Profil ĽS-HZDS a chronológia jej snemov od roku 1991

Bratislava 8. júna (TASR) - Na celorepublikovom sneme sa 9. júna 2007 zídu v Nitre delegáti Ľudovej strany-HZDS. Snem zhodnotí doterajšiu činnosť hnutia, ...

Bratislava 8. júna (TASR) - Na celorepublikovom sneme sa 9. júna 2007 zídu v Nitre delegáti Ľudovej strany-HZDS. Snem zhodnotí doterajšiu činnosť hnutia, zvolí nové orgány strany a vytýči jej ciele do budúcnosti.

TASR prináša pri tejto príležitosti profil Ľudovej strany-HZDS a chronológiu jej snemov.

Profil ĽS-HZDS

Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) sa definuje ako ľudová politická strana. HZDS, od roku 2003 s terajším názvom Ľudová strana-HZDS, sa hlási k odkazu svätého Cyrila a Metoda a vo svojej činnosti vychádza z hodnôt kresťanstva. Ešte v začiatkoch si Hnutie za demokratické Slovensko za prioritu určilo uskutočňovať národný a národnostný program, dotvárať slovenskú štátnosť pri rešpektovaní práv národností a etnických skupín žijúcich na Slovensku, vytvoriť modernú trhovú ekonomiku a sociálny systém. Za základný cieľ v medzinárodnej politike si HZDS určilo zapojiť Slovensko do medzinárodnej spolupráce.

História HZDS a jeho umiestnenie vo voľbách

Ponovembrový politický subjekt HZDS sa začal formovať na pôde občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré začiatkom 90. rokov 20. storočia zohralo významnú úlohu v boji proti totalite, za demokraciu a slobodu. V rámci tohto hnutia vznikla dňa 5. marca 1991 platforma s názvom VPN-Za demokratické Slovensko (VPN-ZDS). Po prvých demokratických voľbách v roku 1990 sa na Slovensku sformovala vláda, na čele ktorej stál po prvý raz Vladimír Mečiar - vtedy ešte nominant VPN. Kabinet bol pri moci necelých 10 mesiacov - od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991. Z funkcie predsedu vlády SR odvolali V. Mečiara v marci 1991 na 23. schôdzi vtedajšej SNR.

Samotné HZDS zostavovalo slovenskú vládu dvakrát. Koaličný kabinet opäť pod vedením Vladimíra Mečiara pôsobil od 24. júna 1992 do 14. marca 1994, druhýkrát bolo hnutie vo vláde od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998.

V posledných parlamentných voľbách pred zánikom ČSFR v roku 1992 získalo hnutie do SNR 37,26 percenta hlasov, do SĽ FZ 33,53 percenta a do SN FZ 33,85 percenta hlasov. Do parlamentných volieb v roku 1994 išlo HZDS v koalícii s Roľníckou stranou Slovenska (RSS), získalo 34,96 percenta hlasov a bolo vedúcou silou pri zostavovaní vlády. Vo voľbách do NR SR v roku 1998 získalo HZDS 27 percent hlasov a umiestnilo sa síce na prvom mieste, vládu sa mu však nepodarilo zostaviť a ostalo v opozícii.

Krátko po nominačnom sneme HZDS v Nitre, v polovici júla 2002 informoval vtedajší člen HZDS, bývalý predseda NR SR Ivan Gašparovič o založení nového politického subjektu - Hnutia za demokraciu (HZD). Vznik HZD mal byť reakciou na zmeny na kandidačnej listine HZDS pre nadchádzajúce parlamentné voľby, ktorú nitriansky snem schválil. Na prvej časti ustanovujúceho kongresu HZD 15. júla 2002 zvolili Ivana Gašparoviča za predsedu HZD, Martu Aibekovú a Jána Benčata za podpredsedov. V septembrových parlamentných voľbách 2002 HZD získalo 3,28 percenta hlasov voličov a nezískalo potrebnú 5-percentnú hranicu pre vstup do parlamentu

V parlamentných voľbách v septembri 2002 získala Ľudová strana- HZDS opäť prvenstvo so ziskom 19,5 percenta hlasov. Podobne ako v predošlom období sa jej však nepodarilo zostaviť vládu. Vo voľbách v roku 2006 hlasovalo za ĽS-HZDS 8,79 percenta voličov, čo pre hnutie znamenalo získanie 15 poslaneckých mandátov. ĽS-HZDS prijala ponuku víťaza volieb - strany Smer-sociálna demokracia a spoločne so Slovenskou národnou stranou vytvorila koaličnú vládu.

V Európskom parlamente zastupujú ĽS-HZDS v súčasnosti traja poslanci: Irena Belohorská, Peter Baco a Sergej Kozlík.

Chronológia snemov HZDS:

I. ustanovujúci snem sa uskutočnil 22. júna 1991 v Banskej Bystrici. Delegáti sa rozhodli, že HZDS nebude mať formálne znaky politickej strany, ale hnutia. Po schválení stanov a programu potvrdili voľbou na poste predsedu Vladimíra Mečiara.

II. republikový snem sa konal 21.-22. marca 1992 v Žiline. Jeho najdôležitejším bodom bola nominácia kandidátov pre nadchádzajúce parlamentné voľby a schválenie volebného programu hnutia.

III. republikový snem 27.-28. marca 1993 v Trnave ovplyvnila vnútrostranícka roztržka medzi lídrami HZDS, po ktorej sa z vrcholových postov v HZDS stiahol Milan Kňažko. Snem schválil úpravu programu hnutia reflektujúcu podmienky činnosti v samostatnej SR. Upravené boli aj stanovy, na základe ktorých boli zvolení čelní predstavitelia a orgány HZDS. Zvolil najvyšších predstaviteľov a republikové orgány. Pre odchod z HZDS sa rozhodol Milan Kňažko, ktorý v NR SR pôsobil potom ako nezávislý poslanec.

IV. republikový snem 26. marca 1994 v Prešove prebiehal v zmenených vnútropolitických podmienkach, keďže niekoľko dní pred začiatkom snemu vyslovil parlament premiérovi Vladimírovi Mečiarovi nedôveru. Republikové predstavenstvo následne rozhodlo o odchode hnutia do opozície. Snem schválením delegátov určil smerovanie HZDS ako politického subjektu pragmatického stredu.

V. republikový snem sa konal 25.-26. marca 1995 v Bratislave. Jeho delegáti schválili Programové zameranie HZDS na roky 1995-1996 už v pozícii lídra vládneho zoskupenia.

VI. republikový snem sa konal 23.-24. marca 1996 vo Zvolene. Po rozsiahlej diskusii potvrdil orientáciu na hnutie širokého stredu s rešpektovaním princípu demokracie, humanizmu a kresťanstva.

VII. republikový snem sa konal 25.-26. apríla 1998 v Košiciach. Najväčší priestor dostalo formovanie programových téz a zámerov hnutia na obdobie rokov 1998-2002. Tie po dopracovaní tvorili základ volebného programu HZDS pre septembrové parlamentné voľby 1998.

VIII. republikový snem 18. júla 1998 v Trnave mal prívlastok nominačný. Schvaľovaná bola kandidátka hnutia pred septembrovými parlamentnými voľbami 1998. Prijatý volebný program dostal názov Zmluva na tretie tisícročie medzi HZDS a občanmi SR. Obsahoval programové zámery na roky 1998-2002.

IX. republikový snem 17. apríla 1999 v Dubnici nad Váhom mal jednoznačný zámer podrobiť analýze výsledky parlamentných a komunálnych volieb 1998. Diskutovalo sa aj o termíne a spôsobe transformácie HZDS na politickú stranu a zvolilo nové vedenie hnutia. Príčinou slabého úspechu HZDS boli podľa záverov snemu chyby v mediálnej politike, zbytočne pompézna kampaň a neschopnosť osloviť mladých ľudí.

X. republikový snem 18. marca 2000 v Trnave mal prívlastok transformačný. Po formálnej a obsahovej stránke došlo k zmene hnutia na politickú stranu ľudového typu s názvom HZDS-Ľudová strana (HZDS-ĽS). Delegáti snemu schválili v tejto súvislosti stanovy ľudovej strany a zvolili vedenie HZDS-ĽS.

XI. republikový snem 20. apríla 2002 v Nitre schválil program strany a nové vedenie, v ktorom sa okrem Vladimíra Mečiara objavili na postoch podpredsedov Sergej Kozlík - pre ekonomiku, Rudolf Žiak - pre zahraničnú spoluprácu, Vojtech Tkáč - pre sociálne veci, Jozef Tarčák - pre územnú správu a Ján Kovarčík - pre médiá. Snem prijal program HZDS na roky 2002-2006.

XII. republikový snem 6. júla 2002 v Nitre bol nominačným, pričom uzavrel procedúru zoznamu kandidátov na poslancov, schválil volebný program a kampaň pred parlamentnými voľbami 2002. Lídrom HZDS pre nadchádzajúce parlamentné voľby sa stal Vladimír Mečiar.

XIII. republikový snem 14. júna 2003 v Púchove - okrem voľby vedenia strany bol modifikovaný program HZDS do roku 2006. Zmenili sa v súvislosti s novým názvom stanovy, takže nový oficiálnym názvom subjektu sa stalo Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS).

XIV. republikový snem v Martine 24. januára 2004 bol nominačným. Delegáti vyzvali predsedu strany Vladimíra Mečiara, aby kandidoval na funkciu prezidenta SR. Ten ponuku prijal až 30. septembra. Snem schválil kandidačnú listinu na júnové voľby do Európskeho parlamentu.

XV. republikový snem 4. júna 2005 v Prešove rozhodol, že predsedom Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko sa opäť stal Vladimír Mečiar. Za jeho znovuzvolenie hlasovalo 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Dvaja sa hlasovania zdržali. Mečiar bol jediným kandidátom na funkciu. Viliam Veteška a Milan Urbáni sa stali podpredsedami. Delegáti pred samotnou voľnou schválili zmenu stanov znižujúcu počet podpredsedov zo šiestich na dvoch a schválili rámcový návrh rozsiahlej novely Ústavy SR. Novelu si podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara vyžiada aplikácia európskej ústavnej zmluvy v prípade jej ratifikácie všetkými členskými krajinami Európskej únie. Návrh počítal napríklad s rozdelením Národnej rady SR na hornú a dolnú komoru pri nezmenenom spoločnom počte poslancov 150, či so spojením funkcie prezidenta a predsedu vlády.

XVI. republikový snem ĽS-HZDS 11. marca 2006 v Prešove bol snemom nominačným, na ktorom prítomní delegáti schválili kandidačnú listinu pre júnové parlamentné voľby. Účastníci snemu schválili aj tézy volebného programu, stratégiu a taktiku strany v nastávajúcom období.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 8 994
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 698
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 667
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 279
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 754
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 662
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 423
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 896
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 886
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení 836

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

TECH

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nebude zložitejšia ako tankovanie paliva.

Neprehliadnite tiež

Domov

Žiláková na fondy vplyv nemá, na ľudí okolo áno

Sekcia, ktorú vedie Denisa Žiláková, nemá priamy dosah na rozdeľovanie eurofondov. Môže však vplývať na ľudí, ktorí sa v prostredí pohybujú.

Domov

Vojenskí tajní napichnú, koho chcú, takmer vždy. Kontrola odpočúvania sa zasekla

Kontrolu odpočúvania si opozícia nevie predstaviť bez bývalého ministra SaS Galka, ktorý skončil práve pre škandál s odposluchmi. Spor o jeho nomináciu trvá už rok.

Domov

Vydavateľstvo Tatran je podľa Maďariča živým kultúrnym dedičstvom

Vydavateľstvo Tatran oslávilo 70. výročie svojho založenia.

Domov

Lekári sa znova nedohodli so štátnou poisťovňou ani s Dôverou

Ambulantní lekári sa na podmienkach ďalšej spolupráce s poisťovňami nedohodli.