Nové vedenie zvolí dnes v Prešove snem Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Hlavnými kandidátmi v súboji o predsednícke kreslo sú terajší šéf KDH Pavol Hrušovský a bývalý podpredseda strany Vladimír Palko. Približne 350 delegátov by malo rozhodnúť aj o zmene stanov. Rokovanie snemu sa začalo krátko pred 9. hodinou.
O post predsedu KDH sa okrem Hrušovského a Palka uchádza aj člen okresného predsedníctva Bratislava I Ján Morovič.
Pôvodne ohlásili kandidatúru len Hrušovský a Palko, delegáti však môžu navrhnúť kandidáta aj priamo na sneme. Moroviča navrhli zástupcovia okresnej organizácie v bratislavskom Starom meste.
Delegát Peter Belinský zo Žiliny navrhol za lídra aj súčasného podpredsedu KDH Martina Fronca. Ten však odmietol kandidovať proti Pavlovi Hrušovskému, ktorého podporuje.
Hrušovského na predsedu navrhol súčasný podpredseda Július Brocka. Jeho hlavného protikandidáta Vladimíra Palka navrhol bývalý predseda hnutia Ján Čarnogurský. Ten vyzval delegátov, aby pri voľbe predsedu brali ohľad aj na to, že KDH by sa podľa preferencií v budúcnosti nemuselo dostať do parlamentu.
Na sneme panuje napätá atmosféra, hosťami sú predsedovia SDKÚ Mikuláš Dzurinda a SMK Pál Csáky. Obaja potvrdili, že KDH je ich blízkym spojencom. Minulá vládna koalícia dala podľa Dzurindu veľmi pekných osem rokov. "Akokoľvek by sme sa mohli sporiť o minulosť, dali sme Slovensku osem rokov pokoja, znášanlivosti a tolerancie,“ vyhlásil dnes Dzurinda pred delegátmi snemu, ktorý sa koná pod heslom "Pravdivo, zodpovedne, solidárne“. Kresťanským demokratov zároveň poďakoval za ich prínos ku krajšej tvári Slovenska. Dzurinda za kľúčové v súčasnosti považuje, aby dnešné opozičné strany ponúkli občanom alternatívu. Za ňu považuje os SDKÚ-DS-KDH-SMK.
Pri príchode sa Dzurindu zakladateľ KDH Ján Čarnogurský opýtal, či na snem prichádza ako delegát. Dzurinda ako bývalý člen tejto strany priznal, že sú to pre neho emocionálne chvíle a cíti sa medzi kresťanskými demokratmi ako doma.
Predpokladá sa, že rokovanie bude trvať až do nočných hodín.
Časť vedenia KDH podľa Pavla Hrušovského neakceptovala po parlamentných voľbách názor väčšiny, rezignovala na svoje funkcie a obvinila väčšinu z nerozhodnosti.
"Títo členovia a moji priatelia vedenie opustili v čase, kedy sme potrebovali viac ako kedykoľvek predtým silu a jednotu," povedal dnes Hrušovský delegátom snemu KDH v Prešove, ktorý rozhoduje o novom vedení hnutia.
Výsledok KDH v parlamentných voľbách nepovažuje Hrušovský za uspokojivý, ale odmieta hovoriť o fiasku či prepadáku. Pripomenul, že hnutie stratilo jedno parlamentné kreslo a 46 tisíc voličov, ale v percentuálnom vyjadrení dosiahlo lepší výsledok ako v roku 2002.
Straty pripísal kauze račianskeho starostu Pavla Bielika a tiež nedostatočne vysvetlenému odchodu z vlády. Podľa Hrušovského, vzťahy s koaličnými partnermi v minulom volebnom období sa narušili pri nevysvetliteľných hlasovaniach nezávislých poslancov, keď začali podozrenia, že koalícia vládne netransparentne. "Menej sme spolu komunikovali. Začali sme cítiť medzi sebou viac nedôvery,“ uviedol. KDH chcelo preveriť vzájomnú dôveru - a preto žiadalo prijatie zmluvy o výhrade svedomia. "Možno sme dúfali, že sa nám podarí obnoviť dobré vzťahy v koalícii, že dohody a záväzky sú nám sväté. Dohody však neplatili a my sme boli našimi najbližšími spojencami odmietnutí,“ vyhlásil predseda KDH, pričom zdôraznil, že KDH odmietlo zostať pri moci, aj keď do volieb bolo už blízko.
V KDH sa rozpútal vnútropolitický spor po vlaňajších parlamentných voľbách. Zatiaľ čo väčšina vedenia strany na čele s Hrušovským súhlasila s rokovaniami o zostavení vlády s víťazom volieb Smerom-SD terajšieho premiéra Roberta Fica, skupina okolo Palka na protest proti rozhodnutiu predsedníctva odišla z vedenia strany. Spoluprácu s ľavicovým Smerom totiž považovali za neprípustnú pre konzervatívne KDH.
Predseda KDH pripomenul, že po voľbách predsedníctvo nerozhodovalo o koalícii so Smerom, ale o mandáte na politické rokovania. "Že som bol nerozhodný. Videl som, že situácia smeruje k možnému rozdeleniu. Robil som maximum, aby KDH bolo jednotné,“ uviedol. Zároveň dodal, že veľmi ťažko niesol slová o tom, že nám ide len o funkcie a KDH sa zmenilo na stranu karieristov. "Ak by to tak bolo, prečo by sme dobrovoľne opúšťali funkcie odchodom z vlády?“ vyhlásil.
Za úvahami o vstupe do prípadnej koalície so Smerom-SD podľa neho stála snaha zabrániť najhoršej možnej koalícii, s ktorou sa napokon opäť dostal k moci Vladimír Mečiar. "Mečiar je tu naspäť aj s Lexom, Rezešom a mnohými ďalšími, ktorí pre nás ostávajú symbolmi únosu, neobjasnenej vraždy a divokej privatizácie," vyhlásil Hrušovský.
Rok 2002 a vtedajší volebný výsledok považuje Hrušovský za triumf KDH. "Získanie troch ministerských kresiel, ako aj predsedu parlamentu považujem za najlepší politický výsledok, aký sme od svojho založenia dosiahli," konštatoval líder kresťanských demokratov. Hnutiu sa podarilo presadiť do vládneho programu svoje ciele a formu vedenia parlamentu oceňovali aj politickí protivníci. Hrušovský ocenil, že v čase prvých úspechov reforiem dokázalo KDH v kauze Ruskových zmeniek upriamiť politickú pozornosť na čistotu verejného života a rovnaký postoj zaujalo aj pri podozreniach z kupovania poslancov v parlamente. Tieto postoje však podľa neho viedli k narušeniu vzťahov s koaličnými partnermi, čo vyvrcholilo pri spore o schválenie zmluvy o výhrady vo svedomí. "Dohody neplatili a my sme boli našimi najbližšími spojencami odmietnutí," poznamenal Hrušovský. "Potešila by ma spolupráca a podpora takých partnerov, ktorí zdieľajú nám blízke hodnoty. Partnerov, za ktorých považujem SDKÚ a SMK. Chcem však, aby vedeli, že naše postoje sú nemenné, že dohody, ku ktorým pristúpime, budú posvätné," dodal predseda KDH.
Hrušovský zopakoval svoje prianie, aby z dnešného snemu po voľbe nového vedenia nikto neodchádzal porazený a aby KDH bolo jednotné.
Okrem Hrušovského a Palka zatiaľ nie sú ďalší favorizovanejší kandidáti na predsedu KDH. Prípadní záujemcovia o najvyšší post v strane už zrejme aj pre dnes schválenú zmenu hlasovacích pravidiel nebudú mať veľkú šancu na úspech. Pred snemom sa špekulovalo, že by sa v prípade neúspechu prvej voľby šéfa strany o dôveru delegátov uchádzali napríklad bývalý minister školstva Martin Fronc alebo Palkov prívrženec a exminister spravodlivosti Daniel Lipšic.
Predseda sa bude voliť tajným hlasovaním
Predsedu KDH dnes budú voliť delegáti snemu hnutia v Prešove tajným hlasovaním. Ak sa o najvyšší stranícky post budú uchádzať viac ako dvaja kandidáti, rozhodne sa v trojkolovej voľbe.
Podmienkou na získanie predsedníckeho kresla je zisk nadpolovičnej väčšiny všetkých delegátov snemu. Ak v prvom kole nikto túto väčšinu nezíska, dvaja najúspešnejší kandidáti postúpia do druhého kola. Ak ani v druhom kole nezíska niekto z nich nadpolovičnú väčšinu, bude sa konať tretie kolo s najúspešnejším kandidátom. V prípade, že by ho ani v treťom kole nepodporila nadpolovičná väčšina delegátov, uskutočnia sa nové voľby, v ktorých sa nebudú môcť zúčastniť neúspešní kandidáti.
Delegáti nesúhlasili s návrhom primátora Trnavy Štefana Bošnáka, ktorý je tiež delegátom snemu, aby ak nezíska ani jeden kandidát v dvojkolovej voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov, bol snem prerušený do septembra. Vtedy by mali so svojím programom predstúpiť pred delegátov noví kandidáti na predsedu.
Daniel Lipšic vyzval všetkých, ktorí chcú kandidovať na predsedu, aby sa prihlásili ešte pred prvým kolom. "Každý kandidát by mal byť známy pred voľbami,“ uviedol. Ako zároveň dodal, nepovažuje za čestné, ak by sa niekto prihlásil za kandidáta až po prípadných neúspešných voľbách. Vyslovil tiež obavu, že malá skupina, napríklad 25 delegátov, môže voľby predsedu zablokovať. S tým súhlasil aj predseda KDH Pavol Hrušovský. "Je riziko, že pár delegátov môže zablokovať voľbu predsedu,“ dodal.
Fronc: Najhorší triumvirát Fico-Mečiar-Slota vládne aj s pričinením KDH
Podpredseda KDH Martin Fronc v prejave vyzval delegátov XVII. snemu, aby priznali, že najhorší triumvirát pre Slovensko Fico-Mečiar-Slota vládne aj s pričinením kresťanských demokratov. Zároveň skonštatoval, že v KDH prebieha vnútrostranícky zápas a obáva sa, že v strane začne hon na čarodejnice. Opýtal sa, či Hrušovský, Brocka, Sabolová alebo on sám, sú horší protivníci než napríklad ŠtB. "Náš najväčší protivník nesedí v tejto sále, náš najväčší protivník je trio Fico-Mečiar-Slota,“ vyhlásil Fronc.
Kritizoval tiež fakt, že v minulosti si niektorí predstavitelia KDH pomýlili politiku s mentorovaním, čo je skôr úlohou cirkví a náboženských spoločností. Podľa Fronca nastal čas urobiť reformy aj v KDH. "Reformy bolia, ale keď ich zvládneme, porazíme aj červený triumvirát. Je čas ukončiť spory a rešpektovať vedenie, ktoré vzíde zo snemu,“ vyhlásil.
Podľa ďalšieho podpredsedu Júliusa Brocku vnútrostranícka súťaž, ktorá prebieha je najťažšia. "To, čo bolo našou silou, vnútorná pevnosť a stabilita - je preč,“ povedal. Tento snem má byť podľa neho generálnou opravou pre KDH.
Stanovy sa príliš nezmenili
Delegáti odsúhlasili len jedinú zmenu stanov - kandidáta hnutia na prezidenta SR bude schvaľovať Rada KDH. Neprešiel tak návrh Rady KDH, aby sa stanovy zmenili tak, že by sa predsedníctvo rozšírilo z 11 členov na 13. Podporu nezískal ani návrh Petra Gaburu na tzv. Ľudovú novelizáciu stanov KDH.
Hrušovský predstavil svoju víziu
Víziu spravodlivej kresťanskodemokratickej spoločnosti a spravodlivého štátu založenú na ôsmich zásadách a siedmich smrteľných sociálnych hriechoch predstavil dnes v Prešove Pavol Hrušovský vo svojom kandidačnom prejave.
KDH podľa Hrušovského nikdy nesmie dopustiť žiaden zo siedmich sociálnych smrteľných hriechov - politiku bez zásad, blahobyt bez práce, vedomosti bez charakteru, obchod bez morálky, vedu bez humanity, pôžitky bez morálky a vieru bez obety.
Za osem hlavných zásad spravodlivej kresťanskodemokratickej spoločnosti označil Hrušovský dôstojnosť človeka, podporu vzdelania a kultúry, vedy, umenia a športu, zodpovednú slobodu - ku konaniu dobra, pravdu, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva, úctu k životu a všetkému stvorenému, úcta k zdraviu a budovanie efektívneho štátu, mier. Rovnako podotkol, že čo je dobré pre kresťanov, nemôže byť zlé pre spoločnosť.
KDH by podľa Hrušovského mala byť stranou hodnôt, obhajujúcou slobodu, pravdu, spravodlivosť a kresťanskú lásku, ktorú iní nazývajú solidaritou. "Buďme politickou silou, ktorá dokáže správne pomenovať záujmy a správne ich presadzovať," konštatoval. Ako nositelia konzervatívnych hodnôt by kresťanskí demokrati mali bojovať proti atribútom hedonisticko-konzumnej spoločnosti. Celkovú problematiku pritom podľa Hrušovského nemožno riešiť čiastkovým spôsobom, ale zásadným a zodpovedným prístupom. Zároveň odsúdil populizmus terajších vládnych strán ako spôsob realizácie politiky.
Hodnotový systém KDH nemôže rozložiť žiadny vnútorný konflikt, uzavrel Hrušovský.
Palko: Hnutie je v najťažšej kríze od svojho vzniku
KDH je podľa kandidáta na predsedu hnutia Vladimíra Palka v najťažšej kríze od začiatku svojej existencie a stojí na križovatke.
"V KDH nie je jednota slov a činov," povedal dnes Palko delegátom snemu KDH v Prešove, ktorí rozhodujú o novom vedení hnutia.
Prijatie ponuky Smeru-SD na zostavenie koaličnej vlády po minuloročných parlamentných voľbách by podľa Palka malo historický dopad na kresťanských demokratov. "KDH by prestalo byť protivníkom postkomunizmu a stalo by sa jeho spojencom," poznamenal. Vtedajšie rozhodnutie predsedníctva KDH o prijatí prípadnej ponuky na vstup do vlády bolo podľa Palka zlyhaním a je na dnešnom sneme, či toto zlyhanie potvrdí alebo nie. Ponuku Smeru-SD na vstup do vlády považuje Palko za hru, ktorú hralo hnutie počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu so Stranou demokratickej ľavice s katastrofálnymi následkami pre ľavičiarov.
Bývalý podpredseda KDH abdikoval na svoju funkciu potom, čo Pavla Minárika nezvolili za predsedu poslaneckého klubu v Národnej rade SR kvôli jeho nesúhlasu so vstupom do vlády so Smerom-SD. "Odstúpením z funkcie podpredsedu som iba bránil česť KDH tak, ako celé roky predtým," vyhlásil Palko.
Vystúpenie z druhého Dzurindovho kabinetu kvôli neprijatiu zmluvy o výhrade vo svedomí považuje Palko za "hviezdnu hodinu KDH". Exminister pripomenul, že súčasný podpredseda KDH Martin Fronc s tým v januári 2006 súhlasil, hoci dnes to vyhlasuje za chybu. Zápas za zmluvu o výhrade vo svedomí bol podľa Palka len kapitolou v boji o kresťanské Slovensko a kresťanskú Európu.
Palko ponúkol delegátom predsedu hrdého na postoje KDH. "V zápase o kresťanské Slovensko neustúpim," vyhlásil. Považuje za potrebné posilniť hnutie najmä v ekonomickej a sociálnej oblasti, do ktorej chce zapojiť širší tím politikov a byť koordinátorom ich aktivít. Mnohé jeho doterajšie aktivity v ekonomických otázkach podľa jeho slov doterajšie vedenie hnutia odmietalo.
V súvislosti s aktivitami poslanca Petra Gaburu Palko vyhlásil, že je škandál, aby stranu celé mesiace "rozkladalo pár siskárov," pričom na stretnutí s takýmito ľuďmi sa zúčastňujú tajomníci i podpredseda KDH.
Ďalší kandidát na predsedu KDH Ján Morovič predstavil vo svojom prejave najmä ekonomické a sociálne priority. Vyzval na väčšiu prepojenosť vedenia so základnými štruktúrami, a ich častejšie výjazdy do regiónov. Upozornil, že KDH sa nemalo báť a jeho predstaviteľom by nemala chýbať pokora spolu so skutkami, nie rečami.
Autor: SME, ks
