Slovensko podporí v Bezpečnostnej rade (BR) OSN rezolúciu o Kosove. "Sme za to, aby rezolúcia bola prijatá," povedal premiér Robert Fico po rokovaní so slovinským partnerom Janezom Janšom v Bratislave. Podporu rezolúcie zdôvodnil obavou, že ak by nebola prijatá, niektoré krajiny by urobili voči Kosovu jednostranné kroky, čo by viedlo k úplnej destabilizácii. "Chceme vidieť v rezolúcii ochranu záujmov Srbska a čo najväčší vplyv medzinárodného spoločenstva na situáciu v Kosove," dodal Fico. Kosovo je podľa Janšu už dnes mimo vplyvu Srbska, preto Slovinsko plne podporuje návrh Ahtisaariho a z neho vychádzajúcu rezolúciu ako najlepší kompromis.
Slovensko chce presadiť, aby v rezolúcii Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (OSN) o juhosrbskej provincii Kosovo bola zohľadnená aj ochrana záujmov Belehradu. Slovenský premiér sa už skôr vyjadril, že Slovensko chce v pripravovanej rezolúcii o Kosove zdôrazniť, že ide o ojedinelý prípad, ktorý nebude precedensom.
Fico sa obáva, že ak rezolúcia nebude prijatá, niektoré krajiny urobia jednostranné rozhodnutia ku Kosovu, čo bude viesť k obrovskej destabilizácii tohto regiónu. Slovensko bude o rezolúcii hlasovať ako nestály člen BR OSN.
Podľa slovinského premiéra Kosovo už dnes reálne nie je súčasťou Srbska. "Neexistuje riešenie, ktoré by uspokojilo všetkých. Je potrebné vyvážené rozhodnutie medzinárodného spoločenstva," poznamenal Janša. Ahtisaariho plán považuje za najľahšie realizovateľný návrh, ktorý umožní európsku perspektívu pre Srbsko. Niektoré štáty vo svete sa obávali dôsledkov návrhu Ahtisaariho pre svoje národnostné menšiny.
Kosovskí Albánci tvoria takmer 90 percent populácie srbskej provincie, ktorú už osem rokov spravuje OSN. Belehrad sa však odmieta zriecť oblasti, ktorú považuje za historickú kolísku srbského národa.
Európska únia by podľa Ahtisaariho plánu mala do 120 dní od schválenia rezolúcie prebrať väčšinu právomocí od doterajšej správy OSN. Proti rezolúcii je však stále Rusko, ktoré má právo veta. Pokiaľ by ju zablokovalo, Spojené štáty už dali najavo, že uznajú nezávislé Kosovo aj bez súhlasu OSN.
Privítali by sme slovinské skúsenosti ohľadne európskej meny
Slovensko by chcelo využiť všetky skúsenosti, ktoré má Slovinsko s prechodom na spoločnú európsku menu. Slovinci úspešne nahradili toliar eurom od januára tohto roka a stali sa v poradí trinástou krajinou eurozóny. Slovensko sa chystá prejsť na spoločnú menu od začiatku roka 2009.
"Veľmi by sme privítali všetky skúsenosti tejto krajiny v štádiu pred a po zavedení eura," povedal dnes novinárom premiér Robert Fico po stretnutí so slovinským predsedom vlády Janezom Janšom.
Pred vstupom do eurozóny musí Slovensko splniť viaceré prísne ekonomické kritériá, napríklad stlačiť infláciu a udržať schodok verejných financií pod tromi percentami výkonu ekonomiky.
"Slovensko je v dobrej kondícii a rozhodnutie vstúpiť do eurozóny prijalo v správnom čase," myslí si Janša. Práve na príklade Slovinska podľa neho možno vidieť, že euro sa dá prijať aj bez negatívnych dopadov po jeho zavedení.
Slovinsko prešlo na spoločnú menu pomerne hladko ako prvé spomedzi nových členských krajín Európskej únie. Európska komisia v hodnotiacej správe zo začiatku mája konštatovala, že zavedenie eura v tejto krajine prebehlo bez problémov. Hoci niektoré tovary po prepočte na euro vyjdú v Slovinsku o niečo viac, obavy z celoplošného zdražovania sa nepotvrdili.
Pred Slovenskom chcú euro prevziať ešte dvaja nováčikovia v EÚ. Od januára budúceho roka by malo začať platiť na Malte a Cypre. Slovensko zrejme prijme spoločnú menu ako prvé z krajín Vyšehradskej štvorky, keďže Česko, Maďarsko a Poľsko predpokladajú tento krok v neskorších termínoch.
Janša, ktorý dnes pricestoval na dvojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska, sa v pondelok spoločne s Ficom zúčastní na konferencii o plánovanom prechode Slovenska na euro v Bratislave.
Fico sa zaujímal aj o daňovú reformu, kde v prípade fyzických osôb pretrváva výrazná progresivita a najvyššia daň je 41 percent. "Bol by som rád, keby v budúcnosti bola ešte možnosť výmeny názorov a skúseností z takejto reformy," povedal. V Slovinsku sú pre občanov tri daňové sadzby - 16, 27 a 41 percent. Na Slovensku Fico takýto systém zatiaľ presadzovať nemieni. "To je len príklad toho, že môže existovať aj iný daňový systém ako na Slovensku," povedal.
Kým Slovinsko povzbudzuje Slovákov do eurozóny, Slovensko podporuje vstup Slovinska do OECD. Fico poukázal na paradox, že krajina, ktorá je v EMÚ, nie je členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, kým iná, ktorá euro nemá, v nej je. Keďže medzi SR a Slovinskom nie sú žiadne politické problémy, zintenzívňuje sa spolupráca a obchod. Obchodná výmena vlani vzrástla o 25 percent. "Dnes predstavuje pol miliardy eur," konštatoval Janša.
Slovinsko je členom Fóra slovanských kultúr, ktoré sídli v Ľubľane. Slovensko ním chce byť. Dnes je pozorovateľom. Vláda podľa Fica vyvinie všetko úsilie, aby sme boli čo najskôr členmi. Jej cieľom je podpora kultúrnej spolupráce medzi všetkými krajinami, ktoré hovoria slovanským jazykom. "Ja vidím aj iný význam tohto fóra, ako iba kultúru," zdôvodnil premiér snahu o rýchly vstup to tejto organizácie.
V politike nejde o hodnoty
V politike, ani európskej, nejde podľa slovenského premiéra Roberta Fica o hodnoty. Preto očakáva na júnovom rokovaní o európskej ústavnej zmluve čokoľvek. "V politike, a najmä v medzinárodnej politike, nejde o žiadne hodnoty, ale vždy ide o záujmy, ekonomiku a moc," vyhlásil Fico na tlačovej besede po rokovaní so slovinským premiérom Janezom Janšom.
Obe krajiny podporujú terajšiu európsku ústavu a snahu Nemecka presadiť jej prijatie. Fico zároveň odkázal Poliakom, ktorí chcú viac hlasov pri rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou, že Slovensko ich nepodporí. "Nebudeme podporovať také zmeny, ktoré by mali smerovať k zvýhodneniu jednej alebo dvoch krajín na úkor iných," povedal.
Ako dopadne júnový samit Európskej únie, ktorý má prijať "cestovnú mapu" pre prijatie euroústavy alebo inej inštitucionálnej zmluvy, si netrúfol predpovedať ani Janez Janša. Aktivity okolo zmluvy budú pokračovať do 20. júna, preto ťažko predvídať, ako summit dopadne. Slovinsko nechce kompromis za každú cenu, ale taký, ktorý umožní Európe krok vpred. "Som optimistom. Dúfam, že do júna sa nájde riešenie," dodal slovinský premiér.
Premiéri podporili budúce členstvo krajín bývalej Juhoslávie v únii. Zhodli sa, že ak sa bude únia rozširovať, malo by to byť o štáty západného Balkánu. Rovnako označili za neprípustné posunutie termínu rozšírenia schengenského priestoru, kam má Slovensko a Slovinsko vstúpiť 1. januára 2008.
aktualizované o 21.47
Autor: ks
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
