globalizácie. Christofias sa zároveň poďakoval Slovenskej republike za solidaritu s cyperským ľudom.
Za potrebu väčšieho zapájania národných parlamentov do diskusie o právnych základoch EÚ sa vyslovil aj predseda Národného zhromaždenia slovinského parlamentu France Cukjati. Zároveň vyjadril podporu zachovaniu obsahu ústavnej zmluvy EÚ vrátane posilnenia úlohy národných parlamentov v legislatívnom procese únie.
Predseda českého Senátu Přemysl Sobotka poukázal na zložitosť európskej integrácie a hrozbu vytvorenia nadvlády európskych byrokratov nad občanmi. Pokiaľ chceme, aby proces európskej integrácie bol úspešný, musíme sa vrátiť k základom, na ktorých bola založená, konštatoval.
Nemožno akceptovať rozmontovanie euroústavy
Nemožno akceptovať rozmontovanie tých ustanovení euroústavy, ktoré už boli ratifikované. Medzi vodcami krajín Európskej únie (EÚ) je dostatok zrelosti na to, aby sa podarilo prijať ústavnú zmluvu ešte pred voľbami v roku 2009. Odznelo to v pokračujúcej diskusii o budúcnosti Európy na bratislavskej Konferencii predsedov parlamentov krajín EÚ. Predseda maltského parlamentu Anton Tabone vyslovil názor, že budúcnosť Európy nezávisí len na ústave – prioritou by malo byť odbúranie byrokracie, riešenie environmentálnych otázok, podanie pomocnej ruky susedom. Šéf snemovne talianskeho parlamentu Carlo Leoni prezentoval názor, že už pred voľbami 2009 by mala byť nová zmluva, rešpektujúca nesúhlas v krajinách, ktoré odmietli pôvodnú, ale aj súhlas tých, ktorí ju podporili. Treba podľa neho poskytnúť záruky v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. „Nemôžeme akceptovať rozmontovanie tých ustanovení, ktoré už boli v zmluve ratifikované,“ povedal Leoni s tým, že treba dosiahnuť konsenzus. Ak nie, „avantgarda“ krajín by sa spojila do osobitného zoskupenia podobne ako v prípade schengenu, dodal.
Obsah ústavnej zmluvy je podľa šéfa fínskeho parlamentu Sauli Ninistöa kompromis, s ktorým nebude nikto celkom spokojný. Skutočná reforma podľa neho ani tak nesúvisí len s inštitucionálnymi otázkami, ale aj s oddanosťou európskym politikám. EÚ potrebuje strategické partnerstvo s Ruskom, ako inak zabezpečíme bezpečnosť, vrátane energetickej, našim občanom, opýtal sa Ninistö. Medzi členskými štátmi a ich vodcami existuje podľa neho dostatok zrelosti, aby sa podarilo dosiahnuť dohodu o zmluve ešte pred voľbami v roku 2009. Podľa predsedu írskeho senátu Rory Kielyho Európa musí riešiť výzvy 21. storočia, preto si musia parlamenty zvoliť vlastnú cestu európskeho dialógu.
Predsedníčka estónskeho parlamentu Ene Ergmová označila svoju krajinu za prvý terč koordinovaných elektronických útokov na technickú infraštruktúru. Stalo sa tak pred niekoľkými týždňami a ich inštrukcie boli podľa vyšetrovania v ruštine a diali sa v čase aprílových atakov na Estónsko, povedala Ergmová. Podľa Ergmovej tieto útoky ukázali potrebu ochrany elektronických systémov EÚ a NATO pred útokmi a vandalizmom.
aktualizované 17:34
Autor: mv
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
