Známy fotograf Karol Kállay podľa dokumentov komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) informoval tajnú službu o amerických diplomatoch pôsobiacich vo vtedajšom Československu, ľuďoch, ktorí sa s nimi stretávali, a československých emigrantoch. Kállay však tieto informácie poprel a zdôraznil, že príslušníkom ŠtB nič nepodpísal. To potvrdzujú aj samotné materiály, podľa ktorých sa na spolupráci dohodol len ústne.
Kállaya podľa materiálu, ktorý má ČTK k dispozícii, získala ŠtB k spolupráci ako agenta v roku 1973. S príslušníkmi tajnej služby sa však už fotograf podľa týchto dokumentov stýkal aj predtým a priniesol informácie napríklad o odborníkovi Hlasu Ameriky na strednú Európu. "Kladne boli hodnotené i poznatky, ktoré uviedol k československým emigrantom," píše sa v dokumente.
Ako zaregistrovaný agent mal podľa záznamov Kállay ŠtB slúžiť najmä na sledovanie ľudí, ktorí sa stretávali s americkými diplomatmi. V materiáloch sa uvádza, že pracoval aj na jednom bližšie nespresnenom prípade a dostal odmenu 500 korún. V roku 1982 Kállayov spis ŠtB odložila do archívu, čo znamenalo ukončenie aktívnej spolupráce.
Nie je jasné, ako ŠtB jeho informácie využila. Veľkú časť spisu totiž skartovali. "Na základe použitej pečiatky sa dá predpokladať, že k tomu neprišlo pri hromadných skartáciách koncom roku 1989," povedal ČTK historik z Ústavu pamäti národa Juraj Kalina.
Kállay všetky informácie o spolupráci s ŠtB v reakcii pre ČTK poprel, pripustil len, že sa stretával s jej príslušníkmi, keďže ako známy fotograf cestoval do zahraničia. "Keď ste sa v živote nestretli s nijakým diplomatom americkým, ako na neho môžete dávať informácie?" tvrdil. Argumentoval aj tým, že 500 korún pre neho nebola vysoká suma, keďže za jednu fotografiu dostával v tom čase od 1000 do 1500 korún.
Fotograf, ktorý má dnes 81 rokov, tiež zdôrazňoval, že si od komunistického režimu "užil svoje". "Môjho otca pripravili o život, nás vyhodili v Akcii B z vlastného domu," tvrdil. V rámci Akcie B režim po druhej svetovej vojne vysťahoval politicky nespoľahlivých ľudí z väčších miest. Kállayovci sa museli podľa fotografa odsťahovať do dreveného domu v Turčeku pri Kremnici.
Podozreniam zo spolupráce s ŠtB v minulosti čelilo viacero slovenských osobností, politikov, kňazov či umelcov. Medzi spolupracovníkmi sa objavilo napríklad meno speváka Roba Kazíka či arcibiskupa Jána Sokola. Veľká časť údajných agentov popiera, že s ŠtB spolupracovala. Odvolávali sa pritom väčšinou na to, že dokumenty ŠtB môžu byť nespoľahlivé.
Evidovaní sú aj ďalší
ŠtB okrem Kállaya evidovala ako tajných spolupracovníkov viacero spevákov či spisovateľov. ČTK prináša ich krátky prehľad:
Štefan Kvietik, herec
Herca a bývalého poslanca za Slovenskú národnú stranu komunistická tajná polícia evidovala ako držiteľa prepožičaného bytu. Kvietik, ktorý nedávno dostal vyznamenanie od prezidenta Ivana Gašparoviča, tvrdil, že svoje meno očistí súdnou cestou.
Jozef Nodžák, zabávač
Nodžák je známy najmä pod pseudonymom Majster "N" z detských relácií, v ktorých zábavnou formou predvádzal fyzikálne a chemické pokusy. V súčasnosti už v televízii nevystupuje. ŠtB ho registrovala ako agenta s krycím menom Rómeo.
Róbert Kazík, spevák
Známy spevák a v súčasnosti aj viceprimátor Banskej Bystrice je evidovaný ako agent ŠtB pod menami Kazo a Šur. Podľa televízie Markíza donášal za komunizmu informácie na členov skupín Amadeo, Kontakt či Detail, o skupine Ventil údajne povedal, že jej členovia sa zdravili nacistickým pozdravom. Za spoluprácu dostal podľa dokumentov 500 korún. Kazík všetky tieto informácie poprel.
Jozef Bob, spisovateľ, scenárista
O Bobovej spolupráci s ŠtB napísal minulý rok denník Sme, keď mu udelil vyznamenanie prezident Ivan Gašparovič. Bob reagoval, že o žiadnej spolupráci nevie a naopak bol prenasledovaný. V registračných protokoloch ŠtB sa Bobovo meno objavilo ako agent Mojmír.
Miloslav Láber, hudobník
Hudobník známy pod prezývkou Whisky. ŠtB mal podľa slovenských médií informovať o punkových, metalových či breakdanceových kapelách. S komunistickou tajnou políciou začal podľa médií spolupracovať ako 15-ročný pod krycím menom Disko. Láber tvrdil, že ho príslušníci ŠtB donútili spolupracovať bitkou.
Dušan Lenci, divadelný herec
Herec nitrianskeho divadla Andreja Bagara poprel, že s ŠtB spolupracoval ako agent s krycím menom Meridián.
Peter Schredl, spevák kapely Zóna A
Hudobníka s prezývkou Koňýk za komunistického režimu viackrát zadržali za organizovanie koncertov. Ako jeden z mála priznal, že sa naozaj dohodol s ŠtB na spolupráci. Malo sa to stať v roku 1988 po jednom z policajných výsluchov. Schredl však zdôrazňoval, že nepodal žiadnu závažnejšiu informáciu.
aktualizované o 10.04
Autor: ks
