Dodal, že súčasné daňové zaťaženie neodrádza investorov ani nebrzdí rast ekonomiky, nevidí preto dôvod na znižovanie dane z príjmov z 19 na 17 percent. Návrh opozície označil za dobrodružstvo, ktorého výsledkom by bolo prehĺbenie deficitu verejných financií o 12 miliárd korún. Prioritou vlády podľa Buriana zostáva vstup do eurozóny, ktorý si naopak vyžaduje znižovanie rozpočtového deficitu.
Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš trval na tom, že ide o reálny návrh, ktorého rozpočtové dopady by neprevýšili 5 miliárd korún. Vláda podľa neho prehliada pozitíva, ktoré by zníženie daní prinieslo v podobe vyššieho ekonomického rastu. "Jedno percento ekonomického rastu naviac znamená z hľadiska verejných rozpočtov, z hľadiska verejných príjmov a výdavkov navyše o 3 až 3,5 miliardy korún“. Potvrdil tiež, že o návrhu budú rokovať s vládnymi SNS a ĽS-HZDS, ktoré mali znižovanie daní v predvolebných programoch. "Keď ten návrh nepodporia, tak zrejme neprejde, ale zároveň budú musieť vysvetľovať svojim voličom prečo, keď to v programe mali," poznamenal.
Podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni je presvedčený, že hnutie nebude musieť zmeniť svoj program, aby sa dostalo do Aliancie liberálov a demokratov. Odmietavé vyjadrenia niektorých predstaviteľov tejto politickej frakcie k prípadnému vstupu HZDS nechcel komentovať s tým, že si treba počkať na výsledok rokovaní. Veľa podľa neho naznačuje prítomnosť zástupcov zo zahraničia na sneme hnutia. Možnosť medzinárodného ukotvenia HZDS znervózňuje domácich odporcov hnutia, uzavrel Urbáni.
