Časť Tatranského národného parku (TANAP) totiž leží na pozemkoch súkromných vlastníkov. Tí nemôžu vo svojich lesoch ťažiť drevo, ale za obmedzenia podľa majiteľov nedostávajú dostatočné odškodnenie, a preto nie sú motivovaní prírodu chrániť. Národný park podľa ochranárov navyše ohrozujú aj snahy investorov rozšíriť zjazdové trate či ďalšie služby pre turistov v najprísnejšie chránených tatranských územiach.
"Nebuďme farizejmi a priznajme, že prírodu nechceme chrániť, alebo naopak v čase veľkého hospodárskeho rastu zmobilizujme časť prostriedkov a vykúpme najcennejšie územia," povedal Huba, ktorý je okrem iného členom vládneho výboru pre obnovu Tatier.
Z dlhodobého pohľadu je podľa neho výhodou Tatier najmä neporušená príroda a nie prípadné turistické atrakcie. "Vlekov a lanoviek sú na svete desaťtisíce a asi aj lepších, ako kedy budeme mať v Tatrách, kde navyše sú problémy so snehom," dodal Huba. Preto by sa Slovensko podľa neho malo zamerať práve na ochranu pôvodných rastlín a živočíchov, ktoré už v iných európskych krajinách nie sú.
Zástupcovia ministerstva životného prostredia však dlhodobo namietajú, že krajina môže chrániť len toľko územia, na koľko má zdroje. Hodnota súkromných lesných pozemkov v plánovanej najprísnejšie chránenej A zóne TANAP-u by podľa odhadov mala byť asi 642 miliónov korún. Ministerstvu životného prostredia, ktoré hospodári asi s 3,5 miliardami korún ročne, však bude v nasledujúcich ôsmich rokoch chýbať asi 90 miliárd korún na plnenie úloh určených Európskou úniou. Okrem toho by Slovensko malo ďalších viac než 30 miliárd korún investovať do protipovodňových opatrení. Ich budovanie taktiež zastrešuje toto ministerstvo.
Rozsiahlu diskusiu o ochrane Tatier rozpútala nedávna ťažba popadaných stromov po víchrici z roku 2004 v Tichej a Kôprovej doline v centre Tatier. Lesníci odôvodnili práce v chránených dolinách snahou zabrániť rozšíreniu škodlivého hmyzu lykožrúta. Ťažbu napadli mimovládni ochrancovia prírody. Tvrdili, že lesníci nemali na práce potrebné povolenia a porušili tak zákon.
Ich stanovisko potvrdila aj právna analýza, ktorú si nechala vypracovať ochranárska organizácia s celosvetovou pôsobnosťou Greenpeace. Pred ťažbou totiž mali podľa analýzy odborníci zistiť, aký vplyv bude mať na životné prostredie. Ide o takzvaný proces EIA. Keďže podľa Greenpeace EIA vypracovaná nebola, ťažiť sa nemalo.
Lesníci naopak tvrdili, že pri ťažbe zákon dodržali. Rozhodnúť by mala Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá ťažbu dočasne zastavila.
Na východe stúpla podľa odborníkov teplota v Tatrách aj nížinách
Za posledných desať rokov stúpla priemerná teplota na Východoslovenskej nížine takmer o jeden stupeň Celzia. Klimatológovia považujú toto obdobie za teplotne nadnormálne, zatiaľ však nechcú hovoriť o súvislosti s globálnym otepľovaním. V Tatrách sa zvýšila teplota za toto obdobie o menej ako polovicu stupňa Celzia. ČTK to povedala Eva Čepčeková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
"Napriek zvýšeniu priemernej teploty na nížine ide o veľmi krátke obdobie, aby sa toto zvýšenie dalo do súvisu s globálnym otepľovaním," povedala Čepčeková. Klimatológovia sledujú vývoj priemernej teploty na Slovensku od roku 1931. Do roku 1960 bola priemerná ročná teplota na východnom Slovensku deväť stupňov. Priemer za desať rokov od roku 1996 však dosiahol 9,8 stupňa.
Spolu s priemernou teplotou na východnom Slovensku mierne stúplo aj množstvo zrážok. Podľa známeho ekológa Michala Kravčíka však zvyšovanie teploty súvisí s vysušovaním krajiny. "Ak je krajina suchá, do atmosféry sa z povrchu odráža oveľa viac tepla," uviedol Kravčík. K vysušovaniu krajiny podľa neho prispieva regulovanie riek a masívne odvodňovanie poľnohospodárskej krajiny.
