Bačík pred poslancami poukázal na nárast prejavov násilia na demonštráciách a vyslovil predpoklad, že po vstupe Slovenska do schengenského priestoru môžu aj u nás demonštrácie a negatívne javy na nich dosiahnuť rozmery, aké poznáme zo západnej Európy. Ústavou sú podľa Bačíka chránené len pokojné zhromaždenia. Proti agresívnym jedincom sa treba podľa neho brániť. Navrhovanou úpravou chce preto predísť hromadnému narúšaniu verejného poriadku a riziku ohrozenia zdravia a majetku občanov. Osobe, ktorá má v prípade policajného zákroku zahalenú tvár a nebude ju možné identifikovať, môže byť podľa Bačíkovho návrhu uložená pokuta do päťtisíc korún. Podľa návrhu bude tiež obec povinná informovať políciu o konaní zhromaždenia, ako aj to, že rozhodla o zákaze zhromaždenia. Rozširujú sa tiež dôvody, pre ktoré bude obec povinná zhromaždenia zakázať, a to v prípade, ak by smerovalo k porušovaniu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané. Návrh tiež zvyšuje postih pre osobu, ktorá zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnila oznamovaciu povinnosť, alebo usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo závažne poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa tohto zákona. Namiesto maximálnej pokuty do výšky 1 000 korún bude možné uložiť pokutu až do päťtisíc Sk. Ak ide o právnickú osobu, pokuta sa môže vyšplhať až do 20-tisíc korún.
"Súčasná právna úprava vytvára priestor pre vznik ťažko zvládnuteľných a nekontrolovateľných zhromaždení, ktoré sme doteraz mohli sledovať napríklad v Česku, Francúzsku a naposledy v Nemecku, uviedol poslanec Branislav Bačík.
Ako dodal, novela neumožňuje podať oznámenie skôr, ako šesť mesiacov pred dňom konania zhromaždenia, zvyšuje možnosti zásahu pre Policajný zbor a zavádza nové sankcie za porušenie zákona o zhromažďovacom práve.
Parlament neodporučil do druhého čítania návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý predkladal Daniel Lipšic (KDH). Navrhoval v ňom, aby budúci sudcovia museli mať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň Prísne tajné. Ide o rovnakú podmienku, akú musia už v súčasnosti spĺňať sudcovia Špeciálneho súdu. Podľa Lipšica mal návrh zvýšiť mieru nezávislosti súdnej moci, keďže sudcami by sa mohli stať len osoby, ktoré nie sú vydierateľné či spochybniteľné zo žiadneho z dôvodov, ktoré sú predmetom skúmania ich bezpečnostnej spoľahlivosti.
Nižšia daň z príjmu nebude
Na Slovensku sa v najbližšom čase nebudú znižovať dane z príjmu. Vládni poslanci dnes totiž podľa očakávania nepodporili návrh opozície, aby sadzba dane z príjmu fyzických i právnických osôb klesla na 17 percent zo súčasných 19 percent. Prípadné znižovanie daní z príjmov už skôr odmietol premiér a predseda ľavicového Smeru-SD Robert Fico.
Za nižšie dane dnes hlasovali okrem poslancov koalície aj Jana Laššáková zo Smeru-SD a Peter Dubravay zo SNS. Ostatní vládni poslanci boli proti, alebo sa hlasovania zdržali.
Predstavitelia koalície napríklad namietali, že nižšie dane by znížili príjmy štátneho rozpočtu, čo by mohlo ohroziť plánované zavedenie eura na Slovensku od roku 2009. Fico napriek tomu nedávno ohlásil, že už na budúci rok by mohla klesnúť sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) na učebnice a internet na desať percent z aktuálnych 19 percent. Zníženú sadzbu DPH Ficova vláda už vlani presadila pri liekoch a zdravotníckych pomôckach.
Bývalý minister financií za SDKÚ-DS Ivan Mikloš dnes argumentoval, že nižšie dane by časom priniesli viacej peňazí do rozpočtu vďaka rýchlejšiemu rastu ekonomiky, ktorý by podľa neho zmena priniesla.
"Prax aj zo Slovenskej republiky ukázala (...), že priame aj nepriame pozitíve efekty zníženia dane z príjmov sú realitou," povedal Mikloš a poukázal na vysoký ekonomický rast krajiny. Slovensko patrí v Európskej únii k štátom s najrýchlejšie rastúcim hrubým domácim produktom; v prvom štvrťroku HDP krajiny vzrástol medziročne o deväť percent.
Strany súčasnej opozície na čele s SDKÚ-DS expremiéra Mikuláša Dzurindu znížili dane v minulých volebných obdobiach. Daňová reforma z roku 2004 zjednotila sadzby DPH a dane z príjmu na 19 percent. Rovná daň podľa ekonómov pomohla prilákať na Slovensko zahraničné investície, zrýchliť rast ekonomiky a tým aj naštartovať postupné zvyšovanie životnej úrovne.
Novela kompetenčného zákona v druhom čítaní
Národná rada posunula do druhého čítania vládny návrh kompetenčného zákona. Na jej základe prejde podpora malých a stredných podnikateľov a podpora podnikateľského prostredia do kompetencie ministerstva hospodárstva, vrátane potravinárstva a priemyslu stavebných výrobkov. V súčasnosti za rozvoj potravinárskeho priemyslu a priemyslu stavebných výrobkov zodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.
Do ďalšieho legislatívneho konania posunuli poslanci vládny návrh zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. Norma upravuje obchod s tretími krajinami s týmto tovarom a súvisiace služby. Vývoznému povoleniu by podľa návrhu podliehalo obchodovanie s tovarmi vyrobenými na obmedzenie pohybu ľudí – stoličky na obmedzenie pohybu a pripútacie dosky, putá na nohy, okovy a putá na ruky okrem bežných, skrutky na palce, prenosné zariadenia vyrobené na potláčanie výtržností alebo sebaobranu na báze vysokofrekvenčných pulzov so silou do 10 000 voltov, na báze chemických látok ako slzotvorný plyn, štipľavý sprej a chemické substancie používané pri ich výrobe – OC oleoresin capsicum a PAVA vanilylamid kyseliny pelargónovej. Tovar, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti a na legitímne účely by sa nemal vyvážať ani vydávať orgánom presadzovania práva v krajinách, ktoré nezrušili trest smrti.
Poslanci sa budú v druhom čítaní zaoberať aj novelou zákona o štátnych hmotných rezervách. Návrh upravuje prechod kompetencií rušených krajských úradov na úseku pohotovostných zásob na Správu rezerv a na obvodný úrad. Cieľom tejto úpravy je na základe skúseností spružniť systém uplatňovania požiadaviek z obvodných úradov priamo na Správu rezerv odbúraním zbytočného medzičlánku. Národná rada posunula do druhého čítania aj vládny návrh zákona, ktorý upravuje úlohy orgánov štátnej správy pri ochrane pred exteritoriálnymi účinkami rozhodnutí tretích krajín.
NR SR: Návrh zákona o tovare použiteľnom na mučenie je v druhom čítaní
Národná rada dnes posunula do druhého čítania návrh zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Národná rada SR sa ním bude zaoberať na najbližšej schôdzi.
Ako pre TASR uviedol Branislav Zvara, hovorca Ministerstva hospodárstva SR, ktoré návrh predložilo, ide aproximáciu legislatívy Európskej únie. "Bola tam právna diera. Ale keď to už máte v legislatíve, každá firma, ktorá by vyviezla niečo, čo by sa použilo napríklad ako nástroj na mučenie, popravy či vraždenie, alebo aj na normálne popravy uznané súdom v nejakej inej krajine, musela by si byť vedomá, že existuje na to právna norma a že môže byť za to stíhaná," povedal Zvara. Môže ísť podľa jeho slov aj o tovar určený napríklad na redukovanie elektrického prúdu. Ak by ho firma dodávala s vedomím, že sa použije na zmienené účely, nevyhne sa trestnému stíhaniu.
Návrh zákona zakazuje vyvážať do tretích krajín alebo dovážať z tretích krajín tovary ako šibenice a gilotíny, elektrické kreslá na vykonávanie popráv ľudí, vzduchotesné komory napríklad z ocele a skla skonštruované na popravu ľudí zavedením smrtiaceho plynu alebo látky, automatické injekčné systémy určené na popravu ľudí podaním smrtiacej chemickej látky a elektrošokové pásy určené na obmedzenie pohybu ľudí aplikáciou elektrických šokov, u ktorých napätie prerušeného obvodu presahuje 10 000 V.
Výnimku tvoria muzeálne exponáty, umiestňované vzhľadom na ich historickú hodnotu do múzeí na území SR alebo v krajinách Európskeho spoločenstva.
Ministerstvo hospodárstva SR smie podľa návrhu povoliť vývoz tovaru, ktorý môže byť použitý na obmedzenie pohybu ľudí, potláčanie nepokojov alebo sebaobranu, do tretích krajín, rovnako ako aj súvisiacu technickú pomoc. Žiadateľ však musí splniť podmienky ustanovené zákonom a zahranično-politická situácia v tretej krajine musí byť taká, že nedôjde k ohrozeniu zahranično-politických a bezpečnostných záujmov SR alebo sa neohrozia ľudské práva v týchto krajinách.
NR SR: Návrh o organizácii pracovného času v doprave v druhom čítaní
Parlament posunul do druhého čítania vládny návrh zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave. Záznamové zariadenia (tzv. tachografy) sa podľa predkladateľa, ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aj v súčasnosti u nás bežne používajú v autobusovej a v nákladnej cestnej doprave. Používanie analógových i digitálnych záznamových zariadení však doteraz nie je v režime Európskej únie, hoci príslušné nariadenie u nás priamo platí odo dňa vstupu Slovenska do Európskych spoločenstiev. Nový zákon preto upravuje typové schvaľovanie záznamových zariadení a záznamových listov, náplne činnosti dielní a montérov, režim vydávania, správu a kontrolu kariet, vrátane centrálneho registra a skutkové podstaty sankcií a ich ukladanie.
Do druhého čítania poslanci odporučili aj vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave, ktorý reaguje na novú právnu situáciu po vstupe Slovenskej republiky do EÚ, najmä na nové nariadenie z roku 2006. Toto nariadenie má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov v doprave a zvýšiť celkovú bezpečnosť na cestách, a preto novo upravuje maximálny čas jazdy za deň, za týždeň a za obdobie dvoch po sebe idúcich týždňov, povinné čerpanie denného odpočinku a pravidelného týždenného odpočinku. Zamestnávateľ bude podľa návrhu povinný rozvrhnúť zamestnancovi v doprave týždenný pracovný čas tak, aby nepresiahol 60 hodín, a rozvrhnutie pracovného času mu najmenej týždeň vopred oznámiť. Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas podľa návrhu nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ by mal možnosť predĺžiť pracovný čas až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu. Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, podľa návrhu by sa zamestnancovi v doprave musel aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie, pričom tento čas by bol súčasťou pracovného času.
Parlament vyslovil súhlas s Dohovorom o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste (CMNI). Dohovor CMNI vytvára jednotné podmienky pre všetkých prevádzkovateľov vodnej dopravy a je koncipovaný tak, aby bol akceptovateľný európskymi štátmi v povodí rieky Rýn a aj krajinami strednej a východnej Európy v povodí rieky Dunaj.
Novela zákona o zdravotníckych pracovníkoch v druhom čítaní
Národná rada SR posunula do druhého čítania vládny návrh novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je doplniť novú psychotropnú látku: meta-Chlórfenylpiperazín, mCPP, ktorá sa zaraďuje do zoznamu psychotropných látok I. skupiny na základe návrhu Generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Úradu vlády Slovenskej republiky a Národného monitorovacieho centra pre drogy.
Ide o doteraz neregistrovanú psychoaktívnu látku, pričom prvé oficiálne oznámenie o jej zaistení sa objavilo v marci 2005 vo Francúzsku a Švédsku. Do konca roku 2005 polícia zachytila alebo našla tablety s obsahom mCPP takmer vo všetkých členských štátoch EÚ. Táto látka bola navrhnutá ako extáza a často sa nachádza v kombinácii s metylén-dioxy-metamfetamínom (MDMA).
V SR bol podľa údajov z odborného pracoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru od roku 2005 mCPP zachytený dvanásťkrát v množstve od jedného úlomku až po takmer 10-tisíc kúskov.
Parlament tiež odporučil do druhého čítania vládny návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Návrh zákona upravuje podmienky uznávania získaného vzdelania zdravotníckym pracovníkom z Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska, priznávanie profesijných titulov a oblasť poskytovania služieb v zdravotníctve zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú už usadení na území iného členského štátu a na území Slovenskej republiky vykonávajú zdravotnícke povolanie len ojedinele alebo príležitostne. Návrh zákona upravuje aj niektoré ustanovenia zákona týkajúce sa problematiky záchrannej zdravotnej služby – v nadväznosti na požiadavky praxe najmä spresňuje typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby a upravuje súvisiace ustanovenia.
Poslanci posunuli do druhého čítania aj vládny návrh novely zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky čiastočne preberá európska smernica, ktorou sa pre pristúpenie Bulharska a Rumunska do EÚ upravujú určité smernice týkajúce sa voľného pohybu osôb.
NRSR vzala na vedomie správu o ombudsmanovi
Parlament dnes uznesením vzal na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu ľudských práv a Správu o stave vysielania v Slovenskej republike (SR), ktorú predložila Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR).
Národná rada SR vzala na vedomie aj Monitoring vývoja stanovísk SR k návrhom právnych aktov Európskej únie, ktorý predložil podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Materiál bol vypracovaný na základe podkladov zaslaných zástupcami jednotlivých rezortov a schválený na zasadnutí vlády 21. marca. Národná rada zobrala na vedomie aj správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2006.
Uvedené správy parlament prerokoval ešte na minulej, 1O. schôdzi a dnes už len hlasoval o uzneseniach.
Peňažný príspevok pre PTP-ákov
Osoby zaradené do vojenského tábora nútených prác, ktoré boli neskôr preradené do technického práporu alebo im bola zrušená klasifikácia nespoľahlivých, by mali mať nárok na jednorazový peňažný príspevok. Počíta s tým novela zákona o poskytnutí jednorazového príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác, ktorú parlament posunul do II. čítania. Návrh predložili poslanci SNS Rafael Rafaj, Jozef Rydlo, Rudolf Pučík a Ján Slota.
Hlavným poslaním návrhu je podľa autorov zabezpečiť, aby bol čo najspravodlivejšie naplnený pôvodný zámer zákona – zmiernenie krívd a dôsledkov neodôvodneného utrpenia postihnutých osôb a ich rodín spôsobených štátom v predchádzajúcom režime. Návrh upravuje aj priznanie peňažného príspevku osobám, zaradeným do vojenského tábora nútených prác, ktorým bola neskôr zrušená klasifikácia nespoľahlivých, označovaných kategóriou "E". Podľa navrhovateľov sa totiž vyskytli mnohé prípady, že u niektorých bol do evidenčných spisov politicky nespoľahlivých príslušníkov PTP a u niektorých nebol znak „E“ dopísaný, keďže neexistovali jednoznačné pravidlá pre používanie uvedeného znaku.
Sudcovia klasických súdov naďalej bez previerok
Sudcovia klasických súdov naďalej nemusia mať bezpečnostné previerky. Parlament dnes totiž zamietol novelu zákona o sudcoch a prísediacich z dielne Daniela Lipšica (KDH), ktorý chcel právnou normou zaviesť pre sudcov povinnosť absolvovať bezpečnostnú previerku.
Lipšic tak chcel zvýšiť mieru nezávislosti súdnej moci, aby sa sudcami mohli stať len osoby, ktoré nie sú vydierateľné, respektíve spochybniteľné.
Zatiaľ musia pri nástupe do funkcie vykonať bezpečnostnú previerku iba sudcovia špeciálneho súdu. Novela sa mala týkať sudcov nastupujúcich po prípadnej účinnosti zákona, súčasní sudcovia by pokračovali vo výkone funkcie podľa doteraz platného stavu.
Paška chce tému poslaneckej imunity prehodiť na september
Konfrontáciou koaličných a opozičných poslancov na tému poslaneckej imunity uzavreli poslanci program prvého rokovacieho dňa 11. schôdze Národnej rady SR.
Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) vo svojom vystúpení argumentoval potrebou diskutovať o poslaneckej imunite na pôde parlamentnej komisie s tým, že v septembri predloží vlastný návrh. Zástupca predkladateľov, Daniel Lipšic (KDH) Pašku upozornil, že ak koalícia odmietne opozičný návrh posunúť do druhého čítania, pol roka sa táto téma nebude môcť na stôl poslancov vrátiť, takže september nie je reálny. Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) vyzvala koalíciu, aby podporili opozičný návrh a v druhom čítaní ďalej diskutovali. Dušan Jarjabek (Smer-SD) označil opozičný návrh za nezodpovedný a deštrukčný. Stanislav Kahanec (KDH) reagoval, že Lipšic návrh predkladal aj ako minister, keď mal zodpovednosť člena vlády.
Predsedajúca Anna Belousovová o 19. hodine prerušila rokovanie 11. schôdze. Pokračovať bude v stredu o 9. hodine ďalším vystúpením Daniela Lipšica v rozprave k návrhu na zúženie imunity.
Bilancia dnešného dňa v NRSR
Národná rada dnes posunula do druhého čítania štrnásť noviel zákonov, dve v prvom čítaní zamietla a uznesením vzala na vedomie štyri správy, ktoré prerokovala ešte počas minulej, 10. schôdze parlamentu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
