Bratislava 29. mája (ČTK) - Slovenskí pacienti by si podľa odborníkov z nemocníc, vysokých škôl či zdravotných poisťovní mali za niektoré ošetrenia priplatiť prostredníctvom pripoistenia. Zdravotníctvo by tak mohlo získať 20 až 30 miliárd korún ročne navyše, povedal rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity Ján Štencl. Zdravotníci totiž v súčasnosti žiadajú vyššie platy a nemocnice čelia dlhom vo výške viac ako sedem miliárd korún.
"Nemáme toľko peňazí, aby sme celé obrovské medicínske spektrum na najvyššej úrovni mohli poskytnúť," povedal Štencl. Objem výkonov, ktoré sa hradia z povinných zdravotných odvodov, by preto mal podľa neho klesnúť. Dodal, že pacienti by si za ne museli zaplatiť prostredníctvom komerčného pripoistenia.
Komerčné pripoistenie na niektoré úrazy
Komerčné pripoistenie by sa podľa expertov malo vzťahovať napríklad na niektoré úrazy. "Z komerčného pripoistenia by mali byť hradené povedzme náklady na liečbu úrazov, ktoré vzniknú pri horolezeckej výprave," spomenul Eduard Kováč, ktorý zastupoval súkromné zdravotné poisťovne. Je totiž podľa neho nelogické, aby sa na podobné prípady skladali prostredníctvom povinných zdravotných odvodov všetci občania.
Povinné zdravotné odvody platia všetci zamestnanci, zamestnávatelia a štát. Tento rok by sa prostredníctvom nich malo vyzbierať asi 90 miliárd korún. Na zvýšenie miezd zdravotníkov o asi tretinu, ktoré požadujú odbory či vyplatenie dlhov nemocníc, to podľa ministerstva zdravotníctva stačiť nebude.
Ministerstvo preto taktiež plánuje upraviť zoznam diagnóz tak, aby niektoré z nich už nepreplácali zdravotné poisťovne z povinných odvodov. Zástupcovia ministerstva zatiaľ nespresnili, o ktoré diagnózy by malo ísť.
Poslanec Štefan Zelník z vládnej SNS už skôr povedal, že zdroje z povinného zdravotného poistenia by napríklad nemali smerovať na liečbu úrazov, ktoré vzniknú pri lyžovačke.
Slovenskí pacienti prispievajú na niektoré vyšetrenia a lekársku pomoc už v súčasnosti. V hotovosti platia za ošetrenie u zubárov, lekárske potvrdenia či lieky bez receptu.
Komora žiada pre lekárov viac peňazí, k protestom sa však nepridá
Slovenská lekárska komora (SLK) žiada od vlády Roberta Fica, aby pridala peniaze nemocniciam a ambulanciám. Ak sa slovenské zdravotníctvo má vyhnúť hroziacej kríze, mali by jeho zdroje narásť do konca volebného obdobia o približne 40 miliárd korún, povedal novinárom prezident komory Milan Dragula. K štrajkovej pohotovosti, ktorú vyhlásili dve zdravotníckej odborové organizácie, sa však podľa neho SLK nepridá. Komora zastupuje asi 12.500 členov.
"Nepatrí to do pôsobnosti komory organizovať štrajky," povedal Dragula. Podporil síce požiadavky na zvýšenie platov zdravotníkov, ale nežiada 30-percentný nárast miezd, ako to chcú odborári. "Komora nehovorí o konkrétnych číslach zvyšovania platov," dodal Dragula.
Vlani, ešte počas pôsobenia predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu, pritom SLK zorganizovala protest. Vyzvala vtedy lekárov, aby obmedzili starostlivosť o poistencov dvoch štátnych poisťovní. Lekári od protestov očakávali, že poisťovne zvýšia platby pre ambulancie.
Hoci peniaze zdravotníkom podľa zástupcov komory chýbajú naďalej, v súčasnosti možnosti Slovenska neumožňujú výrazné jednorazové zvýšenie zdrojov zdravotníctva. Peniaze by postupne mohli zabezpečiť nielen vyššie odvody za poistencov štátu, ale aj prísnejšie pravidlá pre špecializovaných lekárov, laboratóriá, či rehabilitačné oddelenia. Ich počet sa totiž podľa Dragulu počas pôsobenia predchádzajúceho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca neúmerne rozrástol a časť z nich ani nedosahuje požadovanú kvalitu. "Osem percent laboratórií nespĺňa podmienky zákona o minimálnom materiálnom, priestorovom a personálnom vybavení," doplnil Juraj Hanzen z lekárskej komory. Po ich zrušení by podľa zástupcov komory ostalo viac peňazí pre kvalitné zariadenia.
Prebytok špecializovaných lekárov na Slovensku podľa Janca nie je
Prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov (SLÚŠ) Andrej Janco však odmietol tvrdenia, že by na Slovensku bol prebytok špecializovaných lekárov. "Zďaleka nepresahuje európsky priemer," povedal ČTK. V krajine podľa neho pracuje asi 5000 očných, kožných, neurologických a ďalších špecializovaných ambulancií s približne rovnakým počtom lekárov. Celkovo pri tom na Slovensku pôsobí asi 20.000 lekárov. Aj Janco však potvrdil, že špecialistov by už viac nemalo pribúdať.
Zástupcovia oddelení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ), napríklad laboratórií, už skôr namietali voči tvrdeniam, že by neprimerane odčerpávali peniaze napríklad nemocniciam.
Na prácu SVaLZ by tento rok mali zdravotné poisťovne vynaložiť asi deväť miliárd korún a špecializované ambulancie si vyžiadajú takmer jedenásť miliárd Sk. Celkovo by poisťovne mali hospodáriť asi s 90 miliardami korún, pričom najviac - asi 30 miliárd Sk, by mali použiť na nákup liekov.
