Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) Oto Hornák totiž pre podozrenie z opakovaného úniku informácií o priebehu prešetrovania podnetu rozhodol, že celú vec bude riešiť Inšpektorát životného prostredia v Žiline a nie inšpektorát v Košiciach, ktorý mal celý prípad doteraz na starosti. Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca SIŽP Michal Štefánek, cieľom rozhodnutia generálneho riaditeľa je zachovanie objektivity a zabránenie akýmkoľvek vonkajším vplyvom na priebeh prešetrovania.
Podľa hovorcu ministerstva životného prostredia (MŽP) Petra Višvádera je rozhodnutie generálneho riaditeľa SIŽP o zmene inšpektorátu, ktorý má rozhodnúť v kauze Tichá a Kôprová dolina, plne v jeho kompetencii. "Je to vec inšpekcie, vyšetrovanie má byť nezávislé. Nás zaujíma iba konečný verdikt," konštatoval.
Žilinskí inšpektori si budú musieť odznova naštudovať všetky písomnosti a podľa Štefáneka navštívia aj obe tatranské doliny. Je preto pravdepodobné, že rozhodnutie bude mať vplyv na termín ukončenia vyšetrovania.
Ekofórum s presunom nesúhlasí
Presun prešetrovania zákonnosti ťažby kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline z Inšpektorátu životného prostredia v Košiciach na inšpektorát v Žiline je podľa Ekofóra "prejav strachu zodpovedných". Uvádza sa to v stanovisku Ekofóra k rozhodnutiu Generálneho riaditeľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) Ota Hornáka odňať inšpektorátu v Košiciach vyšetrovanie prípadu Tichá a Kôprová dolina. O stanovisku agentúru SITA informoval za sieť environmentálnych mimovládnych organizácií Ekofórum Juraj Smatana. Ekofórum považuje takýto presun, pravdepodobne tesne pred očakávaným rozhodnutím o nezákonnom postupe štátnych lesov TANAPu v Tichej a Kôprovej doline, za prejav strachu politikov z vyvodenia osobnej zodpovednosti, ktoré by nasledovalo po zverejnení objektívneho rozhodnutia košickej inšpekcie.
Podľa predstaviteľa Ekofóra J. Smatanu "ťažba kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline prebiehala nezákonne a bola pri nej porušená ochrana chránených rastlinných a živočíšnych druhov". Uvádza, že to konštatuje viacero odborných prírodovedeckých posudkov, oficiálny protestný list Európskej komisie aj nedávno zverejnená právna analýza. "Zodpovedným hrozilo disciplinárne konanie a vyvodenie sankcií podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci". Spoločenská hodnota biotopov poškodených ťažkými mechanizmami sa môže vyšplhať až na desiatky miliónov korún. "Nehovoriac o totálnej strate odbornej dôveryhodnosti ľudí ako sú minister životného prostredia Izák, minister pôdohospodárstva Jureňa, riaditeľ ŠL TANAPu Liška alebo generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Mizerák," tvrdí. Zdôrazňuje, že šéf SIŽP hovorí o úniku informácií, no neuvádza, aké informácie unikli a kam. Námietku o predpojatosti nevzniesol podľa neho niektorý účastník vyšetrovania voči inšpektorom, ale nadriadený voči svojim zamestnancom.
Ťažba dreva bola inšpektormi zastavená koncom apríla
Inšpektori pozastavili koncom apríla ťažbu a odvoz kalamitného dreva z tatranských dolín, pretože Lesoochranárske zoskupenie VLK podalo na inšpekciu podnet pre porušenie zákona lesníkmi.
Ťažba vo štvrtom stupni ochrany Tatranského národného parku vyvolala odpor medzi ochrancami prírody, ktorí spracovaniu kalamitného dreva bránili aj vlastnými telami. Za to od nich správca lesov, Štátne lesy TANAP-u, žiadajú náhradu škody vo výške takmer 1,8 milióna korún. Environmentalisti sa obávajú zničenia vzácnych druhov rastlín a živočíchov, ktorí na spornom území žijú, lesníci zasa argumentujú ochranou proti premnoženiu škodlivého podkôrneho hmyzu.
Zmena vyšetrovateľov nie je podľa Štefáneka výnimočná, pretože podobne postupovala SIŽP aj v minulom roku v prípade kontroly v Národnej prírodnej rezervácii Uhliščatka. Vtedy generálny riaditeľ poveril výkonom kontroly Inšpektorát životného prostredia v Bratislave.
Autor: zh

Beata
Balogová
