Pripravovaná novelizácia Trestného zákona s uvažovaným zmäkčovaním trestov nie je ešte v tej podobe o akej informovali médiá, povedala v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy poslankyňa ĽS-HZDS Katarína Tóthová s tým, že ide o pracovné návrhy. Podľa poslankyne SDKÚ-DS a exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej prešiel veľmi malý čas od poslednej rekodifikácie, preto by sa mal nechať väčší čas na vyhodnotenie jej účinnosti. „Zásadné zmeny po roku a pol sú nenáležité,“ dodala. Žitňanská poukázala aj na to, že rekodifikáciu podporila ústavná väčšina, vrátane poslancov Smeru-SD.
Ako povedala Tóthová, nie pri všetkých trestných činoch navrhuje zmäkčenie, napríklad pri lúpeži by to malo byť naopak. „Zmäkčovanie v takej podobe, ako sa prezentuje, nie je pravda a ani by nebolo dobré,“ skonštatovala Tóthová a dodala, že ministerstvo predloží do parlamentu iný návrh ako bol medializovaný. Potrebu zmien zdôvodnila Tóthová skúsenosťami z praxe a obavy zo zmäkčovania trestov označila za neopodstatnené. „Ukladanie trestov je ten posledný krok, dúfam, že sa budeme viac zaoberať prevenciou,“ dodala Tóthová poukazujúc na príklad chýbajúcich izieb pre opilcov, ktoré by podľa nej mohli zabrániť mnohým trestným činom pod vplyvom alkoholu.
Podľa Tóthovej nemáme dostatočne nastavené mechanizmy na boj proti korupcii sudcov. Previerky sudcov Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) by však podľa Tóthovej znížili mieru nezávislosti sudcov. Pripustila však diskusiu o možnosti previerok súdnych čakateľov. Žitňanská konštatovala, že ľudia justícii vo veľkej miere nedôverujú. Dôveryhodnosť justičného systému podľa nej zvyšujú inštitúcie ako Špeciálny súd (ŠS) SR či systém náhodného prideľovania spisov, preto treba trvať na ich zachovaní.
Optimalizácia súdov, ktorá znamenala zníženie počtu súdov, priniesla podľa Tóthovej zdraženie súdneho konania pre občana, sťažila mu prístup ku spravodlivosti a vo viacerých prípadoch znamenala nie skrátenie, ale naopak, predĺženie konania. Preto sa Tóthová prihovorila za obnovenie zrušených súdov. „Ako chcete špecializovať sudcov na súde, kde pôsobí šesť sudcov,“ opýtala sa Tóthovej Žitňanská s tým, že je vhodnejšie mať menej väčších súdov so sudcami, ktorí sa môžu venovať špecializovaným agendám. Obnovenie malých súdov Žitňanská odmietla. „Okresné súdy v takom rozložení, ako boli, fungovali celé roky a osvedčili sa,“ oponovala Tóthová poukazujúc aj na stanovisko Združenia sudcov Slovenska. Argument sociálnej nedostupnosti spravodlivosti Žitňanská odmietla a poukázala na existenciu Centra právnej pomoci. „Ministerstvo musí mať celkový pohľad na justíciu a sústrediť sa na problematické veľké súdy,“ povedala Žitňanská.
Žaloby sudcov pre údajnú platovú diskrimináciu vzhľadom na vyššie platy sudcov Špeciálneho súdu (ŠS) SR nechcela Tóthová komentovať. „Počkajme na stanovisko súdu,“ dodala s tým, že osobne považuje rozdielnosť platov za otáznik. Podľa Žitňanskej má žaloba skupiny sudcov politický nádych a je to cesta ako dostať problém na Ústavný súd SR. „Nebránim sa tomu, nech rozhodne ústavný súd,“ povedala Žitňanská s tým, že za kauzou vidí sudcov s negatívnym stanoviskom k existencii ŠS. Za platy sudcov ŠS hlasovali všetci poslanci bývalého parlamentu, vrátane poslancov strán súčasnej koalície, dodala Žitňanská. Spochybňovanie existencie ŠS po dvoch rokoch činnosti je podľa nej nezodpovedné, treba mu podľa Žitňanskej dopriať väčší časový priestor a po ňom opodstatnenosť súdu prehodnotiť.
