Veteška: Zakrývať si oči úspechom, že sme vo vláde, je sebaklam

Za veľký problém považuje pokles preferencií po posledných voľbách. "Lepšie by bolo, keby sme mali sľubovaných 20 percent. Mne ako jedinému preferencie narástli, ostatným prepadli," povedal podpredseda HZDS-ĽS.

Viliam Veteška(Zdroj: TASR)

Zakrývať si oči úspechom, že je Hnutie za demokratické Slovensko-Ľudová strana (HZDS-ĽS) dnes vo vláde, je sebaklam. Povedal to dnes v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo podpredseda HZDS-ĽS a zároveň kandidát na predsedu strany Viliam Veteška.

Za veľký problém totiž považuje pokles preferencií po posledných voľbách. "Lepšie by bolo, keby sme mali sľubovaných 20 percent. Mne ako jedinému preferencie narástli, ostatným prepadli," povedal Veteška.

Pokračoval, že ľudia chcú vedieť, ako to bude ďalej s HZDS-ĽS. Veteška chce priniesť väčší podiel tímovej práce, pričom ľudí, s ktorými chce v prípade úspechu spolupracovať, plánuje predstaviť až po prípadnom víťazstve na budúcotýždňovom sneme.

Na otázku, či je pravda, že ovplyvňoval delegátov, povedal, že by sa k tomu neznížil. Poprel aj reči o tom, že škodí strane. "Ak ja škodím dnes HZDS-ĽS tým, že kandidujem, tak to nie je pravda. Škodilo by to vtedy, ak by som vracal podpásové údery. Odmietam kupčenie s hlasmi. Nechcem, aby sa to zvrhlo do ohováračiek."

V prípade svojej prehry sa odísť zo strany nechystá. "Ja nemôžem odísť z HZDS-ĽS. Ostanem aj radovým členom. Nebudem uvažovať ani o odchode z postu podpredsedu NR SR." Je však pripravený podporiť na sneme tajné hlasovanie, pretože si myslí, že verejné môže mať vplyv na výsledok.

Viliam Veteška ubezpečil, že neoľutoval svoju kandidatúru proti Mečiarovi. "Vnímam to ako korektnú reakciu na názory našich voličov a členskej základne. Už po voľbách v roku 2002 ma navrhol Mečiar za lídra na voľby v roku 2006. Ale bola to z jeho strany iba hra," konštatoval.

Vyjadril sa tiež, že v HZDS-ĽS nie je dnes nikto druhým mužom. Je iba prvý. "Označovať ma za druhého muža mi možno zo strany Mečiara uškodilo. Po tom, ako som ohlásil kandidatúru, mi vypli prúd. Ostal som s Mečiarom pri troch podaniach rúk," vysvetlil.

V prípade úspechu bude na postoch podpredsedov rátať s predsedom Trnavského samosprávneho kraja Tiborom Mikušom a bývalým primátorom Považskej Bystrice Ľubošom Lackovičom. Veteška sa bude snažiť v prvom rade dosiahnuť väčší podiel okresov na reálnej činnosti strany a zintenzívniť tímovú prácu.

Prvým predpokladom úspechu by podľa Vetešku mohli byť priaznivé štatistiky z predošlých dvoch parlamentných volieb. "Nech to neznie sebavedome, ale ja som jediný politik v HZDS, ktorému razantne rástli preferencie u voličov, keď som v roku 2000 vstúpil do strany, mal som asi 10 000 preferenčných hlasov, v roku 2006 už necelých 99 000 preferenčných hlasov." Podpredseda ĽS-HZDS tvrdí, že dôvod jeho stúpajúcej priazne u voličov je jasný. Počas volebného obdobia v rokoch 2002 až 2006 totiž absolvoval viac ako 400 mítingov s občanmi a vďaka znalosti ich názorov si dokázal vytvoriť vhodný jazyk pre komunikáciu s nimi.

Na otázku, či by prijal koalíciu s SDKÚ-DS, ktoré hnutiu ponúklo po voľbách spoluprácu, odpovedal, že by osobne do tejto koalície nenavrhoval ísť, napriek dnešnej dominancii Smeru-SD. "My ale nerobíme len to, čo chce Fico. Ak to Smer-SD preženie s dominanciou, bol by to krátky proces," dodal Veteška.

Program snemu HZDS stále tajný

Delegátom nitrianskeho snemu ĽS-HZDS, ktorý sa uskutoční v sobotu, už zostáva necelý týždeň, aby sa rozhodli, koho zvoliť na čelo hnutia. Program snemu hnutia sa delegáti pravdepodobne dozvedia až tesne pred jeho konaním, o spôsobe voľby predsedu sa bude musieť pravdepodobne hlasovať. Podľa stanov hnutia je voľba tajná, nachádza sa v nich však ustanovenie, v ktorom sa píše "ak delegáti nerozhodnú inak". Je pravdepodobné, že zástancovia súčasnej línie hnutia navrhnú verejnú voľbu šéfa hnutia.

Za favorita je vo všeobecnosti považovaný súčasný a doposiaľ jediný predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, jeho protikandidát Viliam Veteška si však napriek tomu verí. Vetešku z vysokých predstaviteľov ĽS-HZDS podporuje iba poslanec a trnavský župan Tibor Mikuš. Z ôsmich krajských snemov hnutia chce sedem na post šéfa ĽS-HZDS Mečiara, jeden, trnavský, Vetešku.

Na sneme sa očakáva ostrá diskusia, viacerí členovia strany budú informovať o predvolebnom kupovaní hlasov údajne v prospech Vetešku. "Keď sú podozrenia, prešetriť sa to musí. Dokazuje sa to ťažko, ale hlasov tých, ktorí boli oslovení, pribúda. Ja nehovorím, že to organizuje Veteška, ale ľudia, ktorí pracujú v jeho prospech, by mohli takéto kroky urobiť. Dostal som o tom signály osobne alebo písomne z polovice okresov," povedal Mečiar po poslednom republikovom predstavenstve pred snemom, ktorý sa uskutočnil v Banskej Bystrici a súčasného predsedu odporučil na post šéfa hnutia.

Ešte do konania zjazdu by sa mali rozhodcovská a kontrolná komisia strany zaoberať priebehom trnavského krajského snemu a rozhodnúť nielen o platnosti mandátov delegátov z tohto kraja na celorepublikový snem, ale aj o platnosti snemu. Ich počet je vyšší, ako má byť podľa počtu členov. Do funkcie krajského podpredsedu bol podľa Mečiara údajne zvolený nečlen strany a vyskytli sa tam aj ďalšie nedostatky.

Delegáti nitrianskeho snemu zvolia predsedu strany, dvoch podpredsedov, ústredného tajomníka, hospodára a republikové predstavenstvo ĽS-HZDS. Podpredsedov navrhuje zvolený predseda, preto sa možnými kandidátmi na tieto posty predsedníctvo nezaoberalo. Neuvažuje sa ani so zvýšením ich počtu na troch. Počet delegátov ani ich menný zoznam ešte ĽS-HZDS nezverejnila, a to napriek tomu, že o to podpredseda Veteška už žiadal.

Profil HZDS

Na svojom celorepublikovom sneme sa 9. júna 2007 zídu v Nitre delegáti Ľudovej strany-HZDS. Snem zhodnotí doterajšiu činnosť hnutia, zvolí nové orgány strany a vytýči jej ciele do budúcnosti. Republikové predstavenstvo ĽS-HZDS, ktoré zasadalo 26. mája v Banskej Bystrici, rozhodlo, že kandidátom na post šéfa strany pre nasledujúce funkčné obdobie bude Vladimír Mečiar, ktorý stojí na čele ĽS-HZDS od začiatku.

Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) sa definuje ako ľudová politická strana. HZDS, od roku 2003 s terajším názvom Ľudová strana-HZDS, sa hlási k odkazu svätého Cyrila a Metoda a vo svojej činnosti vychádza z hodnôt kresťanstva. Ešte vo svojich začiatkoch si Hnutie za demokratické Slovensko za svoju prioritu určilo uskutočňovať národný a národnostný program, dotvárať slovenskú štátnosť pri rešpektovaní práv národností a etnických skupín žijúcich na Slovensku, vytvoriť modernú trhovú ekonomiku a sociálny systém. Za základný cieľ v medzinárodnej politike si HZDS určilo zapojiť Slovensko do medzinárodnej spolupráce.

História HZDS a jeho umiestnenie vo voľbách

Ponovembrový politický subjekt HZDS sa začal formovať na pôde občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré začiatkom 90. rokov 20. storočia zohralo významnú úlohu v boji proti totalite, za demokraciu a slobodu. V rámci tohto hnutia vznikla dňa 5. marca 1991 platforma s názvom VPN-Za demokratické Slovensko (VPN-ZDS). Po prvých demokratických voľbách v roku 1990 sa na Slovensku sformovala vláda, na čele ktorej stál po prvý raz Vladimír Mečiar - vtedy ešte nominant VPN. Kabinet bol pri moci necelých 10 mesiacov - od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991. Z funkcie predsedu vlády SR odvolali V. Mečiara v marci 1991 na 23. schôdzi vtedajšej SNR.

Samotné HZDS zostavovalo slovenskú vládu dvakrát. Koaličný kabinet opäť pod vedením Vladimíra Mečiara pôsobil od 24. júna 1992 do 14. marca 1994, druhýkrát bolo hnutie vo vláde od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998.

V posledných parlamentných voľbách pred zánikom ČSFR v roku 1992 získalo hnutie do SNR 37,26 percenta hlasov, do SĽ FZ 33,53 percenta a do SN FZ 33,85 percenta hlasov. Do parlamentných volieb v roku 1994 išlo HZDS v koalícii s Roľníckou stranou Slovenska (RSS), získalo 34,96 percenta hlasov a bolo vedúcou silou pri zostavovaní vlády. Vo voľbách do NR SR v roku 1998 získalo HZDS 27 percent hlasov a umiestnilo sa síce na prvom mieste, vládu sa mu však nepodarilo zostaviť a ostalo v opozícii.

V parlamentných voľbách v septembri 2002 získala Ľudová strana- HZDS opäť prvenstvo so ziskom 19,5 percenta hlasov. Podobne ako v predošlom období sa jej však nepodarilo zostaviť vládu. Vo voľbách v roku 2006 hlasovalo za ĽS-HZDS 8,79 percenta voličov, čo pre hnutie znamenalo získanie 15 poslaneckých mandátov. ĽS-HZDS prijala ponuku víťaza volieb - strany Smer-sociálna demokracia a spoločne so Slovenskou národnou stranou vytvorila koaličnú vládu.

V Európskom parlamente zastupujú ĽS-HZDS v súčasnosti traja poslanci: Irena Belohorská, Peter Baco a Sergej Kozlík.

Chronológia snemov HZDS:

I. ustanovujúci snem sa uskutočnil 22. júna 1991 v Banskej Bystrici. Delegáti sa rozhodli, že HZDS nebude mať formálne znaky politickej strany, ale hnutia. Po schválení stanov a programu potvrdili voľbou na poste predsedu Vladimíra Mečiara.

II. republikový snem sa konal 21.-22. marca 1992 v Žiline. Jeho najdôležitejším bodom bola nominácia kandidátov pre nadchádzajúce parlamentné voľby a schválenie volebného programu hnutia.

III. republikový snem 27.-28. marca 1993 v Trnave ovplyvnila vnútrostranícka roztržka medzi lídrami HZDS, po ktorej sa z vrcholových postov v HZDS stiahol Milan Kňažko. Snem schválil úpravu programu hnutia reflektujúcu podmienky činnosti v samostatnej SR. Upravené boli aj stanovy, na základe ktorých boli zvolení čelní predstavitelia a orgány HZDS. Zvolil najvyšších predstaviteľov a republikové orgány. Pre odchod z HZDS sa rozhodol Milan Kňažko, ktorý v NR SR pôsobil potom ako nezávislý poslanec.

IV. republikový snem 26. marca 1994 v Prešove prebiehal v zmenených vnútropolitických podmienkach, keďže niekoľko dní pred začiatkom snemu vyslovil parlament premiérovi Vladimírovi Mečiarovi nedôveru. Republikové predstavenstvo následne rozhodlo o odchode hnutia do opozície. Snem schválením delegátov určil smerovanie HZDS ako politického subjektu pragmatického stredu.

V. republikový snem sa konal 25.-26. marca 1995 v Bratislave. Jeho delegáti schválili Programové zameranie HZDS na roky 1995-1996 už v pozícii lídra vládneho zoskupenia.

VI. republikový snem sa konal 23.-24. marca 1996 vo Zvolene. Po rozsiahlej diskusii potvrdil orientáciu na hnutie širokého stredu s rešpektovaním princípu demokracie, humanizmu a kresťanstva.

VII. republikový snem sa konal 25.-26. apríla 1998 v Košiciach. Najväčší priestor dostalo formovanie programových téz a zámerov hnutia na obdobie rokov 1998-2002. Tie po dopracovaní tvorili základ volebného programu HZDS pre septembrové parlamentné voľby 1998.

VIII. republikový snem 18. júla 1998 v Trnave mal prívlastok nominačný. Schvaľovaná bola kandidátka hnutia pred septembrovými parlamentnými voľbami 1998. Prijatý volebný program dostal názov Zmluva na tretie tisícročie medzi HZDS a občanmi SR. Obsahoval programové zámery na roky 1998-2002.

IX. republikový snem 17. apríla 1999 v Dubnici nad Váhom mal jednoznačný zámer podrobiť analýze výsledky parlamentných a komunálnych volieb 1998. Diskutovalo sa aj o termíne a spôsobe transformácie HZDS na politickú stranu a zvolilo nové vedenie hnutia. Príčinou slabého úspechu HZDS boli podľa záverov snemu chyby v mediálnej politike, zbytočne pompézna kampaň a neschopnosť osloviť mladých ľudí.

X. republikový snem 18. marca 2000 v Trnave mal prívlastok transformačný. Po formálnej a obsahovej stránke došlo k zmene hnutia na politickú stranu ľudového typu s názvom HZDS-Ľudová strana (HZDS-ĽS). Delegáti snemu schválili v tejto súvislosti stanovy ľudovej strany a zvolili vedenie HZDS-ĽS.

XI. republikový snem 20. apríla 2002 v Nitre schválil program strany a nové vedenie, v ktorom sa okrem Vladimíra Mečiara objavili na postoch podpredsedov Sergej Kozlík - pre ekonomiku, Rudolf Žiak - pre zahraničnú spoluprácu, Vojtech Tkáč - pre sociálne veci, Jozef Tarčák - pre územnú správu a Ján Kovarčík - pre médiá. Snem prijal program HZDS na roky 2002-2006.

XII. republikový snem 6. júla 2002 v Nitre bol nominačným, pričom uzavrel procedúru zoznamu kandidátov na poslancov, schválil volebný program a kampaň pred parlamentnými voľbami 2002. Lídrom HZDS pre nadchádzajúce parlamentné voľby sa stal Vladimír Mečiar.

XIII. republikový snem 14. júna 2003 v Púchove - okrem voľby vedenia strany bol modifikovaný program HZDS do roku 2006. Zmenili sa v súvislosti s novým názvom stanovy, takže nový oficiálnym názvom subjektu sa stalo Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS).

XIV. republikový snem v Martine 24. januára 2004 bol nominačným. Delegáti vyzvali predsedu strany Vladimíra Mečiara, aby kandidoval na funkciu prezidenta SR. Ten ponuku prijal až 30. septembra. Snem schválil kandidačnú listinu na júnové voľby do Európskeho parlamentu.

XV. republikový snem 4. júna 2005 v Prešove rozhodol, že predsedom Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko sa opäť stal Vladimír Mečiar. Za jeho znovuzvolenie hlasovalo 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Dvaja sa hlasovania zdržali. Mečiar bol jediným kandidátom na funkciu. Viliam Veteška a Milan Urbáni sa stali podpredsedami. Delegáti pred samotnou voľnou schválili zmenu stanov znižujúcu počet podpredsedov zo šiestich na dvoch a schválili rámcový návrh rozsiahlej novely Ústavy SR. Novelu si podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara vyžiada aplikácia európskej ústavnej zmluvy v prípade jej ratifikácie všetkými členskými krajinami Európskej únie. Návrh počítal napríklad s rozdelením Národnej rady SR na hornú a dolnú komoru pri nezmenenom spoločnom počte poslancov 150, či so spojením funkcie prezidenta a predsedu vlády.

XVI. republikový snem ĽS-HZDS 11. marca 2006 v Prešove bol snemom nominačným, na ktorom prítomní delegáti schválili kandidačnú listinu pre júnové parlamentné voľby. Účastníci snemu schválili aj tézy volebného programu, stratégiu a taktiku strany v nastávajúcom období.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 133
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 563
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 329
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 097
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 094
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 217
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 084
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 893
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 070
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 983

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Facebook Live: Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

V sobotu 29. apríla uplynulo presne 21 rokov od okamihu, kedy tragicky zahynul Róbert Remiáš.

Brexit bude podľa Fica bolieť, ale ak má niekoho viac, tak Britániu

Premiér tvrdí, že lídri krajín EÚ preukázali jednotu a odhodlanie ísť spoločne do rokovania o brexite.

Fico sa chce pozrieť na financovanie mimovládnych organizácií

Slovenský premiér chce zistiť aké majú mimovládky pozadie a kto ich financuje.

Povodne majú už tretiu obeť. Na Liptove sa utopil rafter

Pri Liptovskom Hrádku sa utopil Poliak, ktorý chcel spolu s partiou raftovať na rozbúrenej rieke.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop