Bratislava 17. júna (ČTK) - Záujem o pôsobenie v akademických senátoch vysokých škôl, ktoré v súčasnosti rozhodujú napríklad o ich rozpočtoch, je podľa oslovených predsedov senátov vysoký. Ministerstvo školstva pritom pôvodne plánovalo, že viaceré senátorské právomoci prenesie prostredníctvom správnych rád nepriamo na rektorov. Proti boli nielen opoziční, ale aj niektorí koaliční poslanci. Minister školstva Ján Mikolaj napokon prisľúbil, že práva senátov sa neobmedzia.
"V akademickej obci Technickej univerzity v Košiciach vo všeobecnosti určite nie je taká situácia, že by bola núdza v záujme o členstvo v akademických senátoch fakúlt," povedal ČTK predseda senátu košickej univerzity Dušan Olčák. "Pri posledných voľbách prevýšil počet kandidátov počet senátorských miest asi dvojnásobne," dodal predseda senátu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Eduard Toman. Vysoký počet zamestnancov podľa nich chodí členov senátu aj voliť.
Vysokoškolskí senátori, ktorými sa môžu stať okrem zamestnancov škôl aj študenti, sú preto proti tomu, aby stratili napríklad právomoc rozhodovať o rozpočte. "V prípade obmedzenia právomoci akademického senátu sa dá očakávať pokles záujmu, alebo aj nezáujem akademickej obce o riešenie problémov univerzity," povedal Olčák. Na zmeny neexistujú navyše podľa predsedu akademického senátu Slovenskej technickej univerzity Milana Žalmana dôvody. "Nie sú podporené analýzou činností správnych rád a akademických senátov," doplnil. Záujem študentov o pôsobenie v akademických senátoch je podľa ich predsedov naopak dlhodobo nízky.
Rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák si však myslí, že vysoké školy potrebujú pružnejšie vedenie. "Viaceré si už dokážu zabezpečiť zdroje aj zo súkromných zdrojov a preto by sa aj ich riadenie malo priblížiť vedeniu súkromných firiem," povedal ČTK. Väčšie právomoci pre rektorov podľa neho odporučila aj nedávna analýza Európskej asociácie univerzít, za ktorú by Slovensko malo zaplatiť asi 25 miliónov korún.
O rozpočtoch mali podľa pôvodného návrhu ministerstva po novom rozhodovať trinásťčlenné správne rady univerzít. Tvoria ich napríklad významní podnikatelia, či predstavitelia samosprávy.
Rektori oceňujú, že prostredníctvom správnych rád získavajú ohlasy z praxe. "Ich členovia výrazne prispievali ku skvalitňovaniu činnosti školy," reagoval František Gahér, ktorý stojí na čele najväčšej slovenskej vysokej školy - Univerzity Komenského (UK). Za svoju funkciu si navyše podľa neho nenárokujú žiadnu odmenu.
Proti posilneniu správnych rád opakovane vystúpil napríklad poslanec vládneho Smeru-SD Mojmír Mamojka. Zamestnanci škôl by podľa neho oslabením právomocí akademických senátov stratili možnosť ovplyvniť, ako sa bude používať mnohomiliardový univerzít. "V tejto podobe ho (zákon) nepodporím," povedal Mamojka vo vysielaní Slovenského rozhlasu.
Minister Mikolaj napokon prisľúbil, že právomoci senátov sa neobmedzia. Trvá však na tom, aby sa posilnili kompetencie správnych rád. Bližšie podrobnosti o tom, ako by mal nový model riadenia vysokých škôl fungovať, zatiaľ nespresnil.
Novela vysokoškolského zákona by mala priniesť taktiež spoplatnenie externého štúdia. V súčasnosti študuje na 20 verejných vysokých školách diaľkovo asi 68.000 z približne 190.000 vysokoškolákov. O novele bude rokovať parlament na najbližšej schôdzi.
grm boa
