Pre TASR to uviedol vedúci odboru ochrany lesa Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene Andrej Kunca.
"Stav smrekových porastov na Slovensku nie je dobrý," konštatoval odborník. Po príchode teplého počasia a tropických letných dní sa objavujú stovky až tisíce suchých stromov. Ich odolnosť je oslabená suchom, extrémnymi teplotami posledných rokov, poškodil ich vietor, sneh, námraza a ďalšie činitele. "Hlavným dôvodom zlého zdravotného stavu smrečín je však napadnutie stromov premnoženým podkôrnym hmyzom," povedal Kunca.
Lykožrúty vďaka teplej jeseni dokončili svoj vývoj a prezimovali prevažne v štádiu chrobáka. Ich úmrtnosť sa počas zimy znížila a veľká časť populácie prežila. Mierna zima a nadpriemerne teplý apríl podmienili skoré jarné rojenie podkôrneho hmyzu. "Oproti minulým rokom sa rojenie začalo o dva až tri týždne skôr," podotkol. Klimatické podmienky jari mimoriadne podporujú vývoj podkôrneho hmyzu a už teraz sa v stromoch vyskytujú mladé chrobáky prvej generácie, ktoré sa vyroja v najbližšom čase.
V oblasti Kysúc, Oravy a Spiša možno v posledných rokoch pozorovať veľkoplošné žltnutie smrečín, ktoré spôsobili viaceré činitele. Na oslabené stromy potom útočia huby aj podkôrny hmyz. V Tatranskom národnom parku sa situácia stáva rovnako kritickou. Podkôrny hmyz sa rozmnožil najmä na nespracovanej vetrovej kalamite. Podľa Kuncu len v Štátnych lesoch TANAPu ostalo dodnes v chránených územiach vyše 160-tisíc kubíkov dreva, ktoré boli liahňou podkôrneho hmyzu. Ten teraz vo veľkej miere napáda aj zdravé zelené stromy a tak spôsobuje rozpad lesov v Tatrách. Lykožrúty dokonca atakujú aj dreviny, ktoré bežne neobsadzujú, ako je napríklad borovica limba, smrekovec a kosodrevina.
Počas posledných rokov sa aj v Nízkych Tatrách, na Muránskej planine a v oblasti Gemera opakovane vyskytli nemalé problémy s lykožrútmi. Na Slovensku bol zaznamenaný výrazný nárast nebezpečného lykožrúta smrečinového, na ktorého doposiaľ neexistuje účinný feromónový prostriedok, a tak sa obrana proti nemu sústreďuje len na výrub napadnutých stromov.
Aby lesníci dokázali s podkôrnym hmyzom účinne bojovať, musia včas spracúvať chrobákmi napadnuté stromy. To sa podľa Kuncu deje zriedkavo. Jednou z príčin je, že napadnuté stromy musia zostať v niektorých chránených územiach bez zásahu tak, ako to prikazuje zákon o ochrane prírody a krajiny. Inde zas nestačia kapacity na včasné spracovanie kalamity.
