KOŠICE 5. júna (SITA) – Mimovládna organizácia Ľudia a voda vyzýva slovenskú spoločnosť – Nechajme dažďovú vodu v krajine. „Príčinou globálnej klimatickej zmeny je vysušovanie krajiny a nie zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére,“ tvrdí líder mimovládnej organizácie Ľudia a voda Michal Kravčík. Ako povedal, zvlášť by sme si to mali uvedomiť dnes, keď si pripomíname svetový Deň životného prostredia.
„Mimovládna organizácia Ľudia a voda pri príležitosti svetového Dňa životného prostredia vyzýva vládne i mimovládne inštitúcie, občanov, podnikateľov, mestá, odborníkov realizovať programy zadržiavania dažďových vôd po celom Slovensku a hlavne tam, kde sme vysušili krajinu. Dažďová voda by tak ochladzovala krajinu i napájala ju, aby sme mali menej povodní, sucha, požiarov i extrémne výkyvy počasia i aby nám nebolo príliš horúco,“ informoval dnes agentúru SITA Kravčík.
Ako uviedol, podľa Medzinárodného panelu o klimatickej zmene (naposledy zasadnutie v januári 2007 v Paríži) je hlavnou príčinou klimatickej zmeny koncentrácia CO2. „Kuriózne na tom je, že v žiadnych vedeckých dokumentoch o klimatickej zmene sa nevenuje pozornosť vode v krajine a vodným parám v atmosfére napriek tomu, že voda je kľúčovým termoregulátorom krajiny i atmosféry,“ konštatuje Kravčík. Podľa jeho názoru až 70 % slnečného tepla dopadajúceho na zemský povrch sa spotrebuje vyparením vody do atmosféry, ak je krajina vodou nasýtená. Iba 10 % tepla sa môže odraziť do atmosféry. Ak je krajina vysušená, tak až 70 % slnečného tepla dopadajúceho na zemský povrch sa odrazí do atmosféry.
Človeku začína byť horúco „vo vydláždenom raji“ betónových miest obkolesených presušenou poľnohospodárskou krajinou bez vody. V mestách teplota v horúcom lete môže dosahovať až do 50 stupňov Celzia. „Najnovšie klimatológovia nevedia definovať príčinu nárastu priemerných ročných teplôt napríklad na Východoslovenskej nížine. Pozabudli, že za posledných 50 rokov sme vytvárali rozsiahle odvodňovacie systémy, ktoré doteraz odvádzajú tzv. prebytočné vody. Ide o vodu, ktorá v minulosti ochladzovala krajinu. Každým rokom čerpacie stanice na Východoslovenskej nížine odvedú viac ako 200 mil. m3 životodarnej vody. Teraz sa táto krajina veľmi rýchlo prehrieva a sálavé teplo okrem prehrievania atmosféry odtláča mraky do horského chladnejšieho prostredia, kde sa v extrémnej intenzite vylejú a spôsobia povodne. Potrebujeme, aby Slovensko bolo viac nasycované dažďovou vodou. Ak bude krajina viac nasýtená vodou, budeme mať zdravšie životné prostredie,“ tvrdí Kravčík.
