V dňoch 28. 12. 2000 - 8. 1. 2001 sa Ústav pre výskum verejnej mienky obrátil prostredníctvom svojich anketárov na 1070 občanov SR vo veku 18 a viac rokov s otázkou: “Predstavte si, že by sa voľby do Národnej rady SR konali už teraz. Ktorú stranu, hnutie, koalíciu by ste volili?”. Výberový súbor respondentov bol reprezentatívny z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkostných skupín obcí a krajov Slovenska.
Preferencie jednotlivých politických strán, hnutí a koalícií sú vypočítané zo 66,8 % potenciálnych voličov, ktorí sa vo výskume vedeli rozhodnúť pre niektorý uvedený subjekt. Z celkového počtu oslovených občanov by sa volieb nezúčastnilo 20,6 % a ďalších 12, 6 % nebolo rozhodnutých, komu by dalo svoj hlas. Získané preferencie politických subjektov v novembri a decembri 2000 umožňujú porovnanie s aktuálnym stavom.
Ako by boli občania SR volili do NR SR začiatkom januára 2001 (v %)
Politický subjekt:
25.10.-2.11.
2000
29.11.-8.12.
2000
28.12.2000-8.1.2001
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS - ĽS)
25,7
21,7
21,9
Smer
16,2
19,7
20,9
Slovenská demokratická. a kresťanská únia (SDKÚ)
13,5
12,8
13,2
Strana maďarskej koalície (SMK)
9,8
12,5
11,5
Slovenská národná strana (SNS)
10,1
10,1
8,5
Strana demokratickej ľavice (SDĽ)
6,8
4,5
6,0
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
7,0
5,4
5,3
Komunistická strana Slovenska (KSS)
2,2
3,2
2,9
Strana občianskeho porozumenia
2,3
3,5
2,8
Demokratická strana (DS)
3,2
3,0
2,4
Strana demokratického stredu - STRED
1,0
1,3
2,3
Strana zelených na Slovensku (SZS)
0,8
0,9
0,7
Združenie robotníkov Slovenska (ZRS)
0,6
0,4
0,7
Sociálnodemokratická stana Slovenska (SDSS)
0,4
0,4
0,6
iná strana, hnutie, koalícia
0,4
0,6
0,2
V januárovom prieskumu sa oproti decembrovému zisťovaniu súhrnný podiel respondentov, ktorí by sa v súčasnosti nezúčastnili parlamentných volieb alebo by sa nevedeli rozhodnúť pre niektorý politický subjekt, nezmenil. O šesť percentuálnych bodov sa však zvýšil podiel respondentov, ktorí by sa volieb nezúčastnili, naopak, o šesť percentuálnych bodov sa znížil podiel nerozhodnutých respondentov.
Vo volebných preferenciách politických strán, hnutí a koalícií nenastali v porovnaní s decembrovým prieskumom výraznejšie zmeny. Relatívne najviac hlasov v sledovanom období získala SDĽ (1,5 percentuálnych bodov), a naopak, úbytok volebných preferencií SNS bol 1,6 percentuálnych bodov. Rozdiel medzi volebnými preferenciami dvoch najsilnejších politických subjektov - HZDS-ĽS a Smeru sa znížil na jeden percentuálny bod.
Ďalej uvádzame voličské zázemie politických strán, hnutí a koalícií, ktoré vo výskume získali viac ako 5% preferenčných hlasov.
· HZDS - ĽS má trvale svojuvoličskú základňu najmä medzi občanmi vo veku 60 a viac rokov (v súčasnosti 38%) a jej rozsah sa zmenšuje s klesajúcim vekom. Oproti celoslovenskému priemeru má HZDS-ĽS menej potencionálnych voličov vo vekových skupinách 18-24 (13%) a 25-29 rokov (14%). Ďalším trvalým javom pri tomto subjekte je, že s nižším vzdelaním sa zvyšuje podiel jeho prívržencov (so základným vzdelaním by volilo tento subjekt v januári 34%, s vysokoškolským 17%). Z pohľadu socioprofesijných skupín malo HZDS - ĽS v skúmanom období rovnako ako v decembri 2000 najnižšiu podporu medzi zamestnancami (13%). Pri krajovom členení patria stabilne medzi prívržencov HZDS - ĽS najčastejšie občania žijúci v Trenčianskom kraji (36%). V aktuálnom prieskume je vyšší aj počet priaznivcov hnutia v Prešovskom a Bratislavskom kraji (26%). Relatívne nižší podiel sympatizantov zaznamenal tento subjekt v Trnavskom (15%), Košickom (17%), Banskobystrickom a Nitrianskom kraji (po 18%). Z hľadiska veľkostných skupín sídiel okrem stabilne vysokej podpory v obciach do 2 tisíc obyvateľov (v súčasnosti 24%) si HZDS-ĽS posilnilo v súčasnosti aj v mestách s 50 až 100 tisíc a s viac ako 100 tisíc obyvateľmi (po 26%).
· Smer začiatkom januára znížil svoje zaostávanie za dominantným HZDS- ĽS na jeden percentuálny bod. Naďalej má, tak ako v októbri, novembri a decembri 2000, nadpriemerný počet stúpencov medzi 18 - 24 ročnými (32%), pričom ich počet sa so zvyšujúcim vekom znižuje. Trvalejšie zostávajú najrezervovanejšou vekovou skupinou, čo sa týka vyjadrenia voličskej podpory Smeru, 60 a viacroční a v súčasnosti aj 50 až 59 roční (po 13%). V januári by Smer volili najmä ekonomicky neaktívni (33%), kvalifikovaní robotníci (30%) a nezamestnaní (27%). V optike veľkostných skupín obcí má Smer nadpriemernú podporu v mestách so 100 tisíc a viac obyvateľmi (26%). V prípade konania volieb by v sledovanom období odovzdali svoj hlas tomuto subjektu opäť najmä obyvatelia Prešovského (29%), Banskobystrického a Bratislavského kraja (po 26%). Oproti celoslovenskému priemeru by Smer získal najmenej voličov v Trnavskom kraji (12%).
· SDKÚ zaznamenala po novembrovom a decembrovom úbytku hlasov začiatkom januára mierny nárast voličskejzákladne (o 0,4 percentuálneho bodu). Z hľadiska vzdelania je v súčasnosti ťažisko volebného potenciálu SDKÚ medzi respondentami s vysokoškolským vzdelaním (21%), najmenej stúpencov má medzi respondentami so základným vzdelaním (9%). Frekventovanejšie - oproti celoslovenskému priemeru - sa medzi potenciálnych voličov SDKÚ zaraďujú od februára 2000 podnikatelia (v súčasnosti 25%). Jej podpora je v januári v optike veľkostných skupín obcí najvyššia v mestách s 10 až 50 tisíc a s 50 až 100 tisíc obyvateľmi (16%). Vyšší podiel voličov by SDKÚ v súčasnosti získalo v Banskobystrickom kraji (20%).
· SMK zaznamenala v januári 2001 v porovnaní s decembrom 2000 o jeden percentuálny bod menej. Štruktúru voličov tejto koalície stabilne tvoria predovšetkým občania maďarskej národnosti (72%) a respondenti žijúci prevažne v Trnavskom kraji (32%) a Nitrianskom kraji (29%). Širšiu voličskú základňu má SMK aj v obciach s 2 až 10 tisíc obyvateľmi (18%).
· SNS zaznamenala v januári pokles preferencií o 1,6 percentuálnych bodov, ale zostala na piatom mieste v poradí preferovaných politických subjektov. V aktuálnom prieskume by početnejšie bodovala u vekovej skupiny 18 až 24 ročných (12%). Svojich stúpencov má SNS trvalejšie v Žilinskom (v súčasnosti 12%) a Trenčianskom kraji (11%).
· SDĽ je po prechodnom poklese preferencií začiatkom decembra opäť medzi politickými subjektami prekračujúcimi podiel hlasov potrebných pre vstup do NR SR. Svojich stúpencov má rovnomerne rozložených vo všetkých sociodemografických skupinách, mierne viac v porovnaní s celoslovenským priemerom ju preferovali podnikatelia (10%), obyvatelia Prešovského kraja (9%), 50-59 roční (9%) a oslovení v mestách s 50 až 100 tisíc obyvateľmi (8%)
· KDH si v porovnaní s decembrom udržala takmer rovnaký počet potencionálnych voličov. V súčasnosti zaznamenalo KDH vyšší podiel stúpencov v skupine 50-59 ročných respondentov (11%) a medzi obyvateľmi Žilinského kraja (12%). V ostatných sociodemografických skupinách má svojich potenciálnych elektorov rozložených rovnomerne, bez väčších diferencií v porovnaní s celoslovenským priemerom.
· Nezáujem o účasť v parlamentných voľbách sa oproti decembru 2000 zvýšil zo 14,6% na súčasných 20,6% a v porovnaní s novembrom sa takmer zdvojnásobila (z 11,3% na 20,6%). Najvyšší podiel respondentov s takýmto postojom sa v súčasnosti koncentroval do Trnavského (29%) a Bratislavského kraja (27%) a do skupiny nezamestnaných (25%). V porovnaní s decembrom 2000 sa znížil podiel respondentov, ktorí nevedeli uviesť pre ktorý politický subjekt by sa rozhodli v prípade parlamentných volieb (zo 18,4% na 12,6%). Pre žiadny zo súčasných politických subjektov sa nevedeli rozhodnúť predovšetkým 18 - 24 roční (18%) a 30-39 roční (17%), oslovení z Prešovského (16%) a Trnavského kraja (15%).
Autor: Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
