V piatok uplynie rok od tragickej smrti zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša. "Pre inštitúciu, ktorú viedol, znamenal jeho odchod veľkú stratu," konštatoval to dnes Langošov nástupca Ivan Petranský s tým, že plnenie poslania ústavu sa stalo v nasledujúcom období ešte väčšou výzvou. Seriózna diskusia o vyrovnávaní sa s totalitnými režimami našej novodobej histórie nie je dnes podľa Petranského jednoduchá. "Veľká časť spoločnosti považuje za zbytočné vracať sa k minulosti a hovorí o hrubej čiare, často pre dôvody, vyplývajúce z jej postojov v danom období. Iní sa zas zámerne snažia do tejto diskusie vnášať zmätok, aby zneprehľadnili aj to, čo je pomerne ľahko zrozumiteľné," dodal. Petranský zdôraznil, že práve preto je úloha ÚPN poskytovať čo najviac faktov o týchto obdobiach nesmierne dôležitá. Taký bol pôvodný zámer Jána Langoša, ktorý ani rok po jeho smrti nestratil podľa Petranského nič zo svojej aktuálnosti.
Ústav v súčasnosti naďalej pracuje na všetkých projektoch, rozpracovaných ešte pod vedením svojho zakladateľa. Postupne sa zverejňujú údaje o štruktúre a činnosti ŠtB, otvárajú sa archívy bádateľom, ktorí sa môžu venovať dosiaľ neznámym súvislostiam. "Je to beh na dlhé trate, žiadajúci si vytrvalosť a trpezlivosť. Toho si bol vedomý Ján Langoš a uvedomuje si to aj súčasné vedenie Ústavu pamäti národa," dodal Petranský.
Ing. Ján Langoš sa narodil 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Absolvoval štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave. Do roku 1989 pracoval najprv na Správe diaľkových káblov v Bratislave, potom v Tesle Piešťany a nakoniec ako experimentálny fyzik v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave.
Od konca sedemdesiatych rokov redigoval samizdatové časopisy. Spolu s Jánom Čarnogurským vydával prvý slovenský politický mesačník Bratislavské listy a v 8O-tych rokoch bol jednou z kľúčových osobností slovenského disentu.
V rokoch 1990-1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a od januára 1990 poslancom SNR. Ako člen SKOI kandidoval v parlamentných voľbách 1994 do NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
V rokoch 1994-2002 pôsobil ako poslanec NR SR. Po parlamentných voľbách v roku 1998 bol členom výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Ministrom vnútra ČSFR bol v období od 27. júna 1990 do 2. júla 1992.
Patril medzi zakladateľov a hlavných predstaviteľov Stálej konferencie Občianskeho inštitútu (SKOI). Od roku 1995 bol členom a dvakrát aj predsedom Demokratickej strany (DS).
Bojoval proti komunizmu a usiloval o odkrytie pravdy o ňom. Jeho úsilie vyvrcholilo v auguste 2002 schválením a v Zbierke zákonov SR vydaním Zákona o pamäti národa. O rok neskôr, v apríli 2003 ho poslanci NR SR schválili do funkcie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Vo funkcii pôsobil do 15. júna 2006.
Po autohavárii vyšetrovateľ obvinil a stíhal pre prečin usmrtenia Štefana H., šoféra multikáry. Ďalšie vyšetrovanie ukázalo, že nehodu zavinil Langoš a 21. decembra 2006 polícia navrhla zastaviť trestné stíhanie 27-ročného Štefana H.
Vdova po Jánovi Langošovi požiadala o nový posudok, ktorý spochybnil závery dovtedajšieho vyšetrovania a Generálna prokuratúra dala v apríli tohto roku znovu prešetriť okolnosti smrti Jána Langoša.
Autor: zh
