POPRAD 20. júna (SITA) – Bývalý profesionálny horský záchranár Tatranskej horskej služby (THS) Dôvodom je podľa neho skutočné nasadenie horských záchranárov počas záchranných akcií v horách, ktorá je ich primárnou činnosťou. „Za rok 2005 odpracovali záchranári okolo 80 hodín za celý rok vo svojej hlavnej činnosti a v roku 2006 odpracovali 51 hodín za celý rok, tak je to hrubá urážka a výsmech ľuďom, ktorí ťažko pracujú,“ uviedol pre agentúru SITA Šedivý.
Svoje výpočty opiera o výročné správy Horskej záchrannej služby, zverejnené na internete. Podľa nich v roku 2005 horskí záchranári mali 718 záchranných akcií a v roku 2006 ich počet klesol na 488. Priemerná dĺžka jednej záchrannej akcie je podľa neho približne desať hodín. HZS mala ku koncu roka 83 profesionálnych záchranárov a ďalších 12 ľudí v iných zložkách, ktorí môžu byť nasadení na záchranné akcie. Podľa L. Šedivého je horská služba potrebná organizácia, ale je nutné ju reorganizovať. Profesionálna horská služba má podľa Šedivého opodstatnenie len vo Vysokých Tatrách, aj to vo výrazne zredukovanom počte. Vo Vysokých Tatrách, ale i ostatných pohoriach sú funkčné dobrovoľné horské služby, ktoré majú rovnaký výcvik ako profesionáli. L. Šedivý tiež kritizuje nákupy, podľa neho hračiek, akým je napríklad štvorkolka, ktorá je do Vysokých Tatier nevhodným dopravným prostriedkom. Nepozdáva sa mu tiež nákup ochranných pracovných prostriedkov a pomôcok. Nákup výstroja za približne 100 000 korún ročne na jedného záchranára sa mu zdá príliš veľa.
Cieľom novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je motivovať na výkon služby v záchranných zložkách a čo najviac využiť skúsenosti a vedomosti záchranárov, uvádza sa v stanovisku komunikačného odboru ministerstva vnútra, ktoré agentúre SITA poskytla Natália Hattalová. Záchranár by nemal mať obavy, že pri prípadnom poškodení zdravia, ktoré nemusí byť ani služobným úrazom ani chorobou z povolania, bude znížená životná úroveň jeho samotného aj jeho rodiny. Generácia profesionálnych záchranárov, do ktorej patril aj Ladislav Šedivý, sa podľa stanoviska ministerstva už od 60. rokov snažila o lepšie sociálne podmienky z dôvodu náročnosti fyzickej práce v preddôchodkovom veku.
Tvrdenia L. Šedivého o počte odpracovaných hodín na záchranných akciách sú podľa stanoviska ministerstva zavádzajúce. „Na záchrannú činnosť nechodí jeden záchranár a nevykoná sa za jednu hodinu. Vzhľadom k jeho vedomostiam a praxi, výpočet odpracovaných hodín pripadajúcich na jedného záchranára je vedomým klamstvom a zavádzaním,“ uvádza sa v stanovisku. V súčasnosti je v HZS 95 záchranárov z toho osem náčelníkov, ktorí sa tiež podieľajú na záchrannej činnosti, 15 administratívnych zamestnancov, tri upratovačky a štyria zamestnanci sú na operačnom stredisku HZS.
Konanie L. Šedivého chápe ministerstvo ako reakciu na skutočnosť, že mu HZS neodpredala byt nachádzajúci sa v Starom Smokovci a zároveň neodpustila jeho podlžnosti voči HZS. Horská záchranná služba je s L. Šedivým v súčasnosti v dvoch súdnych sporoch o zaplatenie nedoplatku za plnenia poskytované s užívaním bytu a o zaplatenie penalizačnej faktúry. Horská záchranná služba sa zároveň s L. Šedivým súdi pre poškodzovanie dobrého mena, na základe článku v jednom zo slovenských denníkov.
Nesúhlas s názormi svojho bývalého kolegu vyjadrili aj niektorí bývalí aj súčasní horskí záchranári. Bývalý náčelník Horskej služby TANAP-u Jozef Koršala je rád, že začlenením záchranárov do systému osobitného sociálneho zabezpečenia sa po niekoľkých desaťročiach vyrieši dlhoročný problém záchranárov. „L. Šedivý zabudol na náročnosť záchranných akcií v horách a na kolegialitu vekovo mladších záchranárov, ktorí tolerovali absenciu vekovo starších záchranárov na záchranných akciách. Taktiež zabudol na to, že nie každý rok je rovnaký počet záchranných akcií a rovnakej obtiažnosti,“ uviedol bývalý náčelník horskej služby a súčasný zamestnanec HZS Ján Hanáček.
