Ročné pôsobenie vlády Roberta Fica charakterizuje podľa exministra financií a poslanca SDKÚ-DS Ivana Mikloša v ekonomickej oblasti predovšetkým absencia vízie, bezradnosť, odborná nespôsobilosť a ideologická obmedzenosť. "Toto všetko vytvára riziko ohrozenia budúceho úspešného vývoja slovenskej ekonomiky a Slovenska," povedal na dnešnej tlačovej konferencii. O "treťotriednom servise" súčasnej vlády podľa Mikloša svedčí aj skutočnosť, že všetky oblasti, ktoré vláda nechala na pokoji ako tak fungujú, a v oblastiach kde zasiahla, sa ukazujú negatívne dôsledky.
Podľa Mikloša pritom vláda Roberta Fica nenapĺňa ani svoju často deklarovanú víziu budovania sociálneho štátu. "Aj prvý rok vládnutia vlády Roberta Fica dokazuje, že ide o pseudosociálnu politiku a že Robert Fico v skutočnosti budovať silný sociálny štát ani nechce," povedal Mikloš. Dokazujú to podľa neho aj údaje o podiele verejných výdavkov na hrubom domácom produkte, ktorý na Slovensku vlani dosiahol 37,3 %, kým v silných sociálnych severských ekonomikách to bolo až okolo 55 %. Navyše vláda plánuje tento podiel ešte znižovať, keď podľa konvergenečného programu z decembra minulého roku očakáva v roku 2010 tento podiel na úrovni 33,6 %. "Aj toto svedčí o tom, že Robert Fico budovať žiaden sociálny štát v skutočnosti nechce a že je to len rétorika na oklamanie občanov," dodal Mikloš.
Ako dodal, SDKÚ-DS je za obmedzenú úlohu štátu v ekonomike, čo by navrhované znižovanie podielu verejných výdavkov znamenalo. "Problém ale je v tom, že táto politika musí byť kompetentná a zodpovedná a musí byť spojená s investovaním do budúcnosti," povedal. Budúci rast ekonomiky je podľa Mikloša ohrozený predovšetkým kvôli ohrozeným reformám, obmedzovaniu regulačných úradov a ich spolitizovaniu, čo podľa neho povedie v budúcnosti k nárastu cien, zhoršovaniu podnikateľského prostredia. Neriešia sa podľa neho ani úzke miesta v oblastiach ako sú vymožiteľnosť práva, efektívnosť verejnej správy či odvodové zaťaženie. "Možno najhorším je, že absentuje podpora vzdelania, vedy a výskumu, teda absencia rozvoja znalostnej ekonomiky," konštatoval Mikloš.
Exminister financií kritizoval aj kroky v daňovej oblasti, ktoré boli podľa neho síce len kozmetické, ale nesystémové. Podotkol, že vláda zatiaľ svojimi zmenami znížila príjem z výberu daní o 1,7 mld. Sk, čo podľa Mikloša dokazuje, že skutočnou víziou Roberta Fica a jeho vlády je popularita za každú cenu. V sociálnej oblasti kritizoval zvýšenie príspevku na prvé dieťa pri nevalorizácii prídavkov na deti. Týmto opatrením sa podľa neho totiž nepomáha najohrozenejším skupinám. "Iným príkladom pseudosociálnej politiky tejto vlády je napríklad spoplatnenie externého štúdia bez akéhokoľvek systému pôžičiek, horných limitov alebo pravidiel, ktoré by s tým boli spojené," dodal Mikloš.
SDKÚ-DS predbehla v prieskume dve koaličné strany
Slovenská demokratická a kresťanská únia - DS (SDKÚ-DS) predbehla dve menšie koaličné strany SNS a ĽS-HZDS. V prieskume Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR (ÚVVM), ktorý uskutočnil od 1. do 8. júna na reprezentatívnej vzorke 1 073 respondentov, sa SDKÚ-DS so ziskom 14,1 percenta dostala na druhé miesto za Smer-SD. Strana premiéra Roberta Fica má naďalej najväčšiu podporu slovenskej verejnosti - 40,7 percenta. Na treťom mieste v prieskume skončila Slovenská národná strana (SNS) so ziskom 12,8 percenta, nasledovaná Ľudovou stranou-HZDS (10,1 %). Strana maďarskej koalície (SMK) získala rovných desať percent a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 7,5 percenta. Oslovení odpovedali na otázku "Predstavte si, že by sa voľby do Národnej rady SR konali už teraz. Ktorú stranu, hnutie, koalíciu by ste volili?"
Podľa výsledku prieskumu by v Národnej rade SR získal Smer-SD 64 poslaneckých kresiel, SDKÚ-DS by disponovala 22 mandátmi, 20 poslaneckých kresiel by mala SNS, ĽS-HZDS a SMK by mali po 16 poslancov a 12 mandátov by bolo vyhradených pre KDH.
Z prieskumu vyplýva, že ak by voľby do NR SR boli začiatkom júna, nezúčastnilo by sa na nich 15,2 % opýtaných a 13,8 % sa nevedelo rozhodnúť pre konkrétny politický subjekt. Volebné preferencie boli vypočítané z odpovedí 71 percent potenciálnych voličov, ktorí boli rozhodnutí pre konkrétny politický subjekt.
