Minister školstva Ján Mikolaj dnes vyhlásil, že na vysoké školy nepošle ministerské kontroly, aby preverili, či nevyberajú poplatky od externistov protizákonne. Podľa neho rezort má oklieštené právomoci, pretože súčasná legislatíva je nedostatočná. Problém má vyriešiť vysokoškolská novela, o ktorej budú hlasovať poslanci na najbližšej schôdzi. "Bude to posudzované ako jednoznačné porušenie zákona," uviedol Mikolaj. Zároveň však tvrdí, že keď bude platiť nová úprava, kontroly z ministerstva už nebudú potrebné. "Vtedy už nebude treba ministerské kontroly, tu teraz treba ministerské kontroly, keď je slabá legislatíva, dodal Mikolaj.
Ministerstvo školstva zatiaľ vyzvalo len rektora Trnavskej univerzity Martina Mišúta, aby škola upustila od nezákonného vyberania peňazí od externistov. Odhalil to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Ak škola pokračuje v týchto praktikách, od rezortu môže dostať pokutu až päť miliónov korún. Kontrolóri NKÚ zistili na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity prípady, keď občianske združenie v roku 2005 inkasovalo poplatky od externistov, hoci na to nemalo oprávnenie. "Tomuto subjektu študenti platili poplatky za štúdium formou príspevkov – darov," píše sa v správe NKÚ. Podľa nej fakulta tak porušila vysokoškolský zákon, keďže "umožnila, aby získavalo, rozdeľovalo a používalo finančné prostriedky získané od študentov za externé štúdium". Mišút vyhlásil, že škola zrušila zmluvu s občianskym združením k 30. septembru 2005.
V súčasnosti chce peniaze od externistov získať vedenie Materiálovotechnologickej fakulty (MTF) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Trnave. Externých študentov vyzvalo, aby škole darovali 6 000 korún. Mali by tak urobiť do 10. augusta. Dekan fakulty Oliver Moravčík výzvu zdôvodňuje zlou finančnou situáciou. Získané prostriedky chce investovať do infraštruktúry a skvalitňovania štúdia, aby sa fakulta mohla umiestňovať na popredných miestach medzi ostatnými univerzitami. Stanovený termín obhajuje nevyhnutnými opravami v budove. „Teoreticky, keby všetci zaplatili, tak ide o 12 mil. Sk,“ skonštatoval dekan. Fakulta má 2 200 externistov, pričom Moravčík pripúšťa, že všetci nebudú ochotní zaplatiť. „To závisí od sociálneho stavu študentov,“ zhodnotil. Ako ďalej poznamenal dekan, fakulta svojich poslucháčov už oslovila a súčasne im vysvetlila, prečo volí tento krok. „Sme jediná fakulta na Slovensku, ktorá to neurobila posledných sedem rokov a ideme priamo, pričom nechceme využívať žiadne tretie firmy a podobne,“ argumentuje Moravčík. Zároveň zdôraznil, že finančná náročnosť štúdia na technike je väčšia ako na humanitnej fakulte. „My keď zapneme zlievareň, tak minieme energiu, ktorú napríklad právnická fakulta potrebuje na celý rok,“ dodáva.
Mená garantov nikdy nechcel zverejniť
Minister školstva Ján Mikolaj odmieta, že ustúpil od zverejnenia mien "lietajúcich garantov", ktorí protizákonne garantujú viacero študijných programov vysokých škôl. Na otázku agentúry SITA po dnešnom rokovaní vlády povedal, že "nikdy sme nepovedali, že budeme zverejňovať mená garantov, to ste si vymysleli. Ja som nepovedal, že budeme zverejňovať mená." Podľa neho v registri študijných programov nefigurujú takí garanti, ktorí zastávajú túto funkciu v rozpore so zákonom. "Mená nie sú protizákonné. Kto vám povedal, že sú protizákonné? Nevsúvajte mi tu vaše vyjadrenia. To nie je v rozpore so zákonom," vyhlásil s tým, že register ešte nedefinuje zákon. Protizákonné to bude podľa neho až po prijatí vysokoškolskej novely, ktorá upravuje zoznam garantov. Zároveň uviedol, že register nezverejní. "Register nie je verejný, to je pracovný nástroj," zdôraznil Mikolaj.
Mikolaj v októbri minulého roka tvrdil, že "máme viac ako 9 000 študijných programov a keď zoberiete, že každý program musí mať garanta v osobe profesora alebo docenta, tak nemáme toľko profesorov, garantov, čiže sa porušuje zákon. Zvažujeme, že koncom roka dáme na verejnosť, na internet zavesíme zoznam všetkých študijných programov a takisto zoznam všetkých garantov, aby odborná verejnosť vedela skontrolovať, že kto je vlastne garantom ktorého študijného programu." Na svojej tlačovej besede v januári tohto roka vyhlásil, že register má hotový a rozpošle ho školám na kontrolu. Priznal, že v registri sú garanti aj v rozpore so zákonom. Po skompletizovaní ho plánoval zverejniť na webovej stránke ministerstva.
Ministerstvo školstva SR pracuje na registri už niekoľko mesiacov. Vytvára ho, aby bol prehľad o tom, kto garantuje jednotlivé študijné programy. Školy skontrolovali údaje v registri dvakrát. Ak mali problémy s "lietajúcimi garantmi", mali navrhnúť riešenie. Podľa hovorkyne rezortu Viery Trpišovej zmeny v garantoch posudzuje Akreditačná komisia SR, na ktorú sa obracajú školy so svojimi návrhmi na nových garantov. V prípade, že akreditačná komisia akceptuje zmeny na postoch garantov, rezort ich zapracováva do registra.
Register obsahuje údaje o 1 114 profesoroch a docentoch, ktorí garantujú 8 064 študijných programov. V súčasnosti môže byť garantom profesor, v prípade bakalárskeho štúdia docent. Garant môže zastávať túto funkciu na viacerých stupňoch vysokoškolského štúdia. Nemôže pôsobiť ako garant študijných programov na viacerých školách alebo na viacerých fakultách jednej vysokej školy.
Na vysoké školy sa percentuálne dostalo viac Slovákov ako Čechov
Na vysoké školy sa v percentuálnom vyjadrení dostalo vlani viac slovenských ako českých stredoškolákov. Minulý rok prijali slovenské vysoké školy asi 75 percent študentov z celej populácie 19-ročných, zatiaľ čo v Česku išlo z rovnakej vekovej skupiny na univerzity a ďalšie vysoké školy o desať percent študentov menej. Vyplýva to z údajov slovenského a českého ministerstva školstva.
Ešte pred desiatimi rokmi prijímali slovenské vysoké školy len necelú tretinu spomedzi tejto istej vekovej skupiny.
Celkovo študovalo na slovenských vysokých školách na začiatku aktuálneho akademického roka takmer 210.000 študentov, čo je asi o desať percent viac ako rok predtým.
Rastúci počet vysokoškolákov však podľa kritikov negatívne ovplyvňuje kvalitu štúdia. Na trhu práce sú však vysokoškolsky vzdelaní ľudia naďalej žiadaní. Oslovení analytici v minulosti nevedeli odhadnúť, kedy sa pracovný trh nasýti do takej miery, že firmy budú prísnejšie hodnotiť, ktorá škola dokáže pripraviť kvalitných absolventov.
Nová koncepcia odborného vzdelávania má zlepšiť šance na trhu práce
Strategickým cieľom Koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorý dnes schválila vláda, je najmä zlepšiť profiláciu absolventov a zvýšiť ich šance na regionálnom trhu práce.
Ak ju schváli aj parlament, zmeny sa dotknú najmä stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť. Prostriedkom na dosiahnutie novej úrovne bude zavedenie štátnych a školských vzdelávacích programov (tzv. kurikulá), ktorých absolvovaním získava žiak certifikát potvrdzujúci úplnú kvalifikáciu.
Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vymedzia požiadavky, potreby a ciele štátnej školskej politiky a potreby národného hospodárstva, správy, kultúry a umenia.
Školské vzdelávacie programy zabezpečia súlad s regionálnymi potrebami trhu práce a rozvojovými potrebami regiónu za aktívnej účasti regionálnych zamestnávateľov. Školské vzdelávacie programy vypracujú školy v súlade s príslušným štátnym vzdelávacím programom.
V súčasnosti sa totiž žiaci i zamestnávatelia prestávajú zaujímať o odborné vzdelávanie. Najmä v strojárstve, obuvníctve a textilnom priemysle znižujú tradiční zamestnávatelia stavy zamestnancov alebo dokonca zanikajú.
Miesto nich prichádzajú na Slovensko investori v automobilovom priemysle s vlastnou firemnou kultúrou, výrobnými procesmi a zariadeniami, ktorí presne definujú požiadavky na každú ponúkanú pracovnú pozíciu. Zvyšujú sa teda nároky aj na ovládanie aspoň jedného svetového jazyka.
"Na základe rôznych rozhovorov, ktoré máme s automobilkami na Slovensku, sú určité požiadavky na to, aby toto odborné školstvo bolo oveľa flexibilnejšie, aby nebolo také konzervatívne a vedelo pružnejšie reagovať na požiadavky a preto dávame týmto odborným školám väčšiu voľnosť a až do 40 percent si samy budú môcť upravovať svoje študijné programy," uviedol pre TASR minister školstva Ján Mikolaj.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
