PREŠOV 15. júna (SITA) – Pri príležitosti 60. výročia presídlenia (optácie) našich rodákov do bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR) vydal tajomník Koordinačného výboru reoptantov na Slovensku Štefan Kruško svoju desiatu knihu faktu Domov v cudzine alebo Žili sme na Ukrajine, ktorá vyšla v slovenskom jazyku. Na dnešnej tlačovej besede v prešovskom Ruskom dome ju pokrstil reoptant – navrátilec do starej vlasti Michal Škurla. Kruško patrí k hŕstke ľudí, ktorí formou literatúry faktu a založením súkromného archívu zmapoval osudy 12-tisíc Slovákov, ktorí sa po druhej svetovej vojne na základe Dohody medzi ČSR a ZSSR vysťahovali do Sovietskeho zväzu. Ich osudy sledoval aj ďalej a v deviatich publikáciách v ukrajinskom jazyku ich priblížil čitateľom.
Štefan Kruško, ktorý zdieľal podobný osud ako hrdinovia jeho knihy, uviedol, že sa mu nepodarilo získať grant na zorganizovanie odborného seminára či stretnutie rodákov pri príležitosti 60. výročia vysťahovania do ZSSR. Jeho kniha, ktorú vydal na vlastné náklady, je tak jediným pripomenutím si týchto smutných udalostí, ktoré nasledovali po opustení Slovenska. Najviac rodákov odišlo do ZSSR z chudobných rusínskych obcí Jakubany, Hanigovce, Ľutina, Cígeľka z okresov Stará Ľubovňa, Sabinov, Bardejov, Svidník. Prvá vlaková súprava odišla z obce Lukov. Ľudia opúšťali svoje chudobné obydlia síce dobrovoľne, ale stali sa obeťou klamlivej sovietskej propagandy. Svojim odchodom stratili štátne občianstvo, právo vrátiť sa do pôvodnej vlasti a domáce obyvateľstvo ich odmietalo prijať. Mnohí, ktorí sa pokúsili vrátiť na Slovensko, skončili vo väzení alebo v pracovných táboroch na Sibíri, kde aj zomreli.
V Kruškovej publikácii sú okrem oficiálnych dokumentov aj svedectvá ľudí, ktorí vysťahovanie prežili na vlastnej koži. Prví rodáci sa s veľkými ťažkosťami vrátili na Slovensko počas Dubčekovskej éry koncom šesťdesiatych rokov. Založili si akčný výbor reoptantov a spísali Memorandum, v ktorom žiadali vládu ČSSR o pomoc. V čase normalizácie sa stali obľúbeným objektom štátnej bezpečnosti a všetky svoje aktivity stiahli. Druhá vlna návratu prišla po roku 1990, kedy sa v rámci presídlenia ľudí z okolia Černobyľu dostalo na Slovensku 1 200 našich rodákov. Podľa Kružka doteraz sa vrátilo na Slovensko asi 7,5-tisíca rodákov a ich potomkov, ktorým sa dostalo v starej vlasti zväčša neprívetivé prijatie. Aj dnes pri vybavovaní si štátneho občianstva sú v tej istej pozícii, ako utečenci z tretích krajín. Podľa Kruška touto časťou histórie by sa mali zaoberať aj naši historici a Ústav pamäti národa.
