BRATISLAVA 14. júna (SITA) - Svetový deň darcov krvi, ktorým je 14. jún, sa spája s narodením nositeľa Nobelovej ceny za medicínu a lekára Karla Landsteinera, ktorý ako prvý objavil krvné skupiny A, B, AB a 0. "Krv je vzácna a nenahraditeľná tekutina. Aj keď niektoré orgány alebo časti tela už možno nahradiť umelými náhradami, napriek vytrvalému úsiliu vedcov sa umelú krv dosiaľ vyrobiť nepodarilo," povedala doktorka Jana Jurkovičová z Ústavu hygieny Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Krv pomáha zachraňovať životy dlhodobo chorým pacientom ako aj tým, ktorí utrpeli úraz a prišli o množstvo krvi. To by nebolo možné bez spolupráce stálych a dobrovoľných darcov. Krv chodia darovať pravidelne, bez nároku na odmenu, v súrnych prípadoch aj na požiadanie.
Ako uviedla doktorka Jurkovičová, krv môže darovať každý duševne a telesne zdravý človek vo veku od 18 do 65 rokov (pri prvom odbere do 60 rokov) s hmotnosťou nad 50 kilogramov. Darcom nemôže byť osoba, ktorá prekonala alebo trpí na niektorú z chorôb prenosnú krvou ako je infekčná žltačka, či HIV/AIDS. Zo skupiny sú vyradené aj osoby s rizikovým správaním, ako sú narkomani či alkoholici a podobne, alebo také, ktoré
v poslednom období prekonali akútne ochorenie, dlhodobo užívajú lieky, či pricestovali z rizikových krajín. Krv nesmú darovať ani tehotné ženy resp. dojčiace matky a ženy počas menštruácie.
Muži môžu darovať krv s odstupom dvoch mesiacov po odbere, maximálne štyrikrát za rok, u žien je to s odstupom troch mesiacov po odbere, maximálne trikrát ročne. Na Slovensku sa ročne vykoná asi 170-tisíc odberov, no dobrovoľných darcov nie je stále dostatok. "Krv daruje len asi päť percent obyvateľov, hoci kritériá darcovstva spĺňa približne 25 percent populácie. Nárast počtu darcov krvi je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie záchrany života. Krvi nikdy nie je nazvyš," dodala Jurkovičová.
Odber krvi je dnes bezpečným spôsobom jej získavania. Pri dodržaní všetkých zásad preto nijako nepoškodzuje zdravie darcu. Materiál, ktorý sa pri odbere používa, je jednorazový, teda po použití sa odhodí. Pri darovaní krvi sa darcovi urobí kompletné laboratórne vyšetrenie, ktoré je podrobnejšie ako pri bežnej preventívnej prehliadke a kompletný krvný obraz. Ako uviedla Jurkovičová, vyšetrenie je zamerané na zachytenie akýchkoľvek abnormalít, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu darcu alebo k poškodeniu príjemcu. Výhodou darovania krvi je, že pri takomto vyšetrení sa môžu včas odhaliť aj závažné ochorenia. "Darovanie krvi prispieva aj k regenerácii organizmu a má stimulujúci účinok. Organizmus je lepšie pripravený na mimoriadne situácie spojené so stratou krvi, rýchlejšie sa tvoria nové, "čerstvé" krvinky, darcovi sa vyrovnáva krvný tlak, zlepšuje sa imunita, skvalitňuje sa stav pokožky. Riziko pri odbere krvi je minimálne, môže ísť napríklad o modrinu v mieste vpichu, prípadne môže darca pociťovať po odbere malátnosť alebo poruchy sústredenia, hlavne ak pred odberom nejedol a nepil dostatok tekutín, zníženie výkonnosti pri fyzickej námahe," tvrdí Jurkovičová.
Deň pred odberom ani v deň odberu by darca nemal vykonávať ťažkú fyzickú námahu, neodporúča sa konzumácia mastných jedál a potravín (napr. smotana, syry, vajcia, mäso, slanina a pod.), vhodné však nie je ani hladovať. Konzumovať by mal darca pečivo, sušienky, sucháre, ovocie, zeleninu a piť dostatok tekutín. Pred odberom sa nesmie piť alkohol a fajčiť.
Na odber krvi je nutné priniesť si so sebou občiansky preukaz alebo pas, kartičku poistenca a prípadne darcovský preukaz. Pred odberom absolvuje darca dôkladné vyšetrenie a vyplní dotazník. Odber trvá približne 10 až 15 minút. Odoberá sa celá krv (450 ml) alebo separátne len plazma, krvné doštičky. Množstvo odobratej krvi je pre darcu neškodné, predstavuje stratu iba desatiny až trinástiny objemu krvi. Objem krvnej straty sa doplní do 24 hodín. Strata červených krviniek a krvného farbiva (hemoglobínu) sa doplní do dvoch týždňov, strata železa asi do dvoch mesiacov. Odobraté množstvo krvných doštičiek sa obnoví do dvoch dní.
