Prehľad snemov ĽS-HZDS

22. júna 1991, Banská Bystrica

Ustanovujúci snem Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) zakotvil hnutie na platforme politického stredu s akcentom na riešenie sociálnych a národných problémov Slovenska. Za predsedu hnutia bol zvolený Vladimír Mečiar.

Predmetom 2. republikového snemu HZDS bolo schválenie kandidátov do nastávajúcich volieb. Hnutie získalo v júni 1992 vo voľbách do Slovenskej národnej rady 37,26% hlasov voličov a vytvorilo vládu. Vláda nebola koaličná, ale jedným z jej ministrov bol Ľudovít Černák zo Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá vo voľbách získala 7,36 % hlasov voličov.

3. republikový snem HZDS sa pod mottom "Od Slovenska zvrchovaného k Slovensku prosperujúcemu" venoval ekonomickej transformácii.

4. republikový snem HZDS sa konal po tom, ako vláda ukončila svoju činnosť 14. marca po vyslovení nedôvery V. Mečiarovi v NR SR. Snem označil za príčinu politickej prehry hnutia v súvislosti s vyslovením nedôvery V. Mečiarovi a jeho vláde a zostavením novej vlády pod vedením Jozefa Moravčíka niektoré masmediálne prostriedky a sústredený tlak opozície.

Na 5. republikovom sneme hnutia odznela myšlienka, že parlamentné voľby v roku 1994 ukázali, že jedine HZDS je schopné byť hnutím ľudovým a rozvíjať svoju činnosť vo všetkých vrstvách a na celom území SR. V parlamentných voľbách v októbri 1994 získala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) 34,93%, Spoločná voľba 10,41% a Maďarská koalícia 10,18%. V decembri 1994 predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS V. Mečiar, P. Delinga, J. Ľupták a J. Slota podpísali koaličnú dohodu o vstupe do vlády.

6. republikový snem HZDS venoval pozornosť ekonomickej a sociálnej oblasti a riešil problém územnosprávneho členenia SR.

Na 7. sneme HZDS V. Mečiar uviedol, že HZDS chce Slovensko i po jesenných parlamentných voľbách viesť tak, aby sa krajina do roku 2010 zaradila medzi najrozvinutejšie moderné štáty vo svete s najvyššou výkonnosťou ekonomiky, stupňom spoločenskej organizácie a s usporiadaným systémom spoločenských hodnôt.

Analýza výsledkov HZDS v parlamentných voľbách 1998 bola ústrednou témou rokovania mimoriadneho, 8. snemu hnutia. Vo voľbách do NR SR v septembri 1998 získalo HZDS najviac, 27 % oprávnených hlasov voličov, nepodarilo sa mu však zložiť vládu. V októbri 1998 bola vymenovaná vláda Mikuláša Dzurindu, v ktorej boli strany SDK, SDĽ, SOP a SMK.

8. snem HZDS drvivou väčšinou potvrdil V. Mečiara vo funkcii predsedu hnutia. Gustáv Krajči sa stal podpredsedom pre oblasť verejnej správy, Rudolf Žiak pre masmédiá a zahraničie, Sergej Kozlík pre ekonomiku a Vojtech Tkáč pre sociálnu oblasť.

9. snem HZDS rozhodol o transformácii hnutia na stranu ľudového typu. V prijatej deklarácii sa hnutie postavilo za integráciu SR do NATO a EÚ. Snem schválil aj nové stanovy - najvýznamnejšou zmenou bolo posilnenie právomoci predsedu HZDS, ktorý ako jediný oprávnený funkcionár môže snemu navrhovať kandidátov na posty podpredsedov a ďalších funkcionárov. V. Mečiar bol zvolený za predsedu hnutia.

Na 10., nominačnom sneme hnutia sa stal predsedom hnutia na ďalšie dvojročné funkčné obdobie Vladimír Mečiar. Podpredsedom hnutia pre zahraničie sa stal Rudolf Žiak. Delegáti potvrdili vo funkcii podpredsedu pre ekonomiku Sergeja Kozlíka. Novým podpredsedom HZDS pre médiá sa stal Ján Kovarčík. Podpredsedom pre verejnú správu sa stal šéf Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák a pre humanitné vzťahy Vojtech Tkáč.

Od HZDS-ĽS sa po nominačnom sneme hnutia odčlenili jeho dlhoroční členovia, ktorí sa nedostali na kandidačnú listinu - Ivan Gašparovič, Marta Aibeková a ich prívrženci. V priebehu niekoľkých dní založili novú stranu - Hnutie za demokraciu (HZD).

V parlamentných voľbách v septembri 2002 HZDS-ĽS získalo 19,5 percenta hlasov.

Republikový snem HZDS opäť zvolil Vladimíra Mečiara za predsedu strany. Na sneme zvolili aj lídra pre voľby do Európskeho parlamentu Sergeja Kozlíka a za predsedu tieňovej vlády Tibora Mikuša. Snem schválil zmenu názvu strany z HZDS na Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS).

Predsedom ĽS-HZDS sa na republikovom sneme opätovne stal Vladimír Mečiar. Podpredsedami sa stali Viliam Veteška a Milan Urbáni. Ústredným tajomníkom zostal František Blanárik, ktorého vystriedala 5. novembra 2005 Zdenka Kramplová.

V Prešove sa konal Republikový nominačný snem ĽS-HZDS do parlamentných volieb. Lídrom a jednotkou na kandidačnej listine ĽS-HZDS pre parlamentné voľby sa stal predseda strany Vladimír Mečiar. Víťazom parlamentných volieb v júni 2006 sa stala strana Smer-SD so ziskom 29,14 percenta platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 18,35 percentami SDKÚ-DS a ako tretia s 11,73 percenta SNS. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68%), ĽS-HZDS (8,79%) a KDH ( 8,31 %). V júli 2006 podpísali koaličnú dohodu predseda strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico, predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a predseda SNS Ján Slota.

Vladimír Mečiar bol opäť zvolený za predsedu strany. Vo verejnej voľbe ho podporilo 217 delegátov z 240. Protikandidátom bol poslanec ĽS-HZDS Tibor Mikuš. Nominoval ho Milan Cagala potom, čo avizovaný protikandidát Viliam Veteška na snem zo zdravotných dôvodov neprišiel.

Podpredsedami strany sa na ďalšie funkčné obdobie stali poslanec NR SR Milan Urbáni a minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa.