BRATISLAVA 4. júna (SITA) - Vrcholom popierania dokumentov a záväzkov Summitu Zeme je žaloba slovenskej vlády na Európsku komisiu za údajne nízke pridelené kvóty emisií vypúšťaných do ovzdušia. Konštatuje to správa vedcov z Geografického ústavu SAV, ku ktorej sa vyjadrovali na dnešnej tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia. Týmto dňom je utorok, keď uplynie 35 rokov od prvej Konferencie OSN o životnom prostredí človeka v Štokholme. Summit Zeme, konferencia v Rio de Janeiro, sa konala o 20 rokov neskôr a Československo na nej vystupovalo ako regionálny líder. Na konferencii prijali dva medzinárodne záväzné dokumenty, a to Rámcový dohovor o zmene klímy a Dohovor o biologickej rôznorodosti. Slovensko v duchu záväzkov z Ria vytvorilo Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá je však už niekoľko rokov úplne pasívna, povedal Mikuláš Huba z Geografického ústavu SAV. Vláda SR a NR SR prijali pred niekoľkými rokmi Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, ktorá sa však ignoruje alebo plní len formálne, Slovensko tiež ťaží dvakrát viac dreva, ako je jeho ročný prírastok, dodal Huba.
Geografický ústav SAV sa angažuje aj za zlepšenie siete chránených území v oblasti Tatier. Ide o projekt PANet2010, na ktorom spolupracujú aj zahraničné inštitúcie z Česka, Chorvátska, Poľska, Rakúska, Slovinska a Talianska. Vedci na Slovensku študujú región Tatier, ktorý patrí k oblastiam s najvyššou koncentráciou národných parkov a chránených krajinných území v strednej Európe. Projekt sa platí zo zdrojov Európskej únie. Mal by zlepšiť sieť chránených území v regióne či zapojiť inštitúcie do procesu manažmentu tejto siete. Huba sa takisto vyjadroval k aktuálnej otázke zonácie Tatier. Podľa jeho slov "je to správna vec a medzinárodný štandard. Vzniknú tak väčšie kompaktnejšie územia, nie rozkúskované časti." Geografi nie sú ani proti neštátnym vlastníkom lesov, práve naopak, dodáva Huba.
