Počas uplynulého desaťročia sa Slovenská televízia (STV) postupne vzďaľovala obvyklému európskemu poňatiu televízie verejnej služby, čo vážne narušilo jej legitimitu, uvádza sa v "Správe o stave Slovenskej televízie do konca roka 2006." Materiál na dnešné rokovanie Rady STV predložilo vedenie verejnoprávnej televízie. Správa hodnotí stav STV v rokoch 1996 až 2006 na 13 stranách, no ešte nie je kompletná. Vedenie STV chce rade na jej najbližšie rokovanie predložiť doplňujúce materiály, ktoré podrobnejšie zhodnotia situáciu v oblasti technológií a programu. Rada preto k správe neprijala žiadne uznesenie ani odporúčanie, len o nej diskutovala a svoje pripomienky pošle vedeniu.
Správa podľa riaditeľa pre strategický rozvoj STV Nikolaja Savického poukázala na to, že STV potrebuje urýchlene zmeny vo vnútornom informačnom systéme, napríklad v kategorizácii programov. Predseda Rady STV Bohumír Bobocký s týmto záverom súhlasí a uviedol príklad z minulosti, keď sa následkom nesprávnej klasifikácie programov stávalo, že jeden program sa vykazoval aj trikrát. Chýbali tak presné údaje, napríklad o výrobe programov. "STV je veľmi chorá", zdôraznil ďalej Savický. Predchádzajúce vedenie malo i dobré výsledky a najmä vo finančnej oblasti si dobre stanovilo ciele. Savický tvrdí, že nie všetkým omylom mohlo zabrániť, keďže na Slovensku stále neexistuje legislatívne prostredie, ktoré by odrážalo skutočné potreby verejnoprávnych médií. Upozorňuje tiež, že ozdravné kroky predošlého manažmentu, najmä radikálne zníženie počtu zamestnancov, boli nevyhnutné. Problém podľa Savického spočíva v tom, ako a s akými dôsledkami boli vykonané. Vyžiadali si vysokú cenu - rast vnútorného dlhu STV, prehĺbenie technologickej a programovej zaostalosti. Súčasné vedenie STV predpokladá, že len tento rok vyplatia na základe prehraných súdnych sporov s bývalými zamestnancami 30 až 41 miliónov korún.
Podľa správy nemal Rybníčkov manažment víziu
V správe sa ďalej uvádza, že manažment Richarda Rybníčka nemal víziu fungovania STV v ďalších rokoch. Za veľký problém označuje aj nekompatibilné a zaostalé technológie. "Výrobný a vysielací reťazec STV dnes predstavuje plynulo nadväzujúci sled technických improvizácií. Niektoré jeho funkčné a nevyhnutné komponenty pochádzajú ešte z rokov 1978 až 1986," uvádza sa v správe. Podľa Savického sa najstaršie technológie dajú nahradiť v priebehu dvoch rokov, oveľa dlhšie však bude trvať vyrovnanie programového dlhu.
Správa tiež kritizuje mediálnu prezentáciu Rybníčkovho manažmentu. "Kroky manažmentu z rokov 2003 až 2006 v oblasti PR boli často v príkrom rozpore so skutočnosťou." Príkladom je tlačová konferencia STV z 13. februára 2003, kde Rybníček ukázal poškodený filmový pás a hovoril o zlom stave archívu. "Paradoxne Archív STV je doteraz jednou z najlepšie zabezpečených a funkčných zložiek STV," tvrdí správa.
Materiál hodnotí aj vznik šiestich dcérskych spoločností STV - Koncesia, 1.2 media, STV Broadcasting, STV Production and Technology, TV BB a TV KE. Jej predchádzajúce vedenie ich založilo začiatkom roka 2004, pár dní pred tým, ako Rada STV získala právomoc schvaľovať podnikateľské zámery predložené generálnym riaditeľom STV. Tým, že na dcérske spoločnosti prešiel rad hlavných činností STV, "dostal vtedajší manažment tieto činnosti a na ne vyčlenené finančné prostriedky mimo režim verejnej kontroly." Táto štruktúra umožnila nepriehľadné hospodárenie, tvrdí sa v správe.
Po dopracovaní všetkých častí chce o nej vedenie STV podrobne informovať verejnosť.
Štúdio Beta tvrdí, že záväzok STV narástol na dve miliardy Sk
Štúdio Beta, s ktorým vedie Slovenská televízia svoj najzávažnejší súdny spor o 790 miliónov korún, televíziu opäť vyzvalo na mimosúdne vyrovnanie. Spoločnosť tvrdí, že záväzok STV už narástol na dve miliardy korún. Riaditeľ STV Radim Hreha povedal, že je pripravený o mimosúdnej dohode rokovať. Prípad je v súčasnosti na Najvyššom súde.
Spor sa týka zmlúv na ranné vysielanie z roka 1997 a na výrobu bližšie neurčeného programu z roka 1998. S Betou zmluvy uzavrel niekdajší riaditeľ STV Igor Kubiš, jeho nástupca Milan Materák ich vypovedal. Štúdio potom televíziu zažalovalo a žiadalo odškodné. Doteraz dali dva súdy za pravdu firme, že STV by mala zmluvy plniť.
O výške škody, ktorú by STV v prípade prehry mala Štúdiu Beta zaplatiť, však budú môcť súdy rozhodovať až v prípade, že platnosť zmlúv potvrdí aj Najvyšší súd. Beta si nárokuje na uhradenie ušlého zisku z reklamy, ktorý by jej v prípade plnenia zmluvy patril. "Reálnu škodu sami zatiaľ vyčíslenú nemáme," tvrdil však dnes Hreha pred Radou STV, ktorá sa požiadavkou štúdia zaoberala.
"I keď dospejeme k istému číslu, veľmi by som zvážil, či by som podpísal vyrovnanie," dodal Hreha. Chce totiž najprv vedieť, ako majitelia pohľadávky uvedenú sumu vypočítali. Ešte vlani v máji totiž zástupca Bety na súde tvrdil, že dlžná suma aj s úrokmi tvorí 1,2 miliardy korún.
Dve - tri právnické kancelárie
Nároky Štúdia Beta spochybnili viacerí členovia rady. Podpredseda Peter Malec upozornil, že Štúdio Beta vychádzalo z cenníka súkromnej televízie Markíza a nie z cenníka STV. Aj člen rady Ladislav Straka označil sumu za nezmyselnú. Dodal však, že keby spor Beta vyhrala, STV by sa mohla dostať do platobnej neschopnosti. Podľa neho na Slovensku existujú dve - tri právnické kancelárie, ktoré by spor vedeli pre STV vyhrať.
Ešte počas minulého vedenia STV rada požiadala vtedajšieho riaditeľa Richarda Rybníčka, aby uvažoval o mimosúdnom vyrovnaní. Ten sa mu však bránil a dúfal, že na krajskom súde STV uspeje, čo sa nestalo.
Na súde dodnes neboli ako svedkovia vypočutí ani Kubiš s bývalým majiteľom Štúdia Beta Milanom Sedláčkom, ktorí zmluvy podpísali. Sedláček svoje štúdio predal akciovej spoločnosti CI Holding, ktorá dnes jeho pohľadávku vymáha. Rovnako si súd ešte nevypočul bývalého riaditeľa STV Milana Materáka. Ten zmluvy vypovedal, lebo podľa neho STV zaväzovali k výdavkom, ktoré nemohla zvládnuť.
Autor: zh
