V Prešove sa 16. júna začína 17. snem KDH

Bratislava 8. júna (TASR) - Pravidelný snem Kresťansko-demokratického hnutia sa uskutoční 16. júna 2007 v Prešove. Účastníci snemu zvolia najvyššie orgány ...

Bratislava 8. júna (TASR) - Pravidelný snem Kresťansko-demokratického hnutia sa uskutoční 16. júna 2007 v Prešove. Účastníci snemu zvolia najvyššie orgány hnutia a vyhodnotia činnosť politického subjektu, ktoré po parlamentných voľbách v roku 2006 prešlo do opozície. Rada Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na rokovaní v Martine 26. mája odporučila snemu voliť za predsedu strany Pavla Hrušovského. Súčasný predseda KDH získal v tajnom hlasovaní 65 zo 112 hlasov členov Rady, jeho protikandidáti Vladimír Palko 27 a Ján Morovič 6 hlasov.

TASR prináša profil KDH a chronológiu jeho snemov.

PROFIL KDH

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je politický subjekt, ktorý sa usiluje o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Vychádza z odkazu európskej kresťanskej kultúry. Jeho vznik iniciovali kresťanskí disidenti koncom roka 1989, keď po 17. novembri 1989 vyzvali zakladať kresťanskodemokratické kluby. Začiatkom decembra 1989 vznikol Prípravný výbor Koordinačného centra KDH. Tento orgán riadil činnosť hnutia až do zakladajúceho snemu, ktorý sa uskutočnil 17. februára 1990 v Nitre. Za predsedu KDH zvolil Jána Čarnogurského, ktorý túto funkciu zastával do 21. októbra 2000.

HISTÓRIA KDH:

V KDH sa od jeho vzniku v roku 1990 vytvorili dve názorové platformy.

Na zasadnutí Rady KDH 7. marca 1992 sa od KDH odčlenila skupina, ktorá vytvorila nový politický subjekt s názvom Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH). Na ustanovujúcom sneme 28. marca 1992 sa predsedom SKDH stal Ján Klepáč. V tézach volebného programu pre nadchádzajúce voľby v júni 1992 SKDH sa uvádzalo, že jeho cieľom je rozvíjať suverénnu, modernú a prosperujúcu Slovenskú republiku. Dňa 10. októbra 1992 sa SKDH premenovalo na Kresťanskosociálnu úniu (KSÚ), ktorej predsedom sa stal opäť Ján Klepáč. V máji 1998 za predsedníctva Viliama Oberhausera sa KSÚ zlúčila so Slovenskou národnou stranou. Mimoriadny snem KDH 28. marca 1992 potvrdil líniu Jána Čarnogurského a hnutie sa konsolidovalo vo svojej pôvodnej podobe.

V rokoch 1990-1996 zostával jediným kandidátom na najvyššiu stranícku funkciu Ján Čarnogurský. Koncom októbra 1996 oznámil svoju kandidatúru na najvyšší post hnutia na novembrovom sneme hnutia v Banskej Bystrici vtedajší podpredseda KDH pre ekonomiku Mikuláš Dzurinda. Aj keď na Republikovej rade KDH pred snemom získal o 14 hlasov menej ako Ján Čarnogurský, jeho 22 získaných hlasov sa považovalo za historický zlom. Po šiestich rokoch tak v KDH vznikla alternatíva. "Dzurindovo KDH" malo byť otvorené a široké ľudové hnutie a malo osloviť veriacich rovnako ako ateistov a liberálov. Ponúkalo nový obsah aj formu hnutia. Na sneme v Banskej Bystrici zvolili za predsedu hnutia opäť Jána Čarnogurského.

Hlavní predstavitelia troch vtedajších parlamentných opozičných strán - KDH, DÚ a DS podpísali v Bratislave 29. októbra 1996 dohodu o spolupráci v rámci tzv. Modrej koalície. Išlo iba o spoluprácu, nie o spoločnú kandidátku do volieb. Od 3.7.1997 bolo KDH členom päťkoalície, ktorej názov bol od 11.7.1997 Slovenská demokratická koalícia (SDK).

Dlhoročný predseda KDH Ján Čarnogurský júni 2000 oficiálne oznámil, že na októbrovom sneme nebude kandidovať na najvyšší post v hnutí. Za nového predsedu KDH zvolili na jednodňovom sneme KDH v Trenčíne 21. októbra 2000 Pavla Hrušovského. Funkciu predsedu KDH zastáva Pavol Hrušovský dodnes.

Vedenie KDH 19. novembra 2000 (deň po skončení ustanovujúceho kongresu SDKÚ) oznámilo, že poslanci NR SR z materského KDH si založia vlastný poslanecký klub KDH a vystúpia z klubu poslancov NR SR za SDK. V novom klube KDH bolo do konca II. volebného obdobia (do 23. septembra 2002) deväť členov.

UMIESTNENIE KDH VO VOĽBÁCH, JEHO ČINNOSŤ V MEDZINÁRODNÝCH ZOSKUPENIACH:

V parlamentných voľbách v roku 1990 získalo KDH na Slovensku do SNR 19,20 percenta hlasov, čo znamenalo 31 poslaneckých kresiel. V roku 1992 v parlamentných voľbách získalo 8,89 percenta hlasov do SNR a 18 poslaneckých kresiel. V parlamentných voľbách 1994 získalo KDH 10,08 percenta hlasov, teda 17 poslaneckých kresiel, ale nestalo sa vládnou stranou.

Na parlamentných voľbách v roku 1998 sa KDH zúčastnilo ako jeden zo subjektov Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá vtedy získala 26,33 percenta hlasov a stalo sa jednou z vládnych strán. Do septembrových parlamentných volieb 2002 išlo KDH ako samostatný politický subjekt a získalo 8,25 percenta hlasov voličov, čo znamenalo 15 poslaneckých kresiel v NR SR a účasť vo vláde. Predseda KDH Pavol Hrušovský v januári 2006 zdôraznil, že pre KDH zostáva aj naďalej jednou z priorít prijatie zmluvy o výhrade vo svedomí, 6. februára 2006 oznámil odchod KDH z vládnej koalície. Reagoval tak na vyhlásenie prezídia SDKÚ-DS, ktoré označilo zmluvu za neprijateľnú a podporilo rozhodnutie ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana nepodpísať pripravený dokument. V parlamentných voľbách v roku 2006 hlasovalo za KDH 8,31 percent voličov. Hnutie tak získalo 14 poslaneckých mandátov a rozhodlo sa pôsobiť v opozícii.

KDH je od roku 1990 členom Európskej demokratickej únie (EDÚ) a členom Medzinárodnej demokratickej únie (IDE). Asociovaným členom Európskej ľudovej strany (EPP) sa KDH stalo 5. júla 2002, pozorovateľom v tejto organizácii bolo od roku 1996. KDH je aj členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI). V Európskom parlamente má KDH troch poslancov - Annu Záborskú, Miroslava Mikolášika a Jána Hudackého, člen KDH Ján Figeľ sa po vstupe SR do EÚ v roku 2004 stal prvým slovenským komisárom EÚ.

CHRONOLÓGIA SNEMOV KDH:

1. (ustanovujúci) snem - 17. februára 1990 v Nitre - zavŕšil etapu príprav vzniku kresťanského politického subjektu na Slovensku, ktorú začali kresťanskí disidenti hneď po udalostiach v novembri 1989. Delegáti schválili stanovy, návrh programového vyhlásenia a za predsedu KDH zvolili Jána Čarnogurského.

2. snem - 3. novembra 1990 v Košiciach - delegáti zhodnotili vtedajšiu politickú situáciu na Slovensku, najmä pokiaľ išlo o ďalšie spolužitie Čechov a Slovákov a vnútornú situáciu v hnutí. Vyjadrili sa okrem iného aj o krátko predtým prijatom jazykovom zákone, ktorý označili za demokratický a zodpovedajúci medzinárodným právnym normám.

3. snem - 10. novembra 1991 v Žiline - venoval pozornosť problematike štátoprávneho usporiadania, schválil novelizáciu stanov hnutia, týkajúcu sa členstva a vytvorenie funkcie výkonného podpredsedu. Snem potvrdil politickú líniu hnutia a Jána Čarnogurského vo funkcii predsedu.

4. (mimoriadny) snem - 28. marca 1992 v Trnave - prerokoval aktuálnu situáciu v hnutí kresťanských demokratov, ktorá sa vykryštalizovala v priebehu posledného mesiaca, keď na pôde Rady KDH 7. marca 1992 vznikla nová platforma. Mimoriadny snem KDH sa zaoberal aj otázkami týkajúcimi sa prípravy na najbližšie voľby. V ten deň sa uskutočnil aj ustanovujúci snem novej platformy, ktorá prijala názov Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH).

5. snem - 18.-19. septembra 1992 v Poprade - sa zaoberal najmä stratégiou opozičnej politiky, hodnotením príčin neúspechu KDH v júnových voľbách 1992 a vnútornými zmenami. Predsedom sa stal Ján Čarnogurský, podpredsedami František Mikloško, Ivan Šimko, Emil Komárik a Anton Anderko.

6. snem - 23.-24. októbra 1993 v Ružomberku - jeho účastníci prijali program KDH s názvom Lepšie Slovensko, ktorý Rada KDH prerokovala na zasadnutí koncom februára. Obsahoval podnety na zlepšenie situácie v hospodárstve, podnikaní, legislatíve. Ponúkal Slovensku cestu, opierajúcu sa o tradičné kresťanské hodnoty. Snem potvrdil vo funkcii predsedu hnutia Jána Čarnogurského a do funkcií podpredsedov zvolil Ivana Šimka, Mikuláša Dzurindu, Františka Mikloška a Emila Komárika.

7. snem - 3. decembra 1994 v Košiciach - znovuzvolený predseda Ján Čarnogurský označil hnutie za najstabilnejší politický subjekt na slovenskej politickej scéne. Zámerom hnutia podľa záverov snemu bolo zjednotiť stredo-pravicovo orientované strany, lepšie prepojiť prácu poslancov KDH s hnutím a zväzmi, ktoré na jeho pôde existujú, a s primátormi i starostami obcí, ktorí za hnutie kandidovali vo voľbách do miestnych samospráv.

8. snem - 18.-19. novembra 1995 v Nitre - venoval pozornosť pôsobeniu KDH na vnútropolitickej scéne Slovenska, jeho perspektíve, vnútrostraníckym otázkam. Prítomní delegáti kritizovali domácu i zahraničnú politiku vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara.

9. snem - 23.-24. novembra 1996 v Banskej Bystrici - výsledky hlasovania potvrdili víťazstvo Jána Čarnogurského nad jeho jediným protikandidátom na najvyšší post v KDH Mikulášom Dzurindom. Ten bol v dejinách KDH dosiaľ vôbec prvým, ktorý kandidoval okrem Čarnogurského na tento post. Podpredsedami sa stali Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, Vladimír Palko a Ján Figeľ. Delegáti snemu kritizovali ekonomickú politiku vtedajšej vlády. V oblasti zahraničnej politiky sa zhodli v tom, že Slovensko sa potrebuje integrovať do zjednocujúcej sa Európy a KDH bude podporovať vstup SR do európskych štruktúr.

10. snem - 22.-23. novembra 1997 v Prešove - schválil zmenu stanov v dôsledku nového územnosprávneho rozdelenia Slovenska a s ohľadom na najbližšie voľby. Jednou z nosných tém bola otázka privatizácie a príprava na nasledujúce voľby. Za predsedu deledáti opäť zvolil Jána Čarnogurského a päť podpredsedov: Ivana Šimka, Mikuláša Dzurindu, Jána Figeľa, Vladimíra Palka a Milana Horta.

11. snem - 10.-11. apríla 1999 v Liptovskom Mikuláši - jeho delegáti schválili zmenu stanov KDH, ktorou sa definitívne vyriešila otázka dvojitého členstva v súvislosti so vstupom KDH do Slovenskej demokratickej koalície (SDK) v roku 1998. Účastníci snemu rozhodli, že kresťanskí demokrati mohli byť členmi KDH aj SDK, ale nemohli sa uchádzať o žiadne volené ani profesionálne funkcie v materskom hnutí. Predsedom sa opäť stal Ján Čarnogurský, podpredsedami Pavol Hrušovský, Vladimír Palko, Anna Záborská, Július Brocka a Pavol Minárik.

12. snem - 21. októbra 2000 v Trenčíne - delegáti zvolili za nového predsedu Pavla Hrušovského, ktorý po desiatich rokoch vystriedal Jána Čarnogurského. Zvolili aj piatich podpredsedov: pre médiá a verejné pôsobenie Vladimíra Palku, pre ekonomiku Júliusa Brocku, pre vnútornú politiku Daniela Lipšica a pre zahraničnú politiku Jána Figeľa. Prijali taktiež tzv. malú novelu stanov, zrušili možnosť obmedzeného dvojitého členstva, ktoré sa zaviedlo v apríli predchádzajúceho roku na sneme v Liptovskom Mikuláši. Taktiež vyzvali svojich členov a sympatizantov, aby sa nezúčastnili na novembrovom referende o predčasných voľbách. Obrátili sa na občanov Slovenska, aby sa pripojili k spoločnej iniciatíve Áno pre rodinu, a tak pomohli zlepšiť postavenie rodiny.

13. snem - 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch - vo voľbách sa predsedom KDH na nasledujúce dva roky stal opäť Pavol Hrušovský. Delegáti potvrdili vo funkciách dovtedajších piatich podpredsedov KDH a schválili niektoré zmeny stanov KDH: rozhodli o tom, že snem KDH, na ktorom sa bude voliť vedenie, sa uskutoční každé dva roky a aj o tom, že volený funkcionár KDH nebude môcť byť členom iného straníckeho orgánu. Snem potvrdil, že KDH pôjde do volieb 2002 samostatne.

14. snem - 5. apríla 2003 v Spišskej Novej Vsi - delegáti dali opäť dôveru Pavlovi Hrušovskému a piatim doterajším podpredsedom: Vladimírovi Palkovi, Ján Figeľovi, Júliusovi Brockovi, Pavlovi Minárikovi a Danielovi Lipšicovi. Delegáti 14. snemu KDH prijali vyhlasenie, v ktorom podporili kandidatúru Františka Mikloška na funkciu prezidenta republiky, Jána Figeľa na člena Európskej komisie a Annu Záborskú ako lídra kandidátky Kresťanskodemokratického hnutia do volieb Európskeho parlamentu. Snem vyzval členov a sympatizantov KDH zúčastniť sa májového referenda a hlasovať v ňom za vstup do SR do únie a odobril odmietavý postoj kresťanských demokratov k vojenskému riešeniu irackej krízy. KDH podporilo vstup SR do NATO.

15. snem KDH - 22. októbra 2005 v Ružomberku - predsedom hnutia sa stal opäť Pavol Hrušovský. Vo svojom príhovore označil za cieľ KDH byť lídrom pravice po najbližších parlamentných voľbách a môcť určovať podmienky pri zostavovaní vlády. KDH odmietlo spoluprácu s ĽS-HZDS, pokiaľ bude na jej čele Vladimír Mečiar. Predstavitelia KDH potvrdili, že aj naďalej počítajú s predčasnými parlamentnými voľbami ako možným riešením politickej situácie na Slovensku. Snem rozhodol aj o zmene stanov, na základe ktorej predsedníctvo KDH pozastaví členstvo v hnutí tomu, kto bol obžalovaný za úmyselný trestný čin.

16. snem KDH - 22. júla 2006 v Trnave - sa zišiel na základe odporúčania Rady KDH, ktorá rokovala 8. júla v Ružomberku. Snem potvrdil vo funkcii predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý sa predsedníckeho postu predtým vzdal. Svoje opätovné zvolenie považoval Hrušovský za jasnú podporu politiky strany pod jeho vedením. Snem zvolil troch chýbajúcich podpredsedov - Máriu Sabolovú za podpredsedníčku pre tlač a vonkajšie pôsobenie, Jozefa Šimka za podpredsedu pre vnútornú politiku a Petra Čiernika za podpredsedu pre samosprávu. Novozvolení funkcionári nahradili podpredsedov Daniela Lipšica, Vladimíra Palka a Rudolfa Bauera, ktorí sa vzdali svojich funkcií na znak nesúhlasu s politikou KDH po parlamentných voľbách.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  4. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  5. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  8. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  9. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  10. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 454
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 385
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 777
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 137
  5. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 5 730
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 690
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 645
  8. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 354
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 279
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 655

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prokurátor: Pri Weissovi nezvládli policajti ani základné úkony

Futbalista by sa mal podľa prokurátora správať uvedomelejšie. Jedno z dievčat vypovedalo, že si policajnú kontrolu ani nevšimlo.

DOMOV

Prieskum Polisu: Do parlamentu by prešlo až deväť strán

Súčasná vládna koalícia by získala iba 65 mandátov.

Neprehliadnite tiež

Pri brexite bude prioritou vlády ochrana práv Slovákov žijúcich v Británii

Slovensko bude tiež trvať na finančnom vyrovnaní záväzkov Británie vyplývajúcich z členstva v EÚ.

Maďarič považuje otváranie listov pre poslancov za nonsens

Minister neverí tomu, že o otváraní listov rozhodol Danko. Vidí horlivosť úradníka.

Verejné obstarávanie nie je podľa kontrolného úradu zárukou efektívnosti

Problémy vo verejnom obstarávaní sú podľa NKÚ dôvodom väčšiny nezrovnalostí pri kontrole eurofondov.

Matečná chce, aby ministerstvo v kauze nástenka žiadalo náhradu škody

Súd rozhodol, že ministerstvo poľnohospodárstva si náhradu škody neuplatnilo včas.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop