BRATISLAVA 5. júna (SITA) - Minister zdravotníctva Ivan Valentovič pripravil správu pre Národnú radu SR, v ktorej chce kritizovať bývalé vedenie ministerstva. Reformný tím pod vedením vtedajšieho ministra Rudolfa Zajaca podľa Valentoviča pripravil zákony, ktoré mali negatívny dopad na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. "Pocítili to predovšetkým sociálne zraniteľné skupiny - občania nad 60 rokov, dlhodobo chorí pacienti - pretože zvýšenie miery finančnej spoluúčasti občana na zdravotnej starostlivosti najviac postihlo práve ich," uvádza minister v správe, ktorou by sa v stredu mala zaoberať vláda.
Valentovič v správe tvrdí, že v domácnostiach dôchodcov aj napriek výnimkám z platenia poplatkov a zavedeniu príspevku na zdravotnú starostlivosť podľa Štatistického úradu SR výrazne vzrástli výdavky na zdravotnú starostlivosť a mnohokrát bol tento nárast finančne nezvládnuteľný. Poplatky podľa ministra nesplnili svoj účel - výrazne neklesol počet návštev v ambulanciách a náklady na lieky a ich spotreba takisto neklesli. Valentovič tvrdí, že analýzu, ktorá to preukázala, si dal pripraviť ešte bývalý minister Zajac. "Avšak jej výsledky nezverejnil, nakoľko nezodpovedali jeho predstavám," píše Valentovič vo svojej správe, ktorú by mal predniesť na júnovej schôdzi parlamentu.
O nedokonalosti šestice reformných zákonov podľa Valentoviča svedčí aj skutočnosť, že za posledných 10 mesiacov registruje ministerstvo zdravotníctva návrhy profesijných a stavovských organizácií, ako aj samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na 334 úprav týchto zákonov.
Kritika zdravotného poistenia
Minister zdravotníctva kritizuje aj oblasť zdravotného poistenia. Podľa neho zmena poisťovní na akciové spoločnosti "narušila jeden zo základných princípov verejného zdravotného poistenia - neziskovosť, čím sa vybrané poistné stalo majetkom súkromných poisťovní a to namiesto toho, aby tieto finančné prostriedky poisťovne iba spravovali za adekvátnu odmenu," charakterizuje Valentovič zmeny v predchádzajúcom období. "Cieľom tejto zmeny bolo vytvorenie takého podnikateľského prostredia, aby podnikateľské subjekty priamo alebo nepriamo napojené na finančné skupiny, ako je napríklad Penta alebo J&T, profitovali zo zdrojov verejného zdravotného poistenia," tvrdí Valentovič. Podľa neho je zámerom finančných skupín vytvoriť uzavretý finančný reťazec všetkých prvkov v systéme, teda vlastniť zdravotnú poisťovňu, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, distribútorov liekov, lekárne, zdravotné záchranné služby a riešiť finančné toky a tvorbu hospodárskeho výsledku podľa svojich potrieb.
Zisky zdravotných poisťovní podľa Valentoviča v roku 2006 reálne odčerpali 2,3 mld. Sk z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. "Tieto finančné prostriedky, ktoré zdravotnícke zariadenia nevyhnutne potrebujú na svoju činnosť, sa bezdôvodne kumulujú na účtoch zdravotných poisťovní bez toho, aby štát mal na ne akýkoľvek dosah," vysvetľuje minister. Súkromné poisťovne podľa neho čerpali neúmerne veľa financií na vlastnú správu. "Doslova premrhali peniaze poistencov na vlastnú réžiu, hoci tie mali ísť na nákup zdravotnej starostlivosti. Aj to je dôkaz o priehľadných zámeroch predchádzajúcej vlády," vyhlasuje Valentovič. Podľa neho súkromné poisťovne čerpali v roku 2006 na svoju prevádzkovú činnosť finančné prostriedky vo výške od 5,69 % do 9,13 % z objemu vybraného poistného, kým štátne vynaložili 3,16 %, resp. 3,37 %.
Kritika neziskoviek, odštátnenia a informačnej kampane
Minister kritizuje aj vytváranie neziskových organizácií, kde väčšinu vkladu má ministerstvo zdravotníctva a vklad spoluzakladateľov nedosahuje ani jedno percento. Valentovič poukázal na Detskú psychiatrickú liečebňu Hraň, kde ministerstvo ešte pred transformáciou zainvestovalo zo štátneho rozpočtu takmer 88 mil. Sk a po transformácii ďalších 5,7 mil. Sk, pričom po jej odštátnení bol do správnej rady dosadený Peter Biroš, v tom čase poslanec NR SR za stranu ANO. Rovnakým príkladom je podľa Valentoviča aj nemocnica Piešťany, kde pred transformáciou išlo zo štátneho rozpočtu takmer 30 mil. Sk a po jej odštátnení sa riaditeľom stal Peter Ottinger, bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva a poslanec NR SR za SDKÚ-DS. Ako ďalší príklad ministerstvo uvádza ústav v Dolnom Smokovci, kde pred transformáciou išlo takmer 108 mil. Sk, pričom po jej odštátnení sa do správnej rady dostal Karol Džupa, v tom čase poslanec parlamentu (ĽS-HZDS, neskôr nezávislý).
Správa kritizuje aj odštátnenie tzv. lukratívnych častí nemocníc, ako je patológia, dialýza, vyšetrovacie zložky či lekárne. Príjmy z ich prenájmu podľa ministerstva sú výrazne nižšie, ako boli príjmy pred odštátnením. To je podľa ministra zároveň jednou z príčin, pre ktoré vzrastajú dlhy zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Ďalšími sú najmä nedostatočné platby poisťovní, nárast platov, zrušenie regulácie cien, rast nákladov na lieky, cien energií a nákladov na exekúcie.
Ostrú kritiku si vyslúžila aj informačná kampaň hradená z prostriedkov Svetovej banky. Niektorí prijímatelia odmien podľa ministra sú v rovnakých firmách, ako vtedajší vrchný riaditeľ sekcie ekonomiky ministerstva zdravotníctva Ján Králik. Niektoré fyzické a právnické osoby za konzultačnú činnosť vyplácalo aj samotné ministerstvo zo svojho rozpočtu. Na "výplatnej listine“ sa za dané obdobie nachádzali okrem Jána Králika a ďalších aj členovia reformného tímu R. Zajaca. Správa spomína mená Miroslav Králik, Ernest Valko, Róbert Lenceš, Ján Árendárik, Henrieta Maďarová, Angelika Szalayová, Tomáš Szalay, Peter Pažitný, Alexandra Novotná či Jana Ježíková.
Podľa ZZP sa minister opäť snaží zlikvidovať poisťovne
Za ďalší pokus o likvidáciu označili predstavitelia Združenia zdravotných poisťovní (ZZP) SR návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach. "Je absurdné, že minister Ivan Valentovič už po tretíkrát predkladá návrh, ktorého vecné znenie zmietla zo stola Legislatívna rada vlády aj právni experti," skonštatoval na dnešnom brífingu prezident ZZP Igor Dorčák. Návrh novely, ktorý ministerstvo predložilo do skráteného pripomienkového konania, okrem iného zamedzuje zisk poisťovniam a navrhuje znížiť maximálnu výšku správneho fondu poisťovní.
Ako uviedol výkonný riaditeľ ZZP Eduard Kováč, cieľom ministra je vytvoriť systém jednej poisťovne, teda systém, v ktorom pacient nebude mať možnosť výberu a lekár bude podriadený diktátu. "Okrem ideológie predkladateľov nám nie sú známe žiadne argumenty, ktoré by hovorili v prospech opätovného zavedenia jednej poisťovne na Slovensku," zdôraznil Kováč. Podľa neho súčasný pluralitný model začína prinášať pozitíva, súkromné poisťovne platia poskytovateľom viac, majú najkratšie čakacie listiny a podstatne vyššiu úspešnosť výberu poistného.
Obmedzenie zisku je v rozpore s princípom právneho štátu, tvrdí právna analýza
Podľa právnej analýzy ZZP je obmedzenie zisku poisťovní v rozpore s princípom právneho štátu, nedovolene zasahuje do ústavného práva vlastniť majetok a podnikať. Ministerstvo zdravotníctva naopak argumentuje tým, že zdravotné poisťovne sú špecializovanou finančnou inštitúciou, ktorá narába s verejnými zdrojmi. "Vzhľadom na zákonné vymedzenie účelu založenia zdravotnej poisťovne, presné vymedzenie predmetu činnosti neekonomickej povahy a neštandardné zákonné obmedzenia, presne definovanú výšku poistného, ktorú nemôže zdravotná poisťovňa ani znížiť a ani odpustiť, zakotvený prerozdeľovací mechanizmus, je nutné zdravotnú poisťovňu vnímať len ako sprostredkovateľa služby verejnosti, financujúceho verejné statky, ktoré majú povahu nerivalitnej spotreby," konštatuje ministerstvo v návrhu novely zákona.
Predstavitelia ZZP, ktoré združuje súkromné zdravotné poisťovne, zopakovali, že zápasom s poisťovňami ministerstvo iba stráca čas. "Nerieši najpálčivejšie problémy a ignoruje aj hlas odbornej zdravotnej verejnosti," skonštatoval Dorčák. Ako skonštatoval, 23 odborných, stavovských a profesijných organizácií sa jednoznačne zhodlo na tom, že na Slovensku treba zachovať pluralitný systém.
