"Situácia je dosť naliehavá, veľa vecí v zdravotníctve treba riešiť. Či to nazveme kríza alebo nie, nechám na ľudí," povedal lekár Peter Krištúfek, ktorého autori knihy Mozaika slovenskej medicíny zaradili medzi 16 najväčších lekárskych osobností. Príčinou je podľa neho aj časté striedanie ministrov zdravotníctva, z ktorých málo dokončilo vo funkcii celé volebné obdobie. "Výsledok dvadsaťročného vývoja (v zdravotníctve) pripomína pohyb raz dopredu raz dozadu. Bolo by dobré naštartovať dlhodobý program," dodal Krištúfek, ktorý je expert na choroby súvisiace s dýchaním.
Nedostatok peňazí v zdravotníctve sa podľa odborníčky na hematológiu (ochorenia krvi) Eleny Tóthovej prejavil napríklad v ohodnotení lekárov a zdravotných sestier. "Pracujeme 12 hodín denne mimo služieb a pri tom prakticky 30 až 40 percent z tohto času odpracujeme zdarma," spomenula Tóthová. Vyčerpanie z práce sa podľa nej môže odraziť aj na komunikácii s pacientmi. "Pacient chce mať oddýchnutého, usmiateho lekára, ktorý je plne koncentrovaný," dodala. Na strane druhej majú podľa nej slovenskí pacienti k dispozícii lekársku starostlivosť porovnateľnú s vyspelejšími krajinami.
Pretrvávajúce ťažkosti v nemocniciach či ambulanciách môžu viesť k tomu, že predovšetkým absolventi lekárskych fakúlt odídu do zahraničia a na Slovensku budú lekári chýbať, myslí si známa bojovníčka proti rakovine Eva Siracká. "Ak nebudú mať podmienky na ďalší profesijný rast a na kvalitnejší život, bude sa nám potenciál mladých ľudí strácať," povedala Siracká.
Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu očakávala zlepšenie situácie v nemocniciach od reformných krokov bývalého ministra Rudolfa Zajaca. Ten presadil napríklad poplatky v hotovosti za návštevu ambulancií a pobyt v nemocnici a väčšie možnosti na podnikanie v zdravotníctve pre súkromné spoločnosti. Napriek tomu sa nemocnice naďalej zadlžovali.
Súčasná vláda Roberta Fica sa naopak snaží vplyv súkromných spoločností obmedziť a zrušila aj spomínané poplatky. No ani jej sa doposiaľ nepodarilo viac než sedemmiliardové dlhy zdravotníckych zariadení znížiť a časť zdravotníkov sa snaží vyššie mzdy dosiahnuť prostredníctvom štrajkovej pohotovosti.
Problémy v zdravotníctve však podľa Krištúfka netrápia len Slovensko. "V každom štáte musí ísť (vývoj) ďalej. Populácia starne a najmodernejšie spôsoby liečby si vyžadujú veľké zdroje," dodal.
Nespokojní zdravotníci štrajkujú napríklad v Poľsku, reformu dlhodobo požadujú aj zdravotníci v Česku. Vlani taktiež protestovali lekári v Nemecku, kde zdravotníci dosahujú podstatne vyššie príjmy ako lekári a sestry z bývalých socialistických krajín.
