Slovensko nebude na júnovom samite Európskej únie navrhovať žiadne zmeny európskej ústavnej zmluvy, ktorú v októbri 2004 podpísali lídri členských krajín a rok na to ju schválil slovenský parlament. "Chceme, aby sa maximálne udržala integrita súčasnej ústavnej zmluvy, najmä pokiaľ ide o inštitucionálne opatrenia, ale vieme, že to nie vždy bude možné," povedal minister zahraničných vecí Ján Kubiš po schválení oficiálnej pozície vlády. Ak niektoré štáty otvoria túto tému, budeme presadzovať, aby každá krajina mala svojho komisára. Ustúpime požiadavke, aby hymna a vlajka únie neboli v zmluve, sme ochotní vypustiť z nej aj chartu práv, ktorá určuje okrem občianskych aj sociálne práva, ak sa na ňu nová zmluva bude odvolávať. SR by oželela aj funkciu ministra zahraničných vecí EÚ, prípadne jej predsedu.
Slovensko jednoznačne odmieta poľskú snahu o nové rozdelenie hlasov pri väčšinovom hlasovaní Európskej rady, tvorenej lídrami členských štátov. "Keby bol akceptovaný poľský návrh, vrátilo by nás to k zmluve z Nice, čo by znamenalo, že začíname od nuly," povedal Kubiš. Podľa neho je jasné, že ratifikácie pôvodnej ústavnej zmluvy nebudú pokračovať a únia sa musí dohodnúť na novom dokumente. O ňom má na jeseň rokovať medzivládna konferencia. Pre Slovensko je dôležité, aby samit 21. a 22. júna na záver nemeckého predsedníctva presne určil, v čom je nutné hľadať kompromis a stanovil, dokedy má medzivládna konferencia (MVK) trvať. Okruhov, ktoré sa budú otvárať, by malo byť čo najmenej. "My nepotrebujeme otvárať otázky. Keby sa povedalo, že bude platiť táto ústavná zmluva, sme spokojní," dodal Kubiš.
Na európskej ústavnej zmluve sa lídri zhodli v roku 2004
Na Zmluve o ústave pre Európu, nazývanej aj európska ústavná zmluva alebo európska ústava, sa dohodli lídri 25 členských štátov únie 18. júna 2004 v Bruseli. Slávnostne ju podpísali 29. októbra 2004 v Ríme, v meste zrodu prvých dohôd, z ktorých vznikla Európska únia a kde sú uložené európske zmluvy. Slovensko s ňou súhlasilo ústavnou väčšinou v parlamente ako siedma krajina EÚ 11. mája 2005. V tom istom roku ústavu odmietli v referendách Francúzi a Holanďania. Doteraz ju ratifikovalo 16 členov únie, v Nemecku a v SR chýba podpis prezidenta. Na Slovensku je euroústava na ústavnom súde pre námietky, že nebola schválená v súlade so slovenskou ústavou. Všeobecne sa dnes táto zmluva považuje za nepriechodnú, ďalší postup EÚ má určiť júnový samit.
Prioritou slovenskej vlády na samite bude dosiahnutie politickej dohody o podstate inštitucionálnej reformy. Za dôležité považuje presné stanovenie mandátu pre medzivládnu konferenciu a rešpektovanie časového harmonogramu, ktorého cieľom sú voľby do Európskeho parlamentu a zostavenie Európskej komisie v roku 2009. "Vláda SR nepodporí návrhy, smerujúce k oslabeniu dosiahnutého pokroku v integrácii. Odkladanie alebo akékoľvek spomaľovanie rokovaní členských štátov o inštitucionálnych otázkach je pre všetky členské štáty nevýhodné," uvádza. Je tiež proti zaradeniu kodanských kritérií do novej zmluvy. Tieto politické kritériá, určujúce kvalitu demokracie, majú zostať ako politické požiadavky, nie právne, myslí si vláda a jej šéf diplomacie.
Ratifikácia pôvodnej ústavy narazila na nesúhlas v referendách vo Francúzsku a Holandsku. Dokument sa snaží v upravenej podobe oživiť predsedajúce Nemecko, stretlo sa však s odmietavými stanoviskami viacerých členských štátov. Poľsko si napríklad želá prerozdeliť pomery hlasov v EÚ. Británia, ktorá nemá písanú ústavu, je zas skeptická k ústavnému charakteru dokumentu.
Minister Kubiš bude hľadať konsenzus k zmenám v euroústave
Kubiš tvrdí, že konkrétny postoj Slovenska k zmenám v pripravovanej euroústave sformuluje po nájdení konsenzu tak na politickej ako aj celospoločenskej úrovni. Povedal to dnes počas rokovania zahraničného parlamentného výboru. Konsenzus budú podľa neho hľadať, keď budú jasné výsledky samitu na záver nemeckého predsedníctva 21. a 22. júna. Kubiš zároveň pripomenul, že súčasná ústavná zmluva "je mŕtva, nepriechodná. Chceme zachovať maximum jej obsahu, my nie sme žiadatelia zmeny."
Šéf diplomacie prišiel medzi poslancov, keď vláda schválila materiál o tom, čo bude Slovensko presadzovať v usporiadaní Európskej únie. Na rokovanie výboru prišiel len jeden opozičný politik Pavol Kubovič z SDKÚ-DS. Na adresu ministerstva sa kriticky vyjadroval koaličný poslanec Jozef Rydlo z SNS. Materiálu vyčíta, že nie je konkrétny. "My akoby sme nevedeli, aké sú naše štátne záujmy. Akoby náš štát bol hračka," uviedol Rydlo. Kubovičovi prekáža, že vláda nehľadala politický konsenzus pred prijatím tohto materiálu. Podľa neho schválený materiál obsahuje mnoho nepodstatných vecí a to dôležité tam chýba. Za nepostačujúce označil, že politickým stranám rozposlali listy, v ktorých ich vyzvali, aby zaujali stanovisko k tomu, čo by malo Slovensko presadzovať. Podľa Kubiša odpovede dostali od všetkých strán. Niektoré pripomienky akceptovali, nesúhlasili však s požiadavkou Strany maďarskej koalície, aby vypustili formuláciu v prípade kodanských kritérií. Neprijali ani pripomienku Kresťanskodemokratického hnutia, ktorá sa týkala náboženstva a koreňov civilizácie. Písomné stanovisko SDKÚ-DS podľa Kubiša hovorilo len o procese, výhrady mala voči tomu, že na politickej úrovni sa nerokovalo o materiáli. Kubovič to odmietol.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
