V Nitre sa konal ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), na ktorom bolo oficiálne založené hnutie a prijaté stanovy KDH. Predsedom sa stal Ján Čarnogurský, jeden zo siedmich vyzývateľov na zakladanie kresťanskodemokratických klubov.
3.- 4. novembra 1990O politickej činnosti KDH, vzťahu k ostatným stranám, o KDH v európskom kontexte, samostatnosti Slovenska a jazykovom zákone rokoval v Košiciach 2. snem KDH. Hodnotil otázky štátno-právneho usporiadania a prvé slobodné voľby - KDH skončilo druhé za VPN s 19,2 % hlasov a stalo sa súčasťou slovenskej i federálnej vládnej koalície. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, podpredsedom sa stal Anton Andráš, vtedajší minister vnútra.
9.- 10. novembra 1991Snem KDH v Žiline riešil štátno-právnu otázku SR a problematiku lustračného zákona. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, za podpredsedu Ján Petrík. KDH bolo v tom čase, po rozpade VPN, najsilnejšou vládnou stranou, Ján Čarnogurský sa po Vladimírovi Mečiarovi stal predsedom vlády.
28. marca 1992V Trnave sa konal mimoriadny snem KDH súvisiaci s rozpadom strany na SKDH a KDH. Prejavil sa rozdiel medzi líniou štátno-právneho usporiadania J. Čarnogurského (štátna zmluva s ČR a približovanie sa k samostatnej hviezdičke v EÚ) a líniou Jána Klepáča (minimom bola zvrchovanosť SR). Časť poslancov, ministrov a členov KDH, tzv. Klepáčova skupina, z KDH odišla. Do hnutia vstúpil František Mikloško, vtedajší predseda SNR, vedenie hnutia sa na tomto sneme
19.- 20. septembra 1992V Poprade sa zišli účastníci riadneho snemu KDH. V tom čase už bol jasný rozpad ČSFR, KDH po volebnom výsledku (8,88 % hlasov) prešlo do opozície. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, podpredsedami sa stali František Mikloško, Ivan Šimko, Emil Komárik, Anton Anderko.
23. októbra 1993Prvý snem v samostatnej SR. KDH sa vyrovnávalo so svojou opozičnou politikou a konsolidovalo vlastné rady. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, podpredsedami sa stali Mikuláš Dzurinda, opätovne František Mikloško, Ivan Šimko a Emil Komárik.
2.- 3. decembra 1994Snem v Košiciach konštatoval, že opätovné víťazstvo HZDS v jesenných parlamentných voľbách (KDH získalo 10,08 % hlasov) znamená, že na Slovensku ešte stále jestvuje značný rozdiel v stupni poznania a v názoroch politickej elity na Slovensku a základnej občianskej vrstvy. KDH analyzovalo svoju účasť v Moravčíkovej vláde. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, podpredsedami sa stali Ján Figeľ a opäť Mikuláš Dzurinda, František Mikloško a Ivan Šimko. Ivan Šimko otvoril na sneme otázku otvorenia KDH občianskej pravici.
18. novembra 1995Snem KDH sa uskutočnil v Nitre a potvrdil programové smerovanie hnutia ako pravicovo-konzervatívnej strany. Predseda Ján Čarnogurský v prejave zdôraznil, že hnutie sa hlási k sociálno-trhovému hospodárstvu. Za predsedu hnutia zvolili Jána Čarnogurského, ktorý nemal na túto funkciu protikandidáta. Bez protikandidátov boli aj adepti na podpredsedov - Ivan Šimko, Mikuláš Dzurinda, František Mikloško a Ján Figeľ, ktorých tiež zvolili. Delegáti novelizovali stanovy hnutia a prijali vyhlásenie, v ktorom odsúdili nacionalizmus vládnej koalície.
23. novembra 1996V Banskej Bystrici bol zvolený na 9. sneme KDH za predsedu Ján Čarnogurský. O post predsedu hnutia sa uchádzal i Mikuláš Dzurinda. Predložil víziu ľudového KDH, ktoré by malo okrem veriacich osloviť i ateistov a liberálov. Podpredsedami sa stali Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ a Ivan Šimko, Františka Mikloška nahradil Vladimír Palko.
22. - 23. novembra 1997"Urobiť všetko pre to, aby sa Slovenská demokratická koalícia (SDK) presadila vo voľbách" bolo motto jubilejného 10. pracovného snemu KDH v Prešove. Ján Čarnogurský bol opätovne zvolený za predsedu hnutia. Delegáti prijali vyhlásenie, ktorým potvrdili spojenie politických strán v rámci SDK a doterajšiu orientáciu zahraničnej aj vnútornej politiky KDH. Hnutie prijalo niekoľko organizačných zmien, do novej funkcie podpredsedu pre samosprávu bol zvolený Milan Hort, podpredsedami zostali Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ, Ivan Šimko a Vladimír Palko.
10.- 11. apríla 199911. snem KDH sa konal v Liptovskom Mikuláši. Kľúčovou otázkou snemu bolo rozhodnutie o tzv. dvojitom členstve v SDK a KDH. (KDH bolo od októbra 1998 v rámci SDK členom vládnej koalície). Hoci dvojité členstvo podporila nadpolovičná väčšina delegátov, nezískalo súhlas potrebných dvoch tretín. Snem schválil tzv. obmedzené dvojité členstvo, čo znamenalo, že členovia KDH mohli byť súčasne členmi SDK, ale nemohli sa uchádzať o funkciu v materskej strane. Za predsedu bol zvolený Ján Čarnogurský, novými podpredsedami sa stali Pavol Hrušovský, Anna Záborská, Pavol Minárik a Blažej Krasnovský (tragicky zahynul pri autonehode), z bývalých členov vedenia ostal len Vladimír Palko.
21. októbra 2000Pavla Hrušovského delegáti 12. snemu KDH v Trenčíne zvolili za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku. Podpredsedom pre tlač a vonkajšie pôsobenie sa stal Vladimír Palko, podpredsedom pre vnútornú politiku Daniel Lipšic, podpredsedom pre ekonomiku Július Brocka a podpredsedom pre samosprávu Pavol Minárik. Delegáti snemu zrušili možnosť dvojitého členstva pre členov KDH. V uznesení snem prijal návrh, aby poslanci KDH iniciovali legislatívne zmeny v platnom zákone o umelom prerušení tehotenstva buď podaním na Ústavný súd (ÚS) SR, alebo iným zákonným spôsobom tak, aby zabezpečili väčšiu ochranu ľudského života.
20. októbra 2001Delegáti 13. snemu KDH v Nových Zámkoch potvrdili vo funkcii predsedu hnutia Pavla Hrušovského. Snem potvrdil aj podpredsedov v ich funkciách. Daniel Lipšic zostal podpredsedom pre vnútornú politiku, Vladimír Palko pre médiá a vonkajšie pôsobenie, Július Brocka pre ekonomiku, Pavol Minárik pre samosprávu a Ján Figeľ pre zahraničnú politiku. Snem KDH pred parlamentnými voľbami v roku 2002 jednomyseľne potvrdil rozhodnutie Rady KDH ísť do volieb samostatne. Snem schválil aj novelizované stanovy hnutia, kde navrhnuté zmeny posilňujú právomoci a postavenie vrcholových orgánov KDH.
5. apríla 2003Delegáti 14. snemu KDH v Spišskej Novej Vsi opätovne zvolili do funkcie predsedu strany Pavla Hrušovského.
Získal 330 z 338 platných hlasov. Delegáti volili aj podpredsedov hnutia. Podpredsedom pre tlač a vonkajšie pôsobenie sa stal Vladimír Palko, pre zahraničné vzťahy Ján Figeľ, pre vnútornú politiku Daniel Lipšic a podpredsedom pre ekonomiku Július Brocka, podpredsedom pre samosprávu Pavol Minárik.
22. októbra 200515. snem KDH v Ružomberku potvrdil na čele strany Pavla Hrušovského, ktorého podporilo 320 delegátov. Dvaja hlasovali proti nemu, osem delegátov sa hlasovania zdržalo. Snem KDH 273 hlasmi schválil novelu stanov, podľa ktorej predsedníctvo bude povinné pozastaviť členstvo v strane osobe, ktorá je obžalovaná z úmyselného trestného činu. Túto zmenu schválili kresťanskí demokrati pre kauzu Pavla Bielika, ktorý bol krajským šéfom KDH v Bratislavskom kraji. Pavol Hrušovský po zvolení na sneme konštatoval, že jeho ambíciou je doviesť stranu k úspešnému výsledku v parlamentných voľbách.
22. júla 2006Mimoriadny, 16. snem KDH, o zvolaní ktorého rozhodla Rada KDH 8. júla na svojom zasadnutí v Ružomberku, sa konal v Trnave. Po rokovaní Rady KDH opustili posty podpredsedov Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Ešte pred rokovaním rady odstúpil z funkcie podpredsedu Vladimír Palko.
Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov mimoriadneho snemu. Delegáti zvolili tiež troch nových podpredsedov. Stali sa nimi podpredsedníčka poslaneckého klubu Mária Sabolová, poslanec Jozef Šimko a bratislavský krajský podpredseda strany Peter Čiernik.
KDH získalo 17. júna vo voľbách do NR SR 8,31 % platných hlasov voličov a stalo sa v NR SR opozičnou stranou.
16. júna 2007O ďalšom smerovaní KDH rozhodlo v Prešove na 17. sneme KDH 340 delegátov. Pavol Hrušovský v nominačnom prejave zdôraznil konzervatívne hodnoty politiky hnutia. Za najdôležitejšie piliere považuje úctu k životu, solidaritu, poriadok a pevnú a úplnú rodinu. Podľa jeho názoru kompetentnosť strany tvoria kompetentní politici, zohratý tím. Pavol Hrušovský, ktorého delegáti XVII. snemu opätovne zvolili za predsedu Kresťanskodemokratického hnutia, získal 194 z 340 hlasov. Vladimír Palko dostal 110 hlasov a Jána Moroviča podporili sedmi delegáti. Hlasovania sa zdržalo 25 delegátov snemu. Jeden hlasovací lístok bol neplatný. Hlasovacie lístky odovzdalo 337 delegátov. Na zvolenie predsedu bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov.
Na sneme schválili volebný poriadok a novelizovali aj stanovy strany. Delegáti odsúhlasili len jedinú zmenu stanov, a to že kandidáta hnutia na prezidenta SR bude schvaľovať Rada KDH. Neprešiel návrh Rady KDH, aby sa stanovy zmenili tak, že by sa predsedníctvo rozšírilo z 11 členov na 13. Podporu nezískal ani návrh Petra Gaburu na tzv. Ľudovú novelizáciu stanov KDH.
