BRATISLAVA 5. júna (SITA) - Priznať jednorazový peňažný príspevok aj osobám zaradeným do vojenského tábora nútených prác, ktoré boli neskôr preradené do technického práporu alebo im bola zrušená klasifikácia nespoľahlivých, je cieľom návrhu novely zákona, ktorú do parlamentu predložili poslanci SNS Rafael Rafaj, Jozef Rydlo, Rudolf Pučík a Ján Slota.
Hlavným poslaním návrhu je podľa autorov zabezpečiť, aby bol pôvodný zámer zákona – zmiernenie krívd a dôsledkov neodôvodneného utrpenia postihnutých osôb a ich rodín spôsobených štátom v predchádzajúcom režime – naplnený v zamýšľanom rozsahu a čo najspravodlivejším spôsobom. Navrhovatelia dôvodia, že realizácia zákona o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách narážala od samého začiatku na problémy spojené najmä so stavom a obsahom vojenských archívnych dokumentov, ale aj v súvislosti s rôznou interpretáciou podmienok, za ktorých majú byť oprávnené osoby odškodnené. Pod tlakom medzinárodného spoločenstva boli totiž vojenské tábory nútených prác k 1. máju 1954 formálne zrušené, ale v skutočnosti osoby v nich zaradené podliehali naďalej všetkým diskriminačným podmienkam aj po preradení do tzv. technických práporov (TP), dôvodia navrhovatelia. Tieto argumenty boli pri prerokovaní predchádzajúcej novely prijaté vrátane uznania nároku na príspevok po preradení oprávnenej osoby do technického práporu, avšak explicitné ohraničenie času, do ktorého ešte možno oprávneným osobám poskytnúť jednorazový príspevok, z textu zákona vypadlo. Dátum, ktorý treba považovať za reálne skončenie podmienok, za akých fungovali vojenské tábory, ale najmä podmienok, ktorým boli podriadené osoby v nich zaradené, je podľa návrhu 31. december 1954.
Návrh upravuje aj priznanie peňažného príspevku osobám, zaradeným do vojenského tábora nútených prác, ktorým bola neskôr zrušená klasifikácia nespoľahlivých, označovaných kategóriou "E". Podľa navrhovateľov sa totiž vyskytli mnohé prípady, že do evidenčných spisov politicky nespoľahlivých príslušníkov PTP u niektorých bol a u niektorých nebol znak „E“ dopísaný, keďže neexistovali jednoznačné pravidlá pre používanie uvedeného znaku. Rozhodujúce však podľa navrhovateľov je, že samotné neoznačenie osoby klasifikačným znakom „E“ alebo jeho zrušenie neznamenalo automatickú zmenu pracovných a životných podmienok konkrétnej osoby zaradenej do vojenského tábora nútených prác z dôvodu politickej nespoľahlivosti.
