BRATISLAVA 7. júna (SITA) - Vyhodnotiť proces budovania občianskej spoločnosti na Slovensku a pomôcť väčšej účasti občanov na správe vecí verejných by mal projekt Centra excelentnosti COPART, ktorý je výnimočný spoluprácou odborníkov z akademického i tretieho sektora. Zástupcovia tímu vrátane jeho vedúcej Jany Plichtovej zo Slovenskej akadémie vied (SAV) ho dnes predstavili na tlačovej besede.
Keďže ide o integrovaný teoreticko-praktický projekt, v ktorom sa akademický výskum prelína s aktivitami tretieho sektora, mal by podľa členov tímu poskytnúť relevantné argumenty a výsledky. Podľa sociológa Martina Bútoru z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) je to jedinečný výskum a jeho produkty budú vážnym odborným vedeckým argumentom v prospech participácie občanov, diskurzívnej demokracie a väčšej účasti občanov na správe vecí verejných. "Všetci pociťujeme, že pri výzvach, ktoré má Slovensko pred sebou - znalostná ekonomika, vedomostná spoločnosť, reforma vzdelávacieho systému, schopnosť spoluvytvárať európske politiky, schopnosť spoločnosti prejaviť otvorenosť menšinám, ale aj schopnosť Slovenska uchovávať svoje bohatstvo a komunikovať ho s inými - je úloha občianskej spoločnosti nezastupiteľná," povedal Bútora. Na projekte, ktorý potrvá štyri roky, sa popri základnom pracovisku - Kabinete výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV podieľa aj Sociologický ústav SAV, Ústav etnológie SAV, Filozofický ústav SAV, Filozofická fakulta UK, IVO, Partners of Democratic Change Slovakia a Občan a demokracia (OaD).
Podľa Šarloty Pufflerovej z OaD sa po minuloročných voľbách ukázal neveľký záujem novej vládnej moci urobiť niečo pre občiansku spoločnosť a jej finančnú či legislatívnu podporu. "To sa nedá povedať len o tejto vláde, na Slovensku je to dlhodobý problém. Akoby sa nerozmýšľalo nad tým, že občianska spoločnosť tiež musí mať svoje zdroje, aby mohla fungovať," povedala Pufflerová s tým, že je to aj o postoji k ľuďom, ktorí chcú mať účasť na verejných diskusiách. Podľa Pufflerovej sa však nedá generalizovať, keďže aj v súčasnej vláde sú predstavitelia, ktorí sa snažia o občiansku spoločnosť. "Máme pred sebou veľký zápas, lebo ako keby sme urobili krok späť. Menej občanov môže byť podporených, aby sa zapájali," dodala Pufflerová. Záujem ľudí o veci verejné je podľa Pufflerovej rôzny v závislosti od oblastí života. "Väčší záujem by sa očakával v miestnych samosprávach, viac sa ľudia zapájajú tam, kde na to majú nástroje, napríklad prístup k informáciám na základe zákona, cez ktorý občania dokázali pohnúť mnoho vecí dopredu," povedala Pufflerová. Naopak v prípade boja proti diskriminácii napriek trom rokom existencie antidiskriminačného zákona podľa Pufflerovej nevidno žiadny posun. "Ľudia nie sú informovaní a nie je daný priestor na diskusiu, pretože práve v tejto oblasti je diskusia kľúčová. Nič sa však nedeje," dodala Pufflerová. Neinformovanosť občanov o možnostiach participácie je podľa Pufflerovej dôsledok súčasného vzdelávacieho systému. Informácie by mali vychádzať v prvom rade od štátu, inštitúcií a samosprávy smerom k občanom. "Za pätnásť rokov po revolúcii sme sa nedopracovali k efektívnemu vzdelávaciemu systému, ktorý by učil ľudí participovať a byť aktérom," povedala Pufflerová, poukazujúc na pretrvávajúcu pasívnu podobu vzdelávania na vysokých školách.
