Hygienici preto odporúčajú zvýšenú hygienu pri stravovaní. "Rizikové sú potraviny, ktoré si vyžadujú chladenie. Cukrárske, lahôdkové výrobky, zmrzlina, výrobky živočíšneho pôvodu, ale aj hotové jedlá a rýchle občerstvenie zo stánkov," povedala dnes vedúca odboru hygieny výživy úradu Iveta Trusková. Kontroly napríklad zistili, že deväť percent (62 vzoriek) zo 688 zmrzlín obsahovalo rôzne mikróby.
Zdravotníci ročne zaznamenajú asi 20.000 črevných ochorení, ktoré si ľudia spôsobia kontaminovaným jedlom, neumytými rukami, nevyčisteným kuchynským náčiním či od hmyzu. Nenahlásených problémov je však podľa hygienikov mnohonásobne viac. Väčšie množstvo komplikácií nastáva v lete. Hoci výskyt salmonelóz od roku 2001 klesá, stúpa počet vírusových črevných ochorení.
Pri kupovaní rizikových potravín, ako je zmrzlina, nanuky, dresingy, omáčky, zákusky, ale aj mäso, a stravovaní v rôznych zariadeniach by si zákazník mal všímať čistotu priestoru i personálu, dátum spotreby, vzhľad výrobku či zmenu jeho farby. Podľa hygienikov platí, že napríklad balené šaláty bývajú bezpečnejšie ako voľne predajné. Problémy môžu prehriatemu organizmu spôsobiť aj nápoje s ľadom či neumyté ovocie.
Každému, kto nechce leto stráviť so zdravotnými problémami, Svetová zdravotnícka organizácia odporúča umývanie rúk i pracovných plôch v kuchyni. Treba tiež chrániť potraviny pred hmyzom, neskladovať spolu uvarené a surové potraviny. Hotové jedlo by nemalo zostať pri izbovej teplote viac ako dve hodiny, je dobré ho skladovať v obaloch.
Potraviny, ktoré si vyžadujú zachovanie chladiaceho reťazca, podľa Truskovej nemusia byť kontaminované patogénnymi mikroorganizmami. Ak sa však táto podmienka nedodrží, môže sa stať, že mikroorganizmy, nachádzajúce sa celkom prirodzene v potravinách, sa premnožia. Týmto sa môže narušiť kvalita výrobku, pokazí sa a v prípade jeho konzumácie môže človek ochorieť, vysvetlila Trusková.
Pokiaľ ide o ovocie a zeleninu, Trusková upozornila, aby si ich zákazníci vyberali čerstvé, pretože prezreté a nahnité sú nevyhovujúce na konzumáciu. Odôvodnila to tým, že v takomto ovocí a zelenine by sa mohli nachádzať nežiaduce mikroorganizmy, ktoré sa v prezretom ovocí tvoria. Okrem toho v prezretom ovocí a zelenine môžu byť toxické látky, vznikajúce v dôsledku napríklad rôznych plesní, ktoré človek nemusí ani vidieť.
Trusková za dôležité považuje aj dôkladné umývanie ovocia a zeleniny, predovšetkým pod tečúcou studenou pitnou vodou. Neodporúča umývať ovocie v stojatej a nepitnej vode, zdôraznila.
Nebezpečné mikroorganizmy sa môžu vyskytovať aj vo vode. V jazerách sú to sinice, v bazénoch baktérie, vírusy, huba a plesne či améby. Hygienici preto už začali s kontrolami kúpalísk. Dodnes kúpanie povolili v desiatich prírodných oblastiach a 71 kúpaliskách. Kontroly robia každé dva týždne, ich výsledky úrad zverejňuje na svojej stránke.
Pred slnkom sa treba chrániť krémom s vyšším ochranným faktorom
Spálenej pokožke a následným komplikáciám by sa pri opaľovaní malo predchádzať krémami s vyšším ochranným faktorom. Nižšie faktory často nebývajú dostatočné, najmä pre ľudí s citlivejšou pokožkou a v prvých dňoch opaľovania. ČTK to povedala dermoporadkyňa Mária Valová z lekárne pod Manderlom.
Mnoho ľudí si podľa nej už uvedomujú, aké nebezpečenstvá na nich číhajú bez potrebnej ochrany. Pri pobyte na slnku však často zvolia krém na opaľovanie s nedostatočným faktorom ochrany. "Krémy či olejčeky na opaľovanie s najvyšším faktorom, hlavne prvé tri dni, by mali používať ľudia s veľmi svetlou pokožkou," odporučila Valová.
Prípravky na opaľovanie teda treba podľa nej voliť podľa typu pokožky. "Závisí to aj od toho, či dovolenku (človek) strávi tu u nás alebo v južnejších krajinách. Keď však idete do Tunisu, treba použiť najvyšší faktor ochrany," odporučila.
Podľa reakcie pokožky na slnečné lúče sa ľudia delia na šesť fototypov. "Pri tmavšom fototype stačí začať faktorom 40, ale je tam dôležitá ochrana počas prvých troch dní. Menší faktor, ako napríklad 12 či 16, nestačí ani u nás a vôbec nie na prvé dni. Vôbec to neodporúčam používať," povedala odborníčka.
Dôležitá je aj dĺžka slnenia. Aj so správne zvoleným prípravkom by sa ľudia mali vyhýbať slnku medzi 11:00 a 16:00. Podľa odborníčky by pobyt na slnku nemal byť dlhší ako dve hodiny v kuse.
Práve v týchto dňoch v 43 lekárňach po celom Slovensku prebieha kampaň Dni slnka bez rizika, počas ktorej odborníci vysvetľujú všetky riziká spojené s opaľovaním. V Bratislave kampaň podporilo osem lekární.
Preverte si zdravotné riziká destinácie
Rekreanti si z dovolenky nosia nielen príjemné zážitky a suveníry, ale aj choroby. Lekári preto odporúčajú, aby si pred odchodom u lekára zistili zdravotné riziká krajiny, prípadne sa dali očkovať. Podľa Ľudmily Šiškovej z Polikliniky cudzokrajných chorôb sa napríklad maláriou ročne nakazí desať Slovákov. Záujem o exotické dovolenky pritom podľa cestovných kancelárií na Slovensku narástol.
Najrizikovejšími sú podľa hygienikov oblasti rovníkovej Afriky, juhovýchodnej Ázie, ale aj južná a stredná Amerika. "Sú to hlavne hnačkové ochorenia, ktoré postihujú 60 až 70 percent chorých, a obávané parazitárne ochorenia, hlavne malária," povedala dnes novinárom Šišková.
Cestovatelia by si preto podľa nej mali preveriť, aké neobvyklé ochorenia sa vyskytujú v danej lokalite. Opýtať sa môžu svojho lekára, alebo v ambulanciách pre cudzokrajné choroby v Bratislave, Martine a Košiciach.
Ročne sa cudzokrajnými chorobami nakazí na dovolenke 20 až 30 Slovákov. Na maláriu zomrela jedna Slovenka. V Európe však malária zapríčiní až sto úmrtí ročne. Väčšina rekreantov pritom podľa lekárky očkovanie podceňuje.
Turisti by sa podľa nej mali dať zaočkovať šesť až osem týždňov pred cestou. Očkovanie je v súčasnosti povinné len proti žltej zimnici, ktorá je častou príčinou úmrtí turistov v subsaharskej Afrike. Komáre ju prenášajú aj v Strednej a Južnej Amerike. Hygienici odporúčajú aj očkovanie proti hepatitíde A, ktorá sa prenáša vodou a potravinami.
Proti hnačkovým ochoreniam podľa Šiškovej platí zásada "uvariť, ošúpať alebo nejesť". Brušný týfus môžu dostať turisti aj z vody a kociek ľadu v Afrike, južnej a juhovýchodnej Ázii či južnej Amerike. Na plážach zase môžu "striehnuť" kožné choroby, preto neodporúča líhať si na piesok.
Aktuálnym cestovateľským hitom medzi exotickými krajinami je Kuba, Slováci tiež objavujú karibskú Jamajku alebo africký Zanzibar či Keňu. Kvôli vlnám cunami z konca roku 2004 klesol záujem o Thajsko. Slováci však hlavne cestujú do európskych krajín. Rebríček vlani viedlo Grécko, nasledované Chorvátskom a Egyptom.
V Bratislave a Hurbanove dnes teplotné rekordy
V Bratislave a Hurbanove dnes padli sedemročné teplotné rekordy. V slovenskej metropole namerali 34,1 stupňa Celzia, čím teplota vzduchu prekonala rekord z roku 2000, keď bolo v rovnaký deň 33,9 stupňa Celzia. ČTK to potvrdila Paulína Valová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V Hurbanove bolo ešte teplejšie ako v Bratislave. V najbližších dňoch sa obyvatelia Slovenska dočkajú ochladenia.
Podľa kalendára sa dnes začína astronomické leto. "Vyzerá to na vrchol tepla, je určite najteplejší deň od začiatku júna," povedala ČTK meteorologička. Teplejšie ako pred siedmimi rokmi bolo dnes aj v Hurbanove, kde teplota presiahla rekordných 34,9 stupňa Celzia. Presné výsledky meraní budú mať meteorológovia až večer.
Meteorologička predpokladá, že už od piatku začne na územie Slovenska prúdiť studený front. Búrky by mali na niektorých miestach sprevádzať aj krúpy. Vzduch sa bude ochladzovať aj cez víkend. Ďalšie výrazné ochladenie odborníci očakávajú budúci týždeň.
Horúčavy mnohí ľudia neznášajú dobre a končia s kolapsmi v nemocnici. Podľa hovorkyne bratislavskej Fakultnej nemocnice Rút Geržovej v ostatných dňoch zaznamenali viac takýchto prípadov. "Počasie jednoznačne zhoršuje stav u tých, ktorí sú chorí na srdce," povedala Geržová. Podľa nej napríklad v nemocnici v bratislavskej mestskej časti Ružinov tento týždeň ošetrili od desať do 15 ľudí, ktorých problémy mohlo zhoršiť teplo. Horúčavy trápia aj domáce zvieratá, ktoré vo vyhriatom nevetranom priestore môžu aj uhynúť.
Odborníci odporúčajú počas teplých letných dní piť veľa tekutín, a predovšetkým starší ľudia a malé deti by sa počas najväčších horúčav mali vyhýbať pohybu na priamom slnku.
Teplá začali na Slovensku už od jari. V polovici apríla padali polstoročné teplotné rekordy. V Bratislave a na Sliači bolo teplejšie ako v apríli roku 1952, v Poprade bolo rovnako teplo ako v roku 1961.
Autor: ks
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
