Aj rok po voľbách je Fico populárny

• Najdôležitejšie opatrenia, ktoré presadil Ficov kabinet

Rok po parlamentných voľbách sa ukázalo, že väčšine Slovákov zrejme neprekáža kontroverzné zloženie koalície, v ktorej sa okrem Ficovho Smeru-SD spojila Slovenská národná strana Jána Slotu, obviňovaná z nacionalizmu a výpadov proti menšinám, a ĽS-HZDS expremiéra Vladimíra Mečiara spájaná s autoritárskymi tendenciami a obdobím izolácie v 90. rokoch.

Ficovmu kabinetu pomáhal silný hospodársky rast, ktorý dosiahol v tohtoročnom prvom štvrťroku deväť percent, a klesajúca nezamestnanosť. Napriek ostrej rétorike voči zahraničným investorom navyše vláda pragmaticky nesiahla k zásadným zmenám v daňových či sociálnych reformách. Zo začiatku nervózne finančné trhy tiež upokojil záväzok vlády prejsť od 1. januára 2009 na spoločnú európsku menu. Ak by sa to podarilo, Slovensko by sa stalo prvým členom eurozóny z krajín Vyšehradskej štvorky.

Najrýchlejšie tempo rastu ekonomiky medzi stredoeurópskymi štátmi by síce ľavicovému Smeru otváralo možnosť na pomerne štedré sociálne výdavky, záväzky na dodržanie úsporných kritérií na zavedenie eura však obmedzujú niektoré predvolebné plány strany. Vládna koalícia zatiaľ znížila daň z pridanej hodnoty na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky, zrušila poplatky za návštevu u lekára a za hospitalizáciu, začala tlačiť na ceny energetických firiem a zaviedla nové či zvýšila existujúce sociálne príspevky.

Smer naopak u menších koaličných partnerov narazil na nesúhlas s návrhom na zavedenie jedinej zdravotnej poisťovne pod kontrolou štátu a vláda čelí hrozbe štrajku lekárov za vyššie mzdy. Zadlžené zdravotníctvo tak ostáva asi najväčším problémom koalície.

Zo silného postavenia vlády ťaží najmä najväčšia strana Smer-SD. Tá získava v prieskumoch najvyššie preferencie a koaličným partnerom nedáva príliš veľké možnosti ovplyvňovať dianie v krajine. SNS a ĽS-HZDS zatiaľ však nedali závažnejším spôsobom najavo, že by im takéto fungovanie koalície prekážalo. A aj keď sa líder národniarov Slota ozval, že by jeho strana mala záujem o ministerstvo obrany, požiadavka vydržala len do najbližšieho stretnutia s Ficom.

Premiér si upevnil postavenie i vo svojej strane. Jeho názorová oponentka Monika Flašíková-Beňová opustila vedenie Smeru-SD a žiadny iný súper Ficovi v strane ešte nevyrástol.

Vláde zatiaľ neskomplikoval situáciu ani žiadny vážnejší škandál, hoci mnohí analytici pôvodne predpokladali, že vzhľadom na zloženie koalície na seba nenechá dlho čakať. Menšie kauzy sa týkali napríklad zneužívania služobných áut či kontroverzných nominácií do štátnych podnikov, tie však verejnou mienkou neotriasli.

• Prehľad názorov politológov a publicistov na prvý rok od volieb

Koaličná zostava na Slovensku zatiaľ nespôsobila ani výrazné zhoršenie vzťahov s EÚ či Spojenými štátmi, a to napriek ústretovejším postojom Fica k Rusku alebo stiahnutiu ženistov z Iraku. Výnimkou však bolo pozastavenie členstva Smeru-SD v Strane európskych socialistov a najmä výmeny názorov s Maďarskom, do ktorých nová vláda zabŕdla už krátko po svojom nástupe. Spory ponad rieku Dunaj sa začali nesúhlasným postojom Maďarska k vstupu Slotovej SNS do vlády a živili ich údajné i skutočné národnostné incidenty v oboch krajinách.

Napriek týmto problémom však pravicové opozičné strany zatiaľ nenašli recept, ako opäť získať kontrolu nad dianím v krajine, ktorú mali takmer osem rokov. Experti preto predpovedajú, že pokiaľ Ficovu koalíciu nezničí prekvapujúci vnútorný rozpor alebo nečakaný zvrat, premiér nebude mať väčšie ťažkosti udržať si rozhodujúce tromfy v rukách aj naďalej.

Fico: Urobili sme dosť, bez SNS a ĽS-HZDS by sme boli ľavicovejší

Premiér a šéf Smeru-sociálnej demokracie Robert Fico odmietol výčitky, že jeho kabinet počas doterajšieho pôsobenia nepresadil výraznejšie zmeny v reformách z dielne minulej pravicovej vlády. Okrem iného plánuje ďalšie zmeny v dani z pridanej hodnoty. Presadzovaniu ľavicovejšej politiky bránia postoje menších koaličných strán, SNS a ĽS-HZDS, povedal Fico pre ČTK.

"Smer-SD nie je jediná strana vo vláde. Keby bola jediná strana vo vláde, tak sa správame podstatne ľavicovejšie, ale máme partnerov, ktorí nás do určitej miery takisto limitujú svojimi názormi a svojimi postojmi," povedal Fico.

Na budúci rok by chcel znížiť daň z pridanej hodnoty pri niektorých položkách. "Ja by som bol rád, keby už aj na budúci rok išli učebnice a internet, ak nám to umožní finančná situácia," povedal premiér, ktorý chce prehĺbiť aj princíp solidarity pri dani z príjmov.

Zatiaľ čo Smer vo svojich vyjadreniach obhajuje najmä práva chudobnejších ľudí, SNS a ĽS-HZDS presadzujú aj požiadavky podnikateľov.

Opoziční politici i viacerí pravicoví ekonómovia sa nechali viackrát počuť, že jediným "prínosom" Ficovej vlády je to, že najmä ekonomické reformy doteraz príliš nemenila. To však Fico odmieta. "Ak niekto považuje zavedenie desaťpercentnej dane z pridanej hodnoty, ak niekto považuje zavedenie solidarity do dane z príjmu fyzických osôb (...) za kozmetické úpravy, no tak ho nechajme v tom," reagoval Fico.

Ficov predchodca, terajší opozičný líder Mikuláš Dzurinda, naopak viackrát argumentoval, že jeho dve predošlé vlády vychádzali z nepomerne ťažšej ekonomickej a sociálnej situácie v krajine. "Za tých osem rokov sme si všetko to nepopulárne zlízli my a to populárne na seba vztiahol pán Fico," povedal šéf SDKÚ-DS v nedeľňajšej televíznej diskusii. Zdôraznil, že životnú úroveň ľudí pomohli zvýšiť práve reformy jeho kabinetov. "Naša vláda bola sociálnejšia," vyhlásil.

Najmä daňová reforma Dzurindovej vlády, ktorá zaviedla rovnú 19-percentnú daň z príjmov i z pridanej hodnoty, podľa ekonómov pritiahla na Slovensko zahraničných investorov a aj svojou relatívnou jednoduchosťou naštartovala rýchly ekonomický rast spojený s rastom životnej úrovne. Fico naopak viackrát tvrdil, že daňový systém je málo solidárny; za skutočný dôvod ekonomického rastu pritom označil ochotu Slovákov pracovať za nízke mzdy.

Nová vláda doteraz len mierne zvýšila dane lepšie zarábajúcim ľuďom prostredníctvom úprav takzvanej odpočítateľnej položky pri dani z príjmov a znížila sadzbu DPH na lieky z 19 na desať percent.

Dzurinda: Fico zlyhal pri riešení pozície Slovenska k európskej ústavnej zmluve

Témou európskej ústavnej zmluvy sa bude 21. júna zaoberať summit Európskej rady. Vláda by mala pozíciu SR schváliť v stredu 13. júna. Fico sa údajne minulý týždeň dohodol s Dzurindom na stretnutí, aby sa oboznámil so stanoviskom SDKÚ-DS k tejto otázke. V piatok však podľa Dzurindu na dnes dohodnuté stretnutie zrušil a požiadal opozičného lídra o písomné stanovisko k téme. "Inými slovami, vláda v stredu rozhodne, a ak dovtedy stanovisko stihnem poslať, pán predseda sa s ním láskavo oboznámi," poznamenal Dzurinda. Podľa neho to svedčí o tom, ako "povrchne a nezodpovedne" sa stavia k premiér k riešeniu takej závažnej otázky.

Návrh pozície SR z dielne ministerstva zahraničných vecí hovorí, že vláda bude prípadné ústupky pri rokovaniach vnímať ako súčasť dohody o zachovaní celistvosti systému inštitucionálnych ustanovení dohodnutých v ústavnej zmluve. Dzurinda nepovažuje za šťastné hovoriť hneď na začiatku pozície vlády o prípadných ústupkoch. "Nevidím dôvod na ústupky, vidím dôvod na držanie vyrokovanej pozície," konštatoval líder SDKÚ-DS. Vyrokovanej pozície sa treba podľa neho držať najmä v pri počte hlasov v Európskej rade alebo oblastiach ponechaných na rozhodovanie konsenzom teda daniach, sociálnej oblasti a ďalších.

Kľúčové pozície vlády sú podľa Dzurindu skryté v podpore doplnenia zmlúv o zmienku o nových aktivitách EÚ. Podľa návrhu pozície ide napríklad o energetickú bezpečnosť, klimatické zmeny či boj proti terorizmu. Dzurinda sa premiéra pýta, či ide len o tieto oblasti, a nie napríklad aj o harmonizáciu daní.

Pripravovaná pozícia vlády zatiaľ nepodporuje zakotvenie tzv. kodanských kritérií do textu zmluvy. Expremiér s tým nesúhlasí, pretože nové členské štáty majú podľa neho preukázať hodnotovú kompatibilitu so starými členmi. "Nerozumiem, prečo sa máme brániť kodanským kritériám. Preto, lebo práve kodanské kritériá boli problémom pre Vladimíra Mečiara a jeho vládu v rokoch 1995 až 1998?" spýtal sa Dzurinda.

Na rozdiel od pripravovanej pozície vlády chápe predseda SDKÚ-DS integračnú schopnosť únie pri prijímaní nových členov ako legitímnu podmienku.

Autor: mv

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné