Generálne presbyterstvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania neodporúča uzavretie zmluvy o výhrade svedomia a ani nebude žiadať uzatvorenie zmluvy s podobným obsahom medzi ňou a SR. Ako sa uvádza v stanovisku, ktoré dnes poskytla ECAV agentúre SITA, podľa učenia evanjelickej cirkvi svedomie nie je právnym pojmom a nie je možné ho právne vyjadriť a definovať.
Svedomie je podľa ECAV u každého človeka iné, pretože je formované a ovplyvnené mnohými vonkajšími faktormi, ako je výchova, prostredie, náboženský vplyv, skúsenosť a pod. Podľa evanjelického učenia nie je svedomie u nikoho z ľudí dokonalé, ale naopak, je poddané hriechu. Preto z neho nemožno vytvoriť právnu normu, na ktorú by bolo možné sa odvolať.
Človek sa podľa svedomia rozhoduje subjektívne, a aj to nie vždy, pretože často sám koná proti svojmu svedomiu. To sa odráža aj v návrhu zmluvy, kde vlastne nejde o výhradu svedomia vo všeobecne platnom zmysle, ale o zachovávanie „vieroučných a mravoučných zásad“ cirkvi, ktoré formujú konanie veriaceho človeka a dostávajú sa do stretu so zásadami všeobecne platnými v dnešnom svete a „formulovanými“ v štátnom práve. To je podľa ECAV badateľné aj z návrhu zmluvy, kde je potrebné stanovisko Magistéria ako orgánu, ktorý určuje, čo môže byť výhradou svedomia.
Preto je možné uplatniť výhradu svedomia len v rámci vierouky a etiky rímskokatolíckej cirkvi, resp. registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a nie všeobecne. Prijatie týchto návrhov zmlúv by znamenalo, že na jednu vec by bol možný až trojaký pohľad. Zasahovanie „orgánu Magistéria“ alebo „Spoločnej komisie“ do výkonu práva nie je podľa ECAV v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého výklad práva patrí len ústavnému súdu.
Ešte v januári 2006 sa predstavitelia cirkví vrátane generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a.v. Júliusa Fila na stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom zhodli v názore, že zmluva o výhrade svedomia nebude diskriminovať neveriacich, jej úlohou je len chrániť veriacu časť spoločnosti, a zmluvu medzi Slovenskom a Svätou stolicou vítali. Filo vtedy zdôraznil, že podpísaním zmluvy sa právna situácia na Slovensku nezmení, pretože viaceré jej "úmysly" budú musieť byť súčasťou zákonov a tie už budú v rukách parlamentu. Tieto zákony budú platiť pre všetkých občanov bez ohľadu na to, či sú kresťania alebo nekresťania, argumentoval vtedy Filo a ako príklad uviedol Rakúsko, kde výhradu svedomia upravujú tri zákony a napríklad lekár alebo zdravotnícky pracovník majú právo odmietnuť asistovať pri interrupciách s výnimkou ohrozenia života.
Pre tému výhrady vo svedomí sa rozpadla vláda
Pre tému výhrady vo svedomí sa rozpadla vláda Mikuláša Dzurindu. Dzurinda odmietol akceptovať návrh zmluvy, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Následne KDH vystúpilo z vlády. Veriaci odovzdali do parlamentu petíciu s niekoľko tisíc podpismi za prijatie uvedenej zmluvy.
Slovensko sa k prijatiu výhrady vo svedomí zaviazalo už pred rokmi v základnej zmluve s Vatikánom. Zdravotníci by sa podľa tejto zásady nemuseli podieľať okrem interrupcií napríklad ani na umelom oplodnení, pokusoch s ľudskými orgánmi alebo sterilizácii. Pracujúcim by sa otvorila možnosť odmietnuť pracovať v nedeľu a cez cirkevné sviatky. Učitelia by nemuseli prednášať sexuálnu výchovu.
Nie je jasné, či posun v stanovisku ECAV súvisí so zmenou v jej vedení. Bývalého generálneho biskupa Júliusa Fila, ktorý uzákonenie výhrady vo svedomí podporoval, vlani nahradil Miloš Klátik.
Katolícka cirkev, ku ktorej sa hlásia zhruba dve tretiny Slovákov, síce zmluvu o výhrade vo svedomí už toľko otvorene nepropaguje, od jej podpory však neustúpila.
Pod petíciou za prijatie Zmluvy o výhrade vo svedomí chýba takmer 1500 podpisov
Zahraničný výbor Národnej rady (NR) SR dnes zobral na vedomie, že pod petíciou za prijatie Zmluvy o výhrade vo svedomí nie je dostatočný počet podpisov na to, aby sa mohla prerokovať v pléne NR SR.
Ako povedal pre TASR poslanec NR SR za KDH Pavol Hrušovský, zároveň odporučili gestorskému výboru, ktorým je Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a menšiny, aby sa touto petíciou zaoberal aj napriek tomu, že nespĺňa zákonom predpísaných 100 000 podpisov.
"Požiadali sme predsedu NR SR Pavla Pašku, aby bol veľkorysý voči občanom, ktorých podpisy boli uznané ako platné, a umožnil parlamentu rokovať o obsahu petície, ktorou sa občania domáhajú, aby vláda a parlament prerokovali a parlament ratifikoval Zmluvu o výhrade vo svedomí," uviedol Hrušovský.
Petičná akcia sa začala koncom roka 2005 a organizátori odovzdali hárky šéfovi parlamentu 14. decembra minulého roka. Z 5685 hárkov bolo 77 neplatných. Pod petíciu sa podpísalo 119 690 občanov, z toho 21 154 podpisov bolo neplatných a 98 536 ľudí uviedlo všetky zákonom stanovené náležitosti.
Autor: zh
