Bratislava 17. júna (TASR) - Európska únia (EÚ) požiadala Slovensko, aby definovalo priority vo vede a výskume. Minister školstva Ján Mikolaj sa v tejto súvislosti obrátil aj na zástupcov akademickej obce, priemyselných zväzov a Slovenskú akadémiu vied.
Podľa Mikolaja nám únia ponúka dosť peňazí, my ich máme však problémy vyčerpať. Subvencie zo zahraničných zdrojov, najmä z fondov EÚ, predstavovali v roku 2005 len 453,4 milióna korún. Podľa ministra sa na nás v tomto roku "rúti" zo štrukturálnych fondov 1,200 miliónov eur, čo je v prepočte niekoľko biliónová suma. "Keby sme to vyčerpali, tak nám stúpnu investície do výskumu a vývoja zo súčasného 0,51 percenta HDP na 0,9. Je to ozaj na našej šikovnosti, či také peniaze dokážeme investovať," povedal pre TASR Mikolaj.
Podľa správy, ktorú nedávno predložil vláde rezort školstva, 0,51 percenta HDP predstavuje približne 7,5 mld korún. Úroveň našich verejných a súkromných výdavkov je v rámci EÚ dlhodobo najnižšia. "Máme zhruba sedem zdrojových materiálov, z ktorých môžeme vychádzať, ale dohodli sme sa, že priority ešte trochu zúžime," vysvetlil šéf rezortu školstva.
Vznikla tak pracovná skupina, ktorá návrhy transformuje do záverečného dokumentu. Tá však tvrdí, že 18 navrhovaných priorít vo vede a výskume je priveľa. "Priorít môže byť síce menej, ale potom sú definované príliš široko - napríklad civilizačné choroby ako také. Ale skúsime ich definovať 12, ktoré budú aj vo vzťahu k EÚ plus vydefinujeme 7-8 špecifických priorít, ktoré sa týkajú iba špecifík Slovenska - napríklad termálna energia, termálne pramene," doplnil minister.
Rektor STU Vladimír Báleš si myslí, že priority v súčasnej podobe pokrývajú všetok výskum a majú viac popisný ako určujúci charakter. "Priority by sme mali definovať tak, aby rešpektovali postavenie univerzít a SAV v spoločnosti," povedal pre TASR Báleš.
Podľa rektora UK Františka Gahéra si Slovensko najskôr musí ujasniť, či chce byť vedomostnou spoločnosťou, alebo krajinou s montážnymi dielňami. "Ak automobilky potrebujú stredoškolsky vzdelaných študentov a nepotrebujú vysokoškolských, tak tu nebudú robiť žiadny výskum ani vývoj - ten si urobia doma. Technológiu k nám len prevezú a využívajú našich - takpovediac robotov - za nízku mzdu, ktorých musia udržiavať 12 hodín pri páse," povedal pre TASR Gahér.
Neziskový sektor investoval v roku 2005 do výskumu a vývoja 3,46 mld korún. Klesajúcu tendenciu majú aj výdavky podnikateľského sektora, v tom istom roku dosiahli len 2,75 mld korún.
"Ako dostať do vedy a výskumu súkromné firmy - v tom sme my, vysoké školy, slabí hráči. Tu by mala prísť k slovu vláda a legislatívna iniciatíva, ktorá by vytvorila podmienky vhodné pre investovanie súkromných investícií," konštatoval rektor.
Podľa ministra Mikolaja môže byť súkromný výskum financovaný aj zo štrukturálnych fondov a týmto smerom pripravuje MŠ v spolupráci s európskou komisiou nové pravidlá. "Robíme grantové schémy, ktoré budú výlučne na podporu súkromných investícií, pretože je pravdou, že SR ďaleko nespĺňa to, aby dve tretiny finančných zdrojov išli zo súkromných zdrojov. Máme ich zhruba na 0,3 percenta," pripustil minister.
Dokument, ktorý skupina vypracuje, bude súčasťou dlhodobého zámeru štátnej, vednej a technickej politiky do roku 2015, ktorý pripravuje MŠ a ktorým by sa mala v blízkom čase zaoberať aj vláda.
km pa
