BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanec KDH a exminister spravodlivosti Daniel Lipšic považuje za nepochopiteľné, ak ministerstvo pripravuje novelizácie trestných kódexov, ktoré podľa neho chránia páchateľov najzávažnejších zločinov, recidivistov, sťažujú odhaľovanie korupcie a organizovaného zločinu. Povedal to na dnešnej tlačovej besede.
Podľa Lipšica sa potvrdzuje, že najohrozenejšie reformy po voľbách nie sú ekonomické, ale reformy v oblasti práva a poriadku. Ministerstvo spravodlivosti (MS) podľa neho vypracovalo návrhy noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré zmierňujú postih páchateľom najzávažnejších zločinov, recidivistom a sťažujú odhaľovanie korupcie a organizovaného zločinu.
Vitteková: Poslanec Lipšic sa chce zviditeľňovať v rámci strany
Ministerstvo spravodlivosti stále pracuje na novelizácii trestných kódexov - Trestného zákona a Trestného poriadku. Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Anna Vitteková nevie, odkiaľ má poslanec parlamentu za KDH a bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic informácie o týchto pripravovaných zmenách. "Niekto sa potrebuje zviditeľniť v istej politickej strane pred istými udalosťami v nej," komentovala postupy poslanca KDH štátna tajomníčka MS na svojej dnešnej tlačovej besede. Ako ďalej dodala, MS je v príprave novelizácie v konečnom štádiu a do medzirezortného konania ju predložia v septembri.
Vitteková sa nestotožňuje s Lipšicovým názorom, že MS pripravuje znižovanie trestov. Ako dnes uviedla, v niektorých prípadoch sa tresty budú môcť aj zvýšiť. Tiež odmietla aj špekuláciu, že by rezort spravodlivosti pri novelizácii trestov podľahol tlaku advokátov, ktorí vítajú pripravované zníženie dolnej hranice trestnej sadzby pri niektorých trestných činoch. "Zníženie dolnej trestnej sadzby neznamená, že každý páchateľ bude odsúdený pri dolnej hranici," uviedol riaditeľ sekcie trestného práva MS Štefan Minárik. Ten ďalej uviedol, že je dôležitá primeranosť trestu, ktorá by sa mala posudzovať podľa činu, okolností aj osoby páchateľa.
Návrh novely trestných kódexov by mal upravovať aj podmienečné prepustenie odsúdených po odpykaní si istej časti trestu. "U niektorých trestov sa podmienečné prepustenie znižuje," uviedol Minárik. Odsúdení by potom mohli byť prepustení v istých prípadoch napríklad po polovici odpykaného trestu, namiesto doterajších troch štvrtín. Odsúdený by bol prepustený na základe odborných posudkov, a bol by stále v "podmienke" až do vypršania nariadeného trestu. "Trest nemá mať len charakter odplaty," uviedol Minárik.
Podľa štátnej tajomníčky MS by sa malo zefektívniť aj vyšetrovanie trestných činov, ktoré by podľa charakteru trestného činu mohol vyšetrovať buď colný úrad alebo vojenská polícia so svojimi vlastnými úradmi vyšetrovania.
Zníženie trestných sadzieb pri najťažších zločinoch je podľa Lipšica najzávažnejšie
Za najzávažnejšie Lipšic považuje zníženie trestných sadzieb pri najťažších zločinoch – úkladnej vraždy, vraždy, usmrtenia, ublíženia na zdraví, ozbrojenej lúpeže, vydierania či znásilnenia a sexuálnych trestných činov. Odmietol zdôvodnenie, že súčasná sadzba je neprimerane vysoká. „Dnes, keď je pri úkladnej vražde 20 rokov, treba ju znižovať?“ opýtal sa Lipšic a poukázal na to, že v prípade schválenia zmien, obsiahnutých v spomínanom návrhu, by úkladný vrah mohol vyjsť z väzenia po päť a pol roku, pri inej vražde po tri a pol roku a pri znásilnení dieťaťa by po dohodovacom konaní mohol obísť len s podmienkou.
„Komu tieto návrhy majú slúžiť?“ opýtal sa Lipšic. „Ak by návrh novely zákona pripravovala skupina vrahov, recidivistov a pedofilov, návrh by nevyzeral inak,“ povedal Lipšic s tým, že je nepochopiteľné, aby sa za peniaze daňových poplatníkov pripravovali nie zákony, ktoré chránia ľudí, ale zločincov.
Návrh ruší aj tzv. asperačnú zásadu
Podľa návrhu novely Trestného zákona navrhuje ministerstvo zrušiť tzv. asperačnú zásadu, teda bude možné beztrestne páchať zločiny, pokračoval Lipšic a dokumentoval to prípadmi z minulosti, keď táto zásada ešte neplatila a páchateľ viacerých zločinov, vrátane násilných, dostal trest na dolnej hranici trestnej sadzby za jeden delikt, čo podľa Lipšica znamená, že ostatné spáchal beztrestne. Ministerstvo podľa Lipšica fakticky navrhuje zrušiť aj princíp „trikrát a dosť“ tým, že ho chce obmedziť len na kvalifikované skutkové podstaty násilných trestných činov. MS tiež podľa Lipšica zmierňuje podmienky na podmienečné prepustenie aj pre najťažších zločincov. Kým dnes možno trestaného prepustiť pri zločine po dvoch tretinách trestu a pri obzvlášť závažnom zločine po troch štvrtinách, MS podľa Lipšica navrhuje pri zločine hranicu polovice a pri obzvlášť závažnom zločine dve tretiny trestu. Kritizoval tiež navrhované zrušenie objektívnych pravidiel pre ukladanie trestu, ktoré mali zabrániť súdom vymeriavať neprimerane nízke tresty aj pri priťažujúcich okolnostiach.
V trestnom poriadku bude podľa návrhu zrušenie náhradného obhajcu, teda bude možné obštrukciami naťahovať súdne pojednávania, nebude možné zaisťovať majetok napr. skrachovaným nebankovým subjektom, vypúšťa sa možnosť pôsobenia aktívneho agenta, súdu sa priznáva právo rozhodnúť v prípade oslobodenia obžalovaného o výške jeho nemajetkovej ujmy. „To nie je nikde na svete. Prokurátori sa budú v závažnejších prípadoch báť podávať obžalobu,“ povedal Lipšic.
Lipšic poukázal na to, že po zmene trestných kódexov, ktorú pripravilo ministerstvo pod jeho vedením, klesol u nás počet závažných trestných činov. „Prvou zodpovednosťou štátu musí byť právo a poriadok, chrániť ľudské životy a zdravie,“ dodal Lipšic.
Mieru relevantnosti kritizovaného návrhu nevie Lipšic podľa vlastných slov posúdiť. Poukázal však na príklad z minulého roka, keď sa ministerstvo na margo kritizovaného návrhu na zrušenie Špeciálneho súdu bránilo, že ide len o jeden z viacerých pracovných variantov a neskôr ho predložilo. „Ja vedúcim pracovníkom rezortu spravodlivosti nedôverujem. Už viackrát preukázali, že pravda je pre nich pomerne relatívna kategória,“ dodal Lipšic.
