Preto zriadilo komisiu, ktorej cieľom je upraviť trestné kódexy tak, aby boli na úrovni s trestným právom členských štátov Európskej únie (EÚ) a okolitých štátov V4. Ako sa ďalej uvádza v stanovisku MS SR k problematike trestných kódexov, o ktorom agentúru SITA informovala Jana Revayová z tlačového a informačného odboru
MS SR, ministerstvo spravodlivosti pôvodne predpokladalo, že práce na trestných kódexoch sa skončia skôr. "Nakoľko však ide - v porovnaní s minulosťou - o otvorenú odbornú diskusiu, podnetov na zlepšenie je stále veľmi veľa. Komisia má tak niekoľko pracovných návrhov, ktoré sa stále menia. Posledná verzia je z 15. mája a je podstatne novšia ako tá, ktorá sa objavila v médiách," reaguje MS SR.
V úpravách trestných kódexov sa navrhuje aj zníženie dolnej hranice trestnej sadzby u niektorých násilných trestných činov. Napríklad pri trestnom čine lúpež sa navrhuje sadzba trestu odňatia slobody 5 až 15 rokov namiesto doterajšej sadzby na 7 až 12 rokov. Pri vydieraní sa namiesto doterajších 2 až 6 rokov navrhuje základná trestná sadzba odňatia slobody na 1 až 5 rokov, ktorá sa rovnomerne sprísňuje až na trest odňatia slobody na doživotie. Obdobne je to aj pri trestnom čine znásilnenia, kde sa návrh síce začína sadzbou 3 až 10 rokov, ale nedotýka sa najvyššej prípustnej trestnej sadzby odňatia slobody na 20 až 25 rokov. Na druhej strane sa navrhuje aj zvýšenie trestných sadzieb, napríklad pri ublížení na zdraví namiesto sadzby 2 až 5 rokov na sadzbu 3 až 8 rokov, pri krádeži miesto sadzby 6 mesiacov až 3 roky sa navrhuje sadzba 1 rok až 5 rokov.
Podľa MS SR z toho vyplýva, že sa navrhuje aj zníženie dolných hraníc trestnej sadzby. Spravidla však iba v súvislosti s úpravou celého rozpätia trestných sadzieb, vrátane zvýšenia horných hraníc sadzieb. Má sa tým prihliadnuť na konkrétne okolnosti činu. Úpravy podľa MS SR sudcom umožnia, na základe konkrétneho prípadu, osoby páchateľa a preukázaných okolností činu, rozhodnúť primerane a spravodlivo o treste. "Existujúce trestné sadzby a asperačná zásada postavili sudcu do pozície štatistu - matematika, ktorý musel vyhlasovať neprimerane prísne tresty aj v takých prípadoch, kde to evidentne nebolo primerané a spravodlivé," konštatuje sa ďalej v stanovisku MS SR k problematike trestných kódexov. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustenie asperačnej zásady, ktorá dáva pri viacerých trestných činoch možnosť zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby najťažšieho z nich o jednu tretinu. Zachováva sa však pravidlo ukladania úhrnného trestu podľa najprísnejšej trestnej sadzby na tieto trestné činy. Zostávajú zachované aj pravidlá pre ukladanie súhrnného trestu. Napríklad tzv. pravidlo trikrát a dosť sa navrhuje upraviť tak, aby platilo len pri najzávažnejších trestných činoch. Nejde iba o zníženie sadzieb, ale o to, dať prokuratúre možnosť žiadať spravodlivý trest a súdu možnosť ho uložiť, dodáva sa v stanovisku. Novela upravuje aj ďalšie oblasti.
