BRATISLAVA 9. júna (SITA) - Slovenskí katolícki biskupi sa chystajú na návštevu pápeža tzv. Ad limina apostolorum do Ríma. Návšteva sa bude konať od 11. - 16. júna. Diecézni biskupi sú povinní každých päť rokov podať Svätému Otcovi správu o stave svojej diecézy, prísť si do Večného mesta uctiť hroby svätých apoštolov Petra a Pavla. Biskupi, ktorým je zverená na starosť diecéza, navštevujú Rím, kde svätí apoštoli Peter a Pavol položili svoj život za Krista a kde sú ich hroby. Biskupi putujú k týmto hrobom a navštívia aj hlavu katolíckej Cirkvi, Rímskeho veľkňaza, a dikastériá Rímskej kúrie. Návšteva hrobov oboch apoštolských kniežat sa koná v prvom rade prostredníctvom liturgických slávení.
Cirkev odporúča slávenie svätej omše za prítomnosti veriacich, ktorí sprevádzajú svojho biskupa, v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne a v Bazilike svätého Pavla za hradbami. Okrem týchto dvoch slávení sa veľmi odporúča slávenie svätej omše aj v ďalších dvoch bazilikách, a to v Lateránskej a v Santa Maria Maggiore.
Návštevy Ad limina apostolorum majú dlhú históriu. Ich náznak je už v Biblii, keď už svätý Pavol opisuje, ako vyhľadal Kéfasa – Petra, aby sa s ním poradil. “... po troch rokoch som šiel do Jeruzalema”, - píše apoštol národov – “aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní”. Keď potom svätý Peter v Ríme zomiera mučeníckou smrťou, stáva sa Večné mesto - a v ňom Petrov hrob - dôležitým vzťažným bodom rozmáhajúceho sa kresťanstva. V nekropole pod dnešnou Bazilikou svätého Petra sú pri mieste jeho pochovania dodnes čitateľné nápisy typu „svätý Peter, oroduj za nás, pochovaných v blízkosti tvojich ostatkov“.
K ostatkom svätého Petra však prúdili aj zástupy živých pútnikov. Práve Peter dostal od Ježiša poverenie byť „skalou, na ktorej postaví svoju Cirkev“ (Mt16, 18). Toto putovanie vyjadruje aj vžité slovné spojenie „ad limina apostolorum“. Tento termín znamenal v kanonickej terminológii „hroby apoštolov“. Je len samozrejmé, že postupom času sa takáto návšteva samozrejme očakávala – ako znak jednoty s Petrovými nástupcami - aj od tých, ktorí majú v cirkvi zodpovednosť za cirkevné spoločenstvá v jednotlivých krajinách, teda od biskupov.
Za povinné vyhlásil takéto návštevy pápež Zachariáš v roku 743. Neskôr, v pohnutom šestnástom storočí, v situácii akútneho ohrozenia jednoty kresťanov, potvrdil povinnosť pravidelných biskupských návštev pápež Sixtus V. V konštitúcii Romanus Pontifex biskupov žiadal dostaviť sa povinne a pravidelne do Ríma - na znak poslušnosti Rímskemu Pontifexovi, aby mu vydali počet zo spravovania svojich diecéz a aby zasa oni od neho prijali rady, pomoc i povzbudenie.
Periodicita bola odstupňovaná vzdialenosťou biskupských sídiel: talianski biskupi mali povinnosť prísť každé tri, európski každých päť a mimoeurópski každých 10 rokov. Pravdepodobne už v tomto období malo Ad limina okrem návštevy Petrovho hrobu dve základné časti: skupinové prijatie biskupov s hodnotiacim príhovorom pápeža a individuálne konzultácie s jednotlivými biskupmi.
V novodobých dejinách mali návštevy „Ad limina apostolorum“ veľkú dôležitosť pre biskupov, ktorí prichádzali z totalitárnych režimov. Tie biskupom spravidla odchod do Ríma zamedzovali, ale keď si to už vzhľadom na tlak medzinárodnej verejnej mienky nemohli dovoliť, bezprostredný kontakt s pápežom znamenal pre biskupov vždy veľkú vzpruhu a upevnenie jednoty s ním i celou katolíckou cirkvou. V roku 1980 napríklad pápež Ján Pavol II. ubezpečil čínskych biskupov, ktorí boli v Ríme na Ad Limina, o svojich modlitbách, o spoluprežívaní starostí cirkvi v ich krajine, o dojatí z hrdinskej vytrvalosti mnohých veriacich v jednote s Petrovým stolcom. “Tieto správy” – povedal pápež – “ma pobádajú modliť sa spolu s vami za tú heroickú Cirkev, aby Pán týchto odvážnych bratov a sestry i všetkých veriacich naplnil darom sily a vytrvalosti”. Podobne o tri roky kubánskym biskupom až tri krát naznačil tému slobody.
O jej nedostatku prehovoril aj v rámci návštevy Ad limina slovenských biskupov Júliusa Gábriša, Jána Pásztora a Jozefa Feranca v roku 1982, ktorí sa prvýkrát v takejto zostave stretli s poľským pápežom, ktorý veľmi dobre rozumel ich problémom. “Toto naše stretnutie, ctení spolubratia” – uviedol Ján Pavol II. – “vyjadruje vašu spätosť s Kristovým námestníkom a je pre mňa príležitosťou zmieniť sa o viacerých pozitívach”. Pápež potom ocenil intenzitu duchovného života na Slovensku spolu s hlbokou mariánskou úctou mnohých veriacich. “Nemôžem však nezdieľať aj problémy a starosti vašej služby” – dodal Ján Pavol II. “…vidím vás len piatich, nemôžem sa nepýtať, kedy nastane tá chvíľa, keď budú prítomní biskupi všetkých slovenských a českých diecéz? Neobsadenie väčšiny biskupských stolcov vašej krajiny ma napĺňa hlbokou bolesťou”. Pri osobných rozhovoroch potom biskupov upozornil na potrebu jednoty, horlivosti a nutnosť jednoznačne odmietavého postoja k hnutiu Pacem in Terris. Komunisti priebeh tejto návštevy vnímali ako “nástup otvoreného politického útoku proti ČSSR a útok na Pacem in Terris”.
„Ja hovorím osobitne s každým jedným biskupom“ - potvrdzuje aj súčasný pápež Benedikt XVI. – „návštevy Ad Limina sú dnes oceňované ešte viac aj pre možnosť komunikovať naozaj so všetkými inštitúciami Svätej stolice a tiež so mnou”.
