AKTUALIZOVANÉ 15:36

Snem KDH v sobotu rozhodne o ďalšom smerovaní strany

O ďalšom smerovaní KDH rozhodne v sobotu na XVII. Sneme KDH 347 delegátov snemu v Prešove. Pozornosť sa sústreďuje najmä na voľbu predsedu strany. Hlavní kandidáti sú dvaja.

Súčasný predseda Pavol Hrušovský a jeho bývalý podpredseda Vladimír Palko.

Exminister spravodlivosti Daniel Lipšic svoju prípadnú kandidatúru na post predsedu vylúčil. Proti Pavlovi Hrušovskému nebude kandidovať ani podpredseda KDH Martin Fronc, ktorého za najvhodnejšieho lídra strany považuje poslanec Peter Gabura. Pre TASR Gabura naznačil, že Fronca nebude presadzovať proti jeho vôli. Gabura nekonkretizoval, či by prijal kandidatúru na predsednícku stoličku, ak by ho navrhol niektorý z delegátov snemu. "Nechajme to na snem," konštatoval. Do bojov o post predsedu možno zasiahne aj Ján Morovič, ktorého na Rade KDH na túto funkciu nominovali zástupcovia bratislavského regiónu.

Kandidovať môže ktorýkoľvek delegát

Ako uviedol dnes pre agentúru SITA ústredný tajomník strany Pavol Abrhan, kandidáta na predsedu môže navrhnúť na sneme ktorýkoľvek delegát. To sa týka aj volieb podpredsedov, ktoré sú tiež na programe snemu.

Za predsedu strany odporučila Rada KDH snemu voliť Hrušovského, ktorý získal v tajnom hlasovaní 65 zo 112 hlasov členov rady. Na čele KDH pôsobí Hrušovský od októbra roku 2000, kedy po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii prvého predsedu strany Jána Čarnogurského.

Ak sa o predsednícke kreslo budú uchádzať viac ako dvaja kandidáti, rozhodne sa o nich v trojkolovej voľbe. Hovorca strany Martin Krajčovič spresnil, že do druhého kola by v takom prípade postúpili dvaja najsilnejší kandidáti. Ak by v druhom kole ani jeden z nich nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov delegátov, konalo by sa tretie kolo s kandidátom s najväčším počtom hlasov. Ak by ho ani teraz nepodporila nadpolovičná väčšina snemu, uskutočnili by sa nové voľby, ktorých by sa nemohli zúčastniť neúspešní kandidáti. Lipšic však neočakáva, že sa snem dostane k novej voľbe.

Päť podpredsedov

Na päť postov podpredsedov odporučili členovia Rady KDH troch Júliusa Brocku pre ekonomiku, Máriu Sabolovú pre tlač, vonkajšie pôsobenie a personálne veci a Martina Fronca pre zahraničnú politiku. Na post podpredsedu pre vnútornú politiku kandidoval iba Daniel Lipšic, ktorého členovia Rady neodporučili. Najviac kandidátov sa uchádzalo o post podpredsedu pre samosprávu Peter Muránsky, Peter Čiernik, Jozef Šimko a Marek Kažimír, dôveru členov Rady nezískal ani jeden z nich. V prípade úspechu je Palko pripravený funkciu prvého podpredsedu strany ponúknuť Hrušovskému.

Ešte na začiatku snemu sa bude schvaľovať volebný poriadok. Abrhan navrhuje, aby voľba bola trojkolová. V prvom kole by kandidovali všetci kandidáti. Do druhého kola by postúpili dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Ak by sa nerozhodlo, v treťom kole by sa už hlasovalo len o najsilnejšom kandidátovi z druhého kola.

Kresťanskí demokrati by mali na sneme novelizovať aj svoje stanovy. Najzásadnejšou zmenou, ktorú odobrila Rada KDH je, že počet členov predsedníctva by sa mal rozšíriť z jedenásť na trinásť. „Tým by sa malo posilniť zastúpenie regiónov v predsedníctve,“ uviedol Abrhan.

Profil KDH

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je politický subjekt, ktorý sa usiluje o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Vychádza z odkazu európskej kresťanskej kultúry. Jeho vznik iniciovali kresťanskí disidenti koncom roka 1989, keď po 17. novembri 1989 vyzvali zakladať kresťanskodemokratické kluby. Začiatkom decembra 1989 vznikol Prípravný výbor Koordinačného centra KDH. Tento orgán riadil činnosť hnutia až do zakladajúceho snemu, ktorý sa uskutočnil 17. februára 1990 v Nitre. Za predsedu KDH zvolil Jána Čarnogurského, ktorý túto funkciu zastával do 21. októbra 2000.

História KDH:

V KDH sa od jeho vzniku v roku 1990 vytvorili dve názorové platformy.

Na zasadnutí Rady KDH 7. marca 1992 sa od KDH odčlenila skupina, ktorá vytvorila nový politický subjekt s názvom Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH). Na ustanovujúcom sneme 28. marca 1992 sa predsedom SKDH stal Ján Klepáč. V tézach volebného programu pre nadchádzajúce voľby v júni 1992 SKDH sa uvádzalo, že jeho cieľom je rozvíjať suverénnu, modernú a prosperujúcu Slovenskú republiku. Dňa 10. októbra 1992 sa SKDH premenovalo na Kresťanskosociálnu úniu (KSÚ), ktorej predsedom sa stal opäť Ján Klepáč. V máji 1998 za predsedníctva Viliama Oberhausera sa KSÚ zlúčila so Slovenskou národnou stranou. Mimoriadny snem KDH 28. marca 1992 potvrdil líniu Jána Čarnogurského a hnutie sa konsolidovalo vo svojej pôvodnej podobe.

V rokoch 1990-1996 zostával jediným kandidátom na najvyššiu stranícku funkciu Ján Čarnogurský. Koncom októbra 1996 oznámil svoju kandidatúru na najvyšší post hnutia na novembrovom sneme hnutia v Banskej Bystrici vtedajší podpredseda KDH pre ekonomiku Mikuláš Dzurinda. Aj keď na Republikovej rade KDH pred snemom získal o 14 hlasov menej ako Ján Čarnogurský, jeho 22 získaných hlasov sa považovalo za historický zlom. Po šiestich rokoch tak v KDH vznikla alternatíva. "Dzurindovo KDH" malo byť otvorené a široké ľudové hnutie a malo osloviť veriacich rovnako ako ateistov a liberálov. Ponúkalo nový obsah aj formu hnutia. Na sneme v Banskej Bystrici zvolili za predsedu hnutia opäť Jána Čarnogurského.

Hlavní predstavitelia troch vtedajších parlamentných opozičných strán - KDH, DÚ a DS podpísali v Bratislave 29. októbra 1996 dohodu o spolupráci v rámci tzv. Modrej koalície. Išlo iba o spoluprácu, nie o spoločnú kandidátku do volieb. Od 3. júla 1997 bolo KDH členom päťkoalície, ktorej názov bol od 11. júla 1997 Slovenská demokratická koalícia (SDK).

Dlhoročný predseda KDH Ján Čarnogurský júni 2000 oficiálne oznámil, že na októbrovom sneme nebude kandidovať na najvyšší post v hnutí. Za nového predsedu KDH zvolili na jednodňovom sneme KDH v Trenčíne 21. októbra 2000 Pavla Hrušovského. Funkciu predsedu KDH zastáva Pavol Hrušovský dodnes.

Vedenie KDH 19. novembra 2000 (deň po skončení ustanovujúceho kongresu SDKÚ) oznámilo, že poslanci NR SR z materského KDH si založia vlastný poslanecký klub KDH a vystúpia z klubu poslancov NR SR za SDK. V novom klube KDH bolo do konca II. volebného obdobia (do 23. septembra 2002) deväť členov.

Umiestnenie KDH vo voľbách, jeho činnosť v medzinárodných zoskupeniach:

V parlamentných voľbách v roku 1990 získalo KDH na Slovensku do SNR 19,20 percenta hlasov, čo znamenalo 31 poslaneckých kresiel. V roku 1992 v parlamentných voľbách získalo 8,89 percenta hlasov do SNR a 18 poslaneckých kresiel. V parlamentných voľbách 1994 získalo KDH 10,08 percenta hlasov, teda 17 poslaneckých kresiel, ale nestalo sa vládnou stranou.

Na parlamentných voľbách v roku 1998 sa KDH zúčastnilo ako jeden zo subjektov Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá vtedy získala 26,33 percenta hlasov a stalo sa jednou z vládnych strán. Do septembrových parlamentných volieb 2002 išlo KDH ako samostatný politický subjekt a získalo 8,25 percenta hlasov voličov, čo znamenalo 15 poslaneckých kresiel v NR SR a účasť vo vláde. Predseda KDH Pavol Hrušovský v januári 2006 zdôraznil, že pre KDH zostáva aj naďalej jednou z priorít prijatie zmluvy o výhrade vo svedomí, 6. februára 2006 oznámil odchod KDH z vládnej koalície. Reagoval tak na vyhlásenie prezídia SDKÚ-DS, ktoré označilo zmluvu za neprijateľnú a podporilo rozhodnutie ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana nepodpísať pripravený dokument. V parlamentných voľbách v roku 2006 hlasovalo za KDH 8,31 percenta voličov. Hnutie tak získalo 14 poslaneckých mandátov a rozhodlo sa pôsobiť v opozícii.

KDH je od roku 1990 členom Európskej demokratickej únie (EDÚ) a členom Medzinárodnej demokratickej únie (IDE). Asociovaným členom Európskej ľudovej strany (EPP) sa KDH stalo 5. júla 2002, pozorovateľom v tejto organizácii bolo od roku 1996. KDH je aj členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI). V Európskom parlamente má KDH troch poslancov - Annu Záborskú, Miroslava Mikolášika a Jána Hudackého, člen KDH Ján Figeľ sa po vstupe SR do EÚ v roku 2004 stal prvým slovenským komisárom EÚ.

Snemy KDH

17. februára 1990
V Nitre sa konal ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), na ktorom bolo oficiálne založené hnutie a prijaté stanovy KDH. Predsedom sa stal Ján Čarnogurský, jeden zo siedmich vyzývateľov na zakladanie kresťanskodemokratických klubov.

3.- 4. novembra 1990
O politickej činnosti KDH, vzťahu k ostatným stranám, o KDH v európskom kontexte, samostatnosti Slovenska a jazykovom zákone rokoval v Košiciach 2. snem KDH. Hodnotil otázky štátno-právneho usporiadania a prvé slobodné voľby - KDH skončilo druhé za VPN s 19,2 % hlasov a stalo sa súčasťou slovenskej i federálnej vládnej koalície. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, podpredsedom sa stal Anton Andráš, vtedajší minister vnútra.

9.- 10. novembra 1991
Snem KDH v Žiline riešil štátno-právnu otázku SR a problematiku lustračného zákona. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, za podpredsedu Ján Petrík. KDH bolo v tom čase, po rozpade VPN, najsilnejšou vládnou stranou, Ján Čarnogurský sa po Vladimírovi Mečiarovi stal predsedom vlády.

28. marca 1992
V Trnave sa konal mimoriadny snem KDH súvisiaci s rozpadom strany na SKDH a KDH. Prejavil sa rozdiel medzi líniou štátno-právneho usporiadania J. Čarnogurského (štátna zmluva s ČR a približovanie sa k samostatnej hviezdičke v EÚ) a líniou Jána Klepáča (minimom bola zvrchovanosť SR). Časť poslancov, ministrov a členov KDH, tzv. Klepáčova skupina, z KDH odišla. Do hnutia vstúpil František Mikloško, vtedajší predseda SNR, vedenie hnutia sa na tomto sneme

19.- 20. septembra 1992
V Poprade sa zišli účastníci riadneho snemu KDH. V tom čase už bol jasný rozpad ČSFR, KDH po volebnom výsledku (8,88 % hlasov) prešlo do opozície. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, podpredsedami sa stali František Mikloško, Ivan Šimko, Emil Komárik, Anton Anderko.

23. októbra 1993
Prvý snem v samostatnej SR. KDH sa vyrovnávalo so svojou opozičnou politikou a konsolidovalo vlastné rady. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, podpredsedami sa stali Mikuláš Dzurinda, opätovne František Mikloško, Ivan Šimko a Emil Komárik.

2.- 3. decembra 1994
Snem v Košiciach konštatoval, že opätovné víťazstvo HZDS v jesenných parlamentných voľbách (KDH získalo 10,08 % hlasov) znamená, že na Slovensku ešte stále jestvuje značný rozdiel v stupni poznania a v názoroch politickej elity na Slovensku a základnej občianskej vrstvy. KDH analyzovalo svoju účasť v Moravčíkovej vláde. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, podpredsedami sa stali Ján Figeľ a opäť Mikuláš Dzurinda, František Mikloško a Ivan Šimko. Ivan Šimko otvoril na sneme otázku otvorenia KDH občianskej pravici.

18. novembra 1995
Snem KDH sa uskutočnil v Nitre a potvrdil programové smerovanie hnutia ako pravicovo-konzervatívnej strany. Predseda Ján Čarnogurský v prejave zdôraznil, že hnutie sa hlási k sociálno-trhovému hospodárstvu. Za predsedu hnutia zvolili Jána Čarnogurského, ktorý nemal na túto funkciu protikandidáta. Bez protikandidátov boli aj adepti na podpredsedov - Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, František Mikloško a Ján Figeľ, ktorých tiež zvolili. Delegáti novelizovali stanovy hnutia a prijali vyhlásenie, v ktorom odsúdili nacionalizmus vládnej koalície.

23. novembra 1996
V Banskej Bystrici bol zvolený na 9. sneme KDH za predsedu Ján Čarnogurský. O post predsedu hnutia sa uchádzal i Mikuláš Dzurinda. Predložil víziu ľudového KDH, ktoré by malo okrem veriacich osloviť i ateistov a liberálov. Podpredsedami sa stali Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ a Ivan Šimko, Františka Mikloška nahradil Vladimír Palko.

22. - 23. novembra 1997
"Urobiť všetko pre to, aby sa Slovenská demokratická koalícia (SDK) presadila vo voľbách" bolo motto jubilejného 10. pracovného snemu KDH v Prešove. Ján Čarnogurský bol opätovne zvolený za predsedu hnutia. Delegáti prijali vyhlásenie, ktorým potvrdili spojenie politických strán v rámci SDK a doterajšiu orientáciu zahraničnej aj vnútornej politiky KDH. Hnutie prijalo niekoľko organizačných zmien, do novej funkcie podpredsedu pre samosprávu bol zvolený Milan Hort, podpredsedami zostali Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ, Ivan Šimko a Vladimír Palko.

10.- 11. apríla 1999
11. snem KDH sa konal v Liptovskom Mikuláši. Kľúčovou otázkou snemu bolo rozhodnutie o tzv. dvojitom členstve v SDK a KDH. (KDH bolo od októbra 1998 v rámci SDK členom vládnej koalície). Hoci dvojité členstvo podporila nadpolovičná väčšina delegátov, nezískalo súhlas potrebných dvoch tretín. Snem schválil tzv. obmedzené dvojité členstvo, čo znamenalo, že členovia KDH mohli byť súčasne členmi SDK, ale nemohli sa uchádzať o funkciu v materskej strane. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, novými podpredsedami sa stali Pavol Hrušovský, Anna Záborská, Pavol Minárik a Blažej Krasnovský (tragicky zahynul pri autonehode), z bývalých členov vedenia ostal len Vladimír Palko.

21. októbra 2000
Pavla Hrušovského delegáti 12. snemu KDH v Trenčíne zvolili za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku. Podpredsedom pre tlač a vonkajšie pôsobenie sa stal Vladimír Palko, podpredsedom pre vnútornú politiku Daniel Lipšic, podpredsedom pre ekonomiku Július Brocka a podpredsedom pre samosprávu Pavol Minárik. Delegáti snemu zrušili možnosť dvojitého členstva pre členov KDH. V uznesení snem prijal návrh, aby poslanci KDH iniciovali legislatívne zmeny v platnom zákone o umelom prerušení tehotenstva buď podaním na Ústavný súd (ÚS) SR, alebo iným zákonným spôsobom tak, aby zabezpečili väčšiu ochranu ľudského života.

20. októbra 2001
Delegáti 13. snemu KDH v Nových Zámkoch potvrdili vo funkcii predsedu hnutia Pavla Hrušovského. Snem potvrdil aj podpredsedov v ich funkciách. Daniel Lipšic zostal podpredsedom pre vnútornú politiku, Vladimír Palko pre médiá a vonkajšie pôsobenie, Július Brocka pre ekonomiku, Pavol Minárik pre samosprávu a Ján Figeľ pre zahraničnú politiku. Snem KDH pred parlamentnými voľbami v roku 2002 jednomyseľne potvrdil rozhodnutie Rady KDH ísť do volieb samostatne. Snem schválil aj novelizované stanovy hnutia, kde navrhnuté zmeny posilňujú právomoci a postavenie vrcholových orgánov KDH.

5. apríla 2003
Delegáti 14. snemu KDH v Spišskej Novej Vsi opätovne zvolili do funkcie predsedu strany Pavla Hrušovského.

Získal 330 z 338 platných hlasov. Delegáti volili aj podpredsedov hnutia. Podpredsedom pre tlač a vonkajšie pôsobenie sa stal Vladimír Palko, pre zahraničné vzťahy Ján Figeľ, pre vnútornú politiku Daniel Lipšic a podpredsedom pre ekonomiku Július Brocka, podpredsedom pre samosprávu Pavol Minárik.

22. októbra 2005
15. snem KDH v Ružomberku potvrdil na čele strany Pavla Hrušovského, ktorého podporilo 320 delegátov. Dvaja hlasovali proti nemu, osem delegátov sa hlasovania zdržalo. Snem KDH 273 hlasmi schválil novelu stanov, podľa ktorej predsedníctvo bude povinné pozastaviť členstvo v strane osobe, ktorá je obžalovaná z úmyselného trestného činu. Túto zmenu schválili kresťanskí demokrati pre kauzu Pavla Bielika, ktorý bol krajským šéfom KDH v Bratislavskom kraji. Pavol Hrušovský po zvolení na sneme konštatoval, že jeho ambíciou je doviesť stranu k úspešnému výsledku v parlamentných voľbách.

22. júla 2006
Mimoriadny, 16. snem KDH, o zvolaní ktorého rozhodla Rada KDH 8. júla na svojom zasadnutí v Ružomberku, sa konal v Trnave. Po rokovaní Rady KDH opustili posty podpredsedov Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Ešte pred rokovaním rady odstúpil z funkcie podpredsedu Vladimír Palko.

Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov mimoriadneho snemu. Delegáti zvolili tiež troch nových podpredsedov. Stali sa nimi podpredsedníčka poslaneckého klubu Mária Sabolová, poslanec Jozef Šimko a bratislavský krajský podpredseda strany Peter Čiernik.

KDH získalo 17. júna vo voľbách do NR SR 8,31 % platných hlasov voličov a stalo sa v NR SR opozičnou stranou.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 440
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 715
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 307
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 155
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 868
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 835
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 693
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 252
  9. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 2 133
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 096